„Lina, Vladimíra a Tomáš Marcinko v rodinnej cover story,“ píše sa na titulke lifestylového štvrťročníka Rikiki. Z dvestostranového časopisu sa rozhovor s poslankyňou nachádza na dvadsiatich štyroch. No až 18 z nich zaberajú veľkoformátové fotografie, kde poslankyňa pózuje ako modelka v pletenej veste, kabáte, ľanovom kimone či hodvábnom tope.

Pri fotkách nájdeme v opise, aké značky má na sebe oblečené a ktorý obchod ich predáva. „Pletená vesta, Just Female, predáva The Store,“ píše sa pri fotke. Z ďalších fotiek sa dozvedáme, že aj šperky poslankyne sú z The Store a iné kusy odevu sú od dizajnérky Petry Kubíkovej alebo od Niny Retzer.

Rozhovor s poslankyňou SaS, ktorá sa do parlamentu dostala ako straníčka Za ľudí, je vytlačený na lesklom kriedovom papieri, zvyšok časopisu na matnom. Redaktor Rikiki Ján Krajč kladie poslankyni príjemné otázky, napokon, také k danému žánru patria.

„Ste v harmonickom vzťahu vo vytúženom domove. Najhrozivejší a najkontroverznejší zákon roka nebol schválený (...). Akoby sa všetky priania boli splnili,“ aj takto znie jedna z otázok, kde redaktor naráža na Marcinkovej úspešný boj proti Záborskej zákonu o pomoci tehotným ženám.

„Naša rodinná titulka pre jeden z mojich obľúbených časopisov,“ píše Vladimíra Marcinková na svojom instagramovom profile. Pod fotkou – ako inak – titulky časopisu Rikiki.

„Mojou obľúbenou dekoratívnou kozmetikou sú matné rúže značky YSL,“ vyjadruje sa takisto poslankyňa pre portál Feminity. „Kruhy pod očami zachraňujem hydrogélovou maskou pod oči, ktorá je mojej obľúbenej slovenskej kozmetickej značky,“ hovorí ďalej Marcinková.

O kúsok nižšie sa nachádza fotografia s obsahom jej kabelky, kde možno zazrieť pleťovú masku s čitateľným názvom značky Envy. Poslankyňa spomína aj držiak na karty, na ktorom zase možno prečítať názov značky Burberry.

„Prichádzame s limitovanou edíciou našich rodinných svietiacich tričiek LEMUR,“ píše sa pri fotke, na ktorej pózuje poslankyňa Marcinková s celou rodinou vyobliekanou v týchto tričkách.

Na názov značky sa dá kliknúť, presmeruje priamo na výrobcu svietiacich tričiek. Tie pritom aj s poslankyňou Marcinkovou prezentuje charitatívna organizácia Deťom s rakovinou. Hneď pod príspevkom uvádza odporúčanú výšku dobrovoľného príspevku za tričko.

Na problém Marcinkovej reklamných rozhovorov upozornil Tomáš Meravý, politik strany Za ľudí (pracoval ako poradca ministrov financií Eduarda Hegera a Igora Matoviča), ktorý sa minulý rok dostal s odídencami, medzi inými aj s Marcinkovou, do ostrého konfliktu. Meravý odídencom verejne vyčítal rôzne benefity a privysoké odmeny zo straníckej kasy, aj jeho súčasný spor s Marcinkovou treba vnímať v tomto kontexte.

Lenže sú tu principiálne otázky, ktoré stoja nad týmito spormi straníkov s exstraníkmi.

Je v poriadku, aby poslanec parlamentu podobným spôsobom prezentoval konkrétne značky? Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov hovorí totiž jasne: verejný funkcionár nesmie „používať svoju osobu, svoje meno a priezvisko, svoju podobizeň, obrazovú snímku, záznam svojho hlasu alebo svoj podpis na reklamu“.

Fotografie Vladimíry Marcinkovej v časopise Rikiki aj s uvedením značiek módnych kúskov. Reprofoto Postoj

Marcinková: Nerobila som reklamu

„Neviem o žiadnych pochybnostiach v danej veci,“ vyjadrila sa pre Postoj Marcinková, členka klubu SaS. „V konkrétnom prípade prebehlo konanie na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií na podnet člena strany Za ľudí Tomáša Meravého. Konanie bolo ako podobné neopodstatnené konania zastavené.“

Na konkrétne otázky Postoja, prečo sa rozhodla prezentovať konkrétne módne značky alebo či za ich prezentáciu dostala nejakú peňažnú alebo nepeňažnú odplatu, Marcinková neodpovedala. „Robiť osvetu združeniu, ktoré sa snaží zlepšovať život deťom s rakovinou, nie je reklamou. Rovnako tak nie je reklamou, keď sa vás niekto opýta, aký rúž máte na perách, a vy mu na to odpoviete,“ uviedla poslankyňa.

K rozhovoru v časopise Rikiki, v ktorom prezentovala módne značky, sa Marcinková nevyjadrila.

Je to pre každého výhodné

Otázky sme zaslali aj šéfredaktorke magazínu Rikiki Eve Kováčikovej, no tá na ne neodpovedala. Dovolali sme sa však Ľubomírovi Kováčikovi, konateľovi spoločnosti, na ktorú je registrovaná internetová doména časopisu.

„Nikto za to nič nedostal,“ vyjadril sa Kováčik. „Je to bežná prax medzi týmito módnymi agentúrami a výrobcami a predajcami oblečenia. Je to pre každého výhodné.“ Marcinková s tým podľa Kováčika nemá nič, ani za prezentáciu módnych značiek nič nedostala. Dostala však 24 strán v ich časopise a množstvo profesionálnych fotografií.

Na instagramovom profile Marcinkovej môžeme vidieť päť týchto fotografií z daného rozhovoru. Pri každej z nich sa nachádza odkaz na profil magazínu Rikiki.

Fotografie Vladimíry Marcinkovej v časopise Rikiki aj s uvedením značiek módnych kúskov. Reprofoto Postoj

Meravý: Je to hanba

Tomáš Meravý podal začiatkom roka podnet na poslankyňu Marcinkovú výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. V máji mu prišlo uznesenie, že výbor zastavuje konanie, nenachádza sa v ňom však žiadne zdôvodnenie.

„To, že poslankyňa Národnej rady úplne bez hanby na stránkach reklamného časopisu propaguje luxusné šperky a oblečenie, navyše v tejto dobe, je hanba a zvrátenosť. Ak by toto robil akýkoľvek politik v skutočne vyspelej demokracii, stal by sa terčom posmechu a veľmi rýchlo by v politike skončil,“ hovorí Meravý pre Postoj.

Obrátili sme sa na predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Borisa Suska (SMER-SD). „Bol návrh na udelenie pokuty, ale ten nebol odhlasovaný vzhľadom na to, že výbor rozhoduje o uložení pokuty trojpätinovou väčšinou a tá sa pri hlasovaní nedosiahla,“ uviedol Susko. Z 15-členného výboru sú v súčasnosti iba štyria členovia opoziční poslanci.

„Z hľadiska odôvodnenia treba povedať, že je nález Ústavného súdu, ktorý definuje, čo je to reklama a ako sa má vnímať v súvislosti s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu. Tam výbor vyhodnotil, že nedošlo k naplneniu takých okolností, aby to bolo považované za reklamu,“ uzavrel Susko.

Uznesenie Ústavného súdu ÚS 8/2012 skutočne bližšie upravuje, akú reklamu verejný funkcionár smie a akú nesmie robiť. Ústavný súd sa v roku 2012 zaoberal sťažnosťou strany 99 % – občiansky hlas, ktorá namietala, že pred voľbami rôzni verejní funkcionári robili politickú reklamu, čím podľa nej porušovali zákon. Ústavný súd vtedy sťažnosť zamietol.

„Vychádzajúc z účelu ústavného zákona, zákaz ustanovený verejným funkcionárom v čl. 4 ods. 2 písm. f) ústavného zákona je nutné vykladať tak, že tento sa vzťahuje len na účasť v tzv. komerčnej reklame (tak ako ju definuje zákon o reklame), pretože len táto je spôsobilá priniesť verejnému funkcionárovi okamžitý majetkový alebo iný prospech,“ uvádza sa v uznesení.

„Výklad Ústavného súdu je podľa môjho názoru úplne absurdný. Podľa tejto logiky by napríklad predseda vlády počas funkčného obdobia mohol štyri roky figurovať na bilbordoch s reklamou na prací prášok, no pokiaľ by za to nedostal okamžitú peňažnú odmenu, tak je vlastne všetko úplne v poriadku,“ myslí si Meravý.

„Pri takomto voľnom výklade sa dá navyše zákon veľmi ľahko obísť tak, že by po skončení funkcie dostal politik lukratívnu pracovnú ponuku v danej firme, prípadne by odmenu za tieto reklamné aktivity vyberal nejaký jeho rodinný príslušník alebo známy,“ argumentuje pre Postoj Tomáš Meravý.

Konsenzus výboru pre nezlučiteľnosť funkcií

Bližšie informácie o interpretácii reklamy výboru pre nezlučiteľnosť funkcií poskytol jeho overovateľ Milan Vetrák (OĽaNO). „Dlhodobo väčšinový názor výboru pre nezlučiteľnosť funkcií je aj po konzultácii s ministerstvom hospodárstva taký, že ten pojem reklama v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu sa má vysvetľovať v zmysle definície reklamy podľa zákona o reklame. Čiže musí byť nejaký zmluvný vzťah medzi objednávateľom a šíriteľom reklamy, ktorý predpokladá, že dostanete za tú reklamu aj niečo zaplatené,“ vysvetlil Vetrák.

„Ja s týmto výkladom nesúhlasím a je tam ešte pár takých poslancov, ale je ich menšina. Prípad Marcinkovej napĺňal všetky znaky reklamy, ale nedostala za to zaplatené, teda to nenapĺňalo znaky reklamy podľa zákona o reklame. Preto to bolo zastavené,“ doplnil Vetrák.

Úzus výboru pre nezlučiteľnosť funkcií kritizovalo v roku 2021 aj občianske združenie Transparency International. Poslanec OĽaNO Erik Ňarjaš vtedy pózoval na vlastnom Facebooku na fotke s kartónom energetického nápoja na pleci, druhou rukou ukazoval vztýčený palec a za ním stálo reklamné auto. Keďže fotografia mala reklamný charakter, Transparency naňho podalo podnet. Ten výbor zamietol s argumentom, že nešlo o sponzorovaný status.

„Ak teda politik s desiatkami tisíc fanúšikov na sociálnych sieťach bude otvorene odporúčať nákup konkrétneho produktu, nepôjde o reklamu, pretože nejde o sponzorovaný obsah. Absurdné? Aj podľa nás, keďže takýto výklad absolútne odporuje účelu zákona, ktorým je predchádzanie vzniku konfliktu záujmov,“ písalo združenie v máji 2021.

Ústavný právnik to vidí inak

„Dlhodobá prax je, žiaľ, taká, že reklama je interpretovaná neprimerane reštriktívne a v rozpore s účelom ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,“ hovorí pre Postoj ústavný právnik Vincent Bujňák, ktorý pôsobí na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty UK.

„Dohľadové orgány (v prípade poslancov NR SR výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, pozn. autora) sa často uspokoja s tým, že verejnému funkcionárovi nebolo preukázané poskytnutie odplaty. Samotná odplata však nie je pojmovým znakom reklamy. To, že verejný funkcionár nedostal za propagáciu tovaru alebo služby napríklad na bilborde odplatu, ešte neznamená, že jeho konanie nebolo reklamou,“ vysvetľuje.

Bujňák poukazuje pritom na účel zákona, ktorý poslancom reklamu zakazuje: „Účelom zákazu reklamy verejnými funkcionármi je zabrániť tomu, aby z váhy danej funkcie mohol mať prospech súkromný záujem, a to hlavne cez udržanie alebo zvýšenie dopytu po výrobku alebo službe konkrétneho subjektu.“

Bujňák ďalej argumentuje: „Ak sa preto verejný funkcionár umiestni na reklamný panel a odporúča tovary a služby konkrétneho subjektu, niet pochýb o porušení zákazu reklamy, hoci by mu za toto konanie nebola poskytnutá žiadna odplata. Zákaz reklamy, samozrejme, verejným funkcionárom nebráni v obvyklom spôsobe života: nevyžaduje sa od nich prelepenie značky auta ani zakrývanie nápisov na oblečení.“

V súčasnosti je však systém nastavený tak, že poslancov NR SR kontrolujú ich kolegovia vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií. Niet preto divu, že pravidlá reklamných aktivít poslancov sú nastavené tak, aby boli pre nich samotných výhodné. Napriek tomu, že ignorujú účel zákona, ktorým sa majú riadiť.