Najväčšie politické skupiny v Európskom parlamente sa dohodli na úpravách fungovania trhu s emisnými povolenkami.

Do obchodovania, a teda aj do možnosti ich čerpania zo strany (najmä) priemyslu sa ich tak dostane viac, čím by sa mala znížiť jednak cena energií (vyrábaných z uhlia či plynu), ale aj nákladové položky priemyslu, ktorý už dnes naprieč Európou obmedzuje či zastavuje výrobu. A je len otázkou krátkeho času, kedy sa to pretaví do prudkého rastu nezamestnanosti.

Cena emisných povoleniek sa podľa hlavného predkladateľa návrhu Petra Lieseho podieľa na cenách energií desiatimi percentami. Peter Liese je členom Európskej ľudovej strany, kandidoval za nemeckú CSU a v Európskom parlamente riadi revíziu systému obchodovania s emisiami EÚ.

Peter Liese je synom pekára a tvrdí, že energetická kríza neohrozuje len veľký priemysel, ale aj mnoho malých podnikov a živnostníkov, ktorí pri svojej práci spotrebujú veľa elektrickej energie.

Návrh, ktorý je súborom pripomienok k materiálu Európskej komisie, by mal zabezpečiť uvoľnenie množstva emisných kvót v hodnote 20 miliárd eur. Tie by mali byť k dispozícii na aukčné obchodovanie pre členské štáty.

Kvóty by sa dražili od mája budúceho roka do konca roka 2025 alebo do vyčerpania uvoľneného množstva 20 miliárd eur.

Tieto zdroje, za ktoré štáty nakúpia dodatočné emisné povolenky, by sa však podľa návrhu mali použiť len na také opatrenia v energetike, ktoré budú napĺňať dekarbonizačný cieľ EÚ a budú v súlade so zelenou taxonómiou.

Podporu takejto úprave vyjadrili poslanci Európskej ľudovej strany, socialisti, skupina Renew Europe a Zelení.

Séria chýb

Na to, že pridrahé emisné povolenky ešte zvyšujú už aj tak vysoké ceny elektriny a plynu, upozorňovali kritici energetickej politiky EÚ. Európska komisia však doteraz o zmene v politike emisných povoleniek nechcela ani počuť. Dočasné zastavenie obchodovania s emisiami žiadalo napríklad Poľsko.

Pritom ani nejde o trh v pravom zmysle slova. O tom, koľko emisných povoleniek si budú môcť jednotlivé povinné subjekty rozdeliť, rozhoduje politický orgán – Európska komisia. Tá v ostatnom období išla navyše opačným smerom – znižovala objem dostupných emisných povoleniek a rozširovala okruh povinných subjektov, ktoré ich musia nakupovať na kompenzáciu emisií, ktoré vypustia pri svojej činnosti.

Na stole už boli aj návrhy emisne „zdaniť“ domácnosti za vykurovanie aj individuálnych majiteľov áut za prejazdené kilometre.

Tu už však trhový princíp platil neomylne – čím menej bolo povoleniek, tým bola ich cena vyššia. V súčasnosti je cena jednej povolenky (jedna tona emitovaného CO₂) na úrovni okolo 65 eur. V auguste tohto roka sa však takmer dotkla stoeurovej hranice.

Rast ceny je kontinuálny od októbra 2020, keď bola cena na úrovni 22 až 23 eur. V októbri 2017 stála jedna tona emisií CO₂ dokonca len čosi vyše 6 eur.

Zdroj: tradingeconomics.com

Neskrývaným zámerom tohto postupu Európskej komisie bolo práve to, aby energie z fosílnych palív boli čo najdrahšie a aby tak bola emisne náročná priemyselná výroba čo najnákladnejšia. To malo údajne motivovať priemysel, aby uprednostnil obnoviteľné zdroje a investoval do energetickej efektivity.

Takýto model však funguje len na papieri.

Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje, tam sa najviac podpory dostalo solárnej a veternej energii. Táto energia je však z hľadiska priemyslu takmer nepoužiteľná. Priemysel totiž potrebuje stabilnú a vo väčšine prípadov nepretržitú dodávku energie a najväčšou nevýhodou slnka a vetra je práve ich nepredvídateľnosť.

V prípade investícií do energetickej efektívnosti tiež mnoho firiem zvolilo cestu menšieho odporu. Svoje prevádzky v Európe obmedzili či úplne odstavili a výrobu presunuli do krajín, kde si vlády s množstvom vypustených emisií ťažkú hlavu nerobia.

Tento vývoj potvrdzuje aj správanie samotnej eurokomisie, ktorá vzápätí prišla s nápadom zaviesť uhlíkové clo na výrobky pochádzajúce z krajín, ktoré majú nižšie emisné normy ako EÚ. Za vypustený uhlík tak mali firmy zaplatiť pri vstupe na európsky trh.

Okrem odlevu priemyselnej výroby došlo aj k ďalšiemu efektu. Emisie, ktoré sa nevypustili v Európe, sa vypustili na inom mieste planéty, globálne zaťaženie človekom vyprodukovaného CO₂ sa teda nijako nezmenilo.

Jediným reálnym dôsledkom tak bolo, že európsky priemysel sa stal menej konkurencieschopným. Učebnicovým príkladom je výroba hliníka, ktorý sa pre európske firmy stal natoľko nákladným, že prakticky celý trh už ovládol import z Číny.

Vývoj cien emisných povoleniek je navyše nepredvídateľný. Pre energeticky náročné podniky je teda zároveň ťažké plánovať akékoľvek väčšie investície. A to nielen do energetickej úspory.

Povestný diabol v detaile

Z navrhovaného opatrenia by sa mohlo zdať, že si inštitúcie Európskej únie uvedomili svoj doterajší chybný postoj pri emisných povolenkách.

Návrh však má jeden dôležitý háčik.

Objem dostupných povoleniek, o ktoré sa „trh“ navýši v najbližšom období, sa odčerpá z obdobia nasledujúceho. To znamená, že v období 2026 – 2030 bude emisných povoleniek ešte menej, ako sa pôvodne plánovalo, respektíve očakávalo. Budú teda ešte drahšie. A ich vplyv na konečnú cenu energií bude takisto ešte vyšší ako doteraz.

Problém sa tým teda nerieši, len posúva v čase. Eurá, ktoré teraz ušetríme tým, že emisné povolenky zlacnejú, zaplatíme o pár rokov neskôr. Aj s úrokmi.

Plány Green Dealu treba aj podľa tohto návrhu zjavne plniť bez ohľadu na realitu a okolnosti.

Tento presun sa má udiať cez tzv. Rezervu stability trhu, mechanizmus zavedený v roku 2019, kam sa povinne presúvajú kvóty, ak objem dostupných obchodovateľných kvót prekročí istú hranicu (pôvodne 900 miliónov ton CO₂).

Návrh však v nasledujúcom období do roku 2030 zvyšuje percento emisných kvót, ktoré nebudú dostupné v aukcii, ak množstvo dostupných kvót prekročí objem 921 miliónov ton CO₂. Pôvodne malo ísť o 12 percent, podľa návrhu sa nebude dať v spomínanom prípade obchodovať s 24 percentami kvót.

Tento mechanizmus má zabezpečovať, aby nevznikol prebytok kvót, čo by znížilo ich cenu.

Európska komisia pritom pôvodne navrhovala, aby sa na zníženie ceny energií kvóty na obchodovanie len prosto uvoľnili bez toho, že by sa ich obchodovateľný objem odčerpal z nasledujúceho obdobia. Tento návrh sa však nepozdával práve ľavicovým a zeleným europoslancom.

Návrh, ktorý tento týždeň predstavili europarlamentné skupiny, ešte budú pripomienkovať členské štáty. Niektoré však pravdepodobne budú mať výhrady práve z dôvodu, že cena emisných povoleniek sa má znížiť len dočasne a obávajú sa nového skokového nárastu ceny po roku 2026.