
Nemáme pevné údaje ani o počte vlkov, ani o škodách, ktoré spôsobujú chovateľom.
Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva, oddelenie poľovníctva ministerstva pôdohospodárstva navrhla na túto loveckú sezónu odstrel 60 kusov tohto vrcholového predátora slovenských hôr.
Ministerstvo pôdohospodárstva tieto rozhodnutia ako nástroj regulácie populácie vlka vydávalo roky podľa zákona o poľovníctve.
Zmena nastala počas roka 2021, keď Ján Budaj, vtedajší minister životného prostredia, zmenil vyhlášku k zákonu o ochrane prírody a krajiny, súc „pobúrený“ návrhom, ktorý podľa vtedy platnej legislatívy na jeseň 2020 vydal príslušný odbor ministerstva pôdohospodárstva.

Nemáme pevné údaje ani o počte vlkov, ani o škodách, ktoré spôsobujú chovateľom.
Podstata zmeny bola v tom, že vlk bol zaradený do prílohy vyhlášky, ktorá vymenúva celoročne chránené živočíchy, ktoré je podľa zákona o ochrane prírody a krajiny zakázané úmyselne odchytávať, zraňovať alebo zabíjať, držať, chovať, prepravovať, predávať či vymieňať.
Tomáš Taraba dnes podľa Budajovej vyhlášky návrhu agrorezortu vyhovieť nemôže, no podľa jeho prvých vyjadrení možno očakávať, že k zmene vyhlášky dôjde pravdepodobne minimálne do podoby, ktorá platila do 1. júna 2021.
Podľa miery pobúrenia by sa mohlo zdať, že sa tu chystá vlčia genocída, skutočnosť je však trochu iná a takýto lov má svoje prísne pravidlá.
Kvóta na odstrel vlka vydaná tento rok sa v ničom zásadnom nelíši od tých, ktoré ministerstvo pôdohospodárstva vydalo v minulých rokoch (napr. rozhodnutie z roku 2019 – kvóta 35 jedincov či 2020 – kvóta 50 jedincov). Navyše takéto oficiálne vymedzenie loveckej sezóny vlka ministerstvu pôdohospodárstva vyplýva zo zákona o poľovníctve. A ten platí napriek obsahu vyhlášky a jej prílohy z dielne ministerstva životného prostredia. Zákon má totiž vyššiu právnu silu ako vyhláška.
Samozrejme, vyhláška má svoj účinok tým, že vlka dravého definuje ako celoročne chráneného voľne žijúceho živočícha. A tak hoci kvótu agrorezort vydal, v praxi je neuplatniteľná.
To sa hovorí aj v prvom bode aktuálneho povolenia.
Ak sa zmení vyhláška, lov bude možný od nadobudnutia účinnosti jej zmeny až do 15. januára 2024 alebo do dosiahnutia kvóty. Polovica januára bývala hranicou možnosti lovu aj v minulých rozhodnutiach o kvótach (táto sezóna sa zvyčajne začínala 1. novembra).
Lov by bol možný v uznaných poľovných revíroch, rozhodnutie však ustanovuje územia, v ktorých vlka nie je možné loviť. Ide, samozrejme, o chránené územia, v ďalšom bode sú navyše vymenované konkrétne katastrálne územia, v ktorých by bol lov tak či tak zakázaný (napr. Litmanová, Čirč, Mníšek nad Popradom atď.).
Rozhodnutie o love stanovuje nielen kvóty, ale definuje aj územia, kde vlka loviť možné nie je.Zdieľať
Loviť môžu, samozrejme, len poľovníci s platným povolením a len individuálnym spôsobom, teda nie skupiny lovcov. V jednom revíri je možné uloviť najviac dva jedince, to neplatí, ak je revír väčší ako 10-tisíc hektárov.
Zároveň rozhodnutie stanovuje (tak ako v minulých rokoch) presný postup po ulovení. Teda ako sa má uskutočniť obhliadka, odobratie vzoriek atď. a kto má byť k tomuto úkonu prizvaný (vrátane pracovníka Štátnej ochrany prírody). Takýto postup platí aj pri objavení uhynutého jedinca.
Ako vyzerá mapa, ktorá určuje, kde vlka loviť možno a kde nie, si môžeme pozrieť napríklad na tej, ktorá bola prílohou k rozhodnutiu z roku 2016.

Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Kvóta vychádza z Programu starostlivosti o vlka dravého, ktorý vypracovala Štátna ochrana prírody SR. Zohľadňuje výsledky z monitoringu jeho populácie, škody spôsobené na hospodárskych zvieratách za predchádzajúce dve pastevné sezóny, údaje o stave chránených území európskeho významu, straty na populácii raticovej zveri v predchádzajúcich dvoch poľovníckych sezónach, ale aj návrhy jednotlivých poľovníckych oblastí.
Všetky vymenované škody musia byť riadne a overiteľne zdokumentované a nesmú vznikať finančné náklady na ich dodatočné zisťovanie a overovanie. Vymedzí sa tým predovšetkým územie, kde dochádza ku konfliktným situáciám. Kvóta lovu však nesmie prekročiť čistý ročný prírastok stanovený matematicko-štatistickými metódami vychádzajúcimi z monitoringu populácie vlka.
Problém je však v tom, a upozornil na to napríklad europoslanec PS Michal Wiezik, že skutočný stav populácie vlka na Slovensku nepoznáme. Preto je podľa neho nesprávne určovať kvótu len podľa pozorovania a prepočtov poľovníkov.
Poľovníci však oponujú, že nejde o obyčajný laický odhad, ale je založený na zisťovaniach, ktoré robí Národné lesnícke centrum (NLC). Ostatný takýto monitoring pochádza ešte z roku 2020, keď bolo vydané nateraz posledné realizované rozhodnutie o lovnej kvóte.
Ten určil, že známe územie rozšírenia vlka dravého je na Slovensku 18 673 km2. To pri potrebnom životnom priestore znamená 93 až 125 svoriek.
„V monitoringu chýbajú z pohľadu populácie vlka dravého dôležité územia ako: Vysoké Tatry, Levočské vrchy, Oravská Magura, Chočské vrchy, Nízke Beskydy, Malá Fatra. Nezmapovaná [je] značná časť územia, [je] potrebné kalkulovať s vyššou početnosťou, ako stanovil monitoring (cca + 20 až 25 %),“ uvádza NLC.

Zdroj: Národné lesnícke centrum
Monitoring zároveň dospel k záveru, že od roku 2000 do roku 2019 sa areál rozšírenia vlka na Slovensku zväčšil o 42 percent. Za poslednú zmonitorovanú sezónu (2019) sa areál rozšíril o 4,6 percenta. To zároveň pri silnej teritorialite tohto druhu znamená aj nárast populácie.
Čistý prirodzený prírastok NLC stanovilo na 168 – 210 jedincov, a preto pre lovnú sezónu 2020 – 2021 vtedy odporučilo kvótu 50 – 70 jedincov.
Podľa laických pozorovaní bolo v tomto roku na stránke biomonitoring.sk, ktorý prevádzkuje Štátna ochrana prírody, zaznamenaných 328 výskytov vlka, či už išlo o fyzický kontakt, nález uhynutého zvieraťa, trus, stopu, srsť a iné známky prítomnosti tejto šelmy. Niektoré, samozrejme, môžu pochádzať od toho istého jedinca a prirodzene tieto pozorovania nezaznamenajú celú vlčiu populáciu.
Zároveň sa robí projekt, ktorý by mal vedeckými metódami stanoviť približnú veľkosť populácie vlka DNA analýzou zozbieraných vzoriek.
Zoológ Slavomír Finďo zo Štátnej ochrany prírody však upozorňuje, že aj po sumarizácii týchto výsledkov bude stav populácie u nás len odhadom, keďže teritóriá vlčích svoriek nerešpektujú štátne hranice. Správnejšie by bolo preto zisťovať populáciu vlka v Západných Karpatoch, ktoré presahujú do Českej republiky, Poľska a Maďarska.
Reálne odhady populácie sa u nás pohybujú od 300 do 600 jedincov, ŠOP v roku 2018 odhadla populáciu na 400 kusov.
ŠOP zároveň na súčasnú debatu zareagovala aj dátami o tom, aké škody vlky spôsobujú chovateľom. Zo zverejneného grafu však vyplýva, že počty strát viac-menej kolísajú a bolo to tak aj v ostatných dvoch rokoch, odkedy je lov vlka zakázaný.

Zdroj: Štátna ochrana prírody SR
Vlk nie je hlúpy tvor. Aj na úrovni inštinktu si vie „uvážiť“, že námaha vynaložená prenasledovaním raticovej zvery či diviakov je omnoho vyššia ako „vlámať“ sa na salaš. Pričom objem získanej potravy je (v prípade, ak zaútočí svorka) neporovnateľný.
Úplná ochrana stád nie je možná. Najmä v prípade oviec totiž stojí do veľkej miery na extenzívnej pastve, keď sa stáda pohybujú krajinou a ich jedinou ochranou sú pastierske psy.
Takáto voľná pastva je zároveň súčasťou ochrany a udržiavania biotopov horských lúk, ktoré by bez spásania či kosenia postupne zanikli.
Investície do bariérovej ochrany, či už pevných plotov, alebo elektrických ohradníkov, tak stáda ochránia len čiastočne. A nahnať stáda do uzavretých priestorov, maštalí by znamenalo popretie charakteru tohto chovu, čo by sa prejavilo aj na kvalite mäsa a mlieka, ktoré od nich získavame.
Chovatelia už roky počúvajú sľuby o tom, ako sa už-už dostanú k väčšej podpore na ochranu svojich stád, ako budú dostávať vyššie kompenzácie za spôsobené škody, ako sa celý proces administratívne zjednoduší a urýchli. A takýto sľub, samozrejme, dostali aj v programovom vyhlásení tejto vlády.
Ak totiž nechceme vlka úplne vykántriť, práve uspokojivý, prehľadný a rýchly spôsob odškodňovania je jedinou cestou riešenia tohto problému. Tak ako vlk patrí do hôr, tak aj ovce patria na horské lúky – strety teda sú a budú nevyhnutné.
Na druhej strane tu totiž máme vlka, ktorý plní v prírode dôležitú funkciu akéhosi sanitára. Likviduje staré a choré kusy spomedzi svojej koristi (čo takisto vychádza z istej formy „ekonomickej úvahy“ vynaloženej námahy v porovnaní s mierou získanej potravy).
Prispieva tak k zdraviu populácií raticovej zveri a diviakov, reguluje početnosť ich populácie, čím zároveň svojím spôsobom pomáha poľnohospodárom, ktorým táto zver spôsobuje škody na úrode.
Odstrel vlka, hoc aj regulačný, podľa zoológa Slavomíra Finďa prinesie chovateľom ešte viac škôd. Ak totiž napríklad svorka stratí jedného či dvoch dôležitých členov, jej schopnosť lovu sa oslabí a prirodzene sa začne viac zameriavať na ľahšie dostupnú korisť – čo sú v tomto prípade voľne sa pasúce stáda oviec.
Ak svorka stratí jedného či dvoch dôležitých členov, jej schopnosť lovu sa oslabí a prirodzene sa začne viac zameriavať na ľahšie dostupnú korisť – stáda oviec.Zdieľať
V horšom prípade začnú navštevovať záhrady a humná podhorských obcí. Tam už priamo hrozí aj stret s človekom s možnými fatálnymi následkami.
Ako totiž vysvetľuje Slavomír Finďo, sporadickosť stretov vlka s človekom je aj výsledkom toho, že bol stáročia loveným zvieraťom. Získal tak voči človeku plachosť aj rešpekt. Ak však vlky zistia, že človek pre ne už nepredstavuje smrteľné nebezpečenstvo, môžu túto plachosť postupne stratiť a začať sa viac približovať k ľudským obydliam.
Ako v prípade medveďa, tak aj v prípade vlka nárast pozorovaní a stretov nemusí priamo súvisieť s rastom populácie týchto šeliem, ale so stratou plachosti. Nižšiu mieru plachosti zároveň dospelé jedince vo svorke odovzdávajú svojim mláďatám.
Odporcovia obnovenia lovu vlka argumentujú aj tým, že znížením úrovne ochrany vlka porušíme pravidlá, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať ako členská krajina Európskej únie. Okrem toho, že by to znamenalo, že až do roku 2021 sme tieto pravidlá akoby ignorovali, má to ešte jeden rozmer – – európsky.
Európska komisia sa už nejaký ten mesiac zaoberá tým, ako na celoeurópskej úrovni znížiť ochranu vlka. Podnet vyšiel od predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen. A má najmä osobné pozadie.
O prípade, keď vlk potulujúci sa v okolí Hannoveru, kde má rodina von der Leyen svoje dedičné „panstvo“, napadol a usmrtil obľúbeného poníka šéfky eurokomisie Dolly, sme už písali.

Na škody spôsobené vlkmi upozorňujú chovatelia hospodárskych zvierat už roky, Ursula von der Leyenová ich pochopila až po smrti svojho poníka.
Preto len v skratke. Na dotyčného vlka, ktorý bol na základe vzoriek DNA identifikovaný ako „páchateľ“ viacerých útokov, najmä na hospodárske zvieratá, bolo vydané aj lovné povolenie (napriek platnej prísnej ochrane vlka ako druhu). Poľovníci ho však v časovom limite povolenia nevypátrali a „trest“ ho tak obišiel.
Hodno spomenúť, že Ursula von der Leyen v tejto veci čelila podozreniu, že osobne urgovala úrady, aby lovné povolenie vydali čím skôr.
Osobná pomsta sa teda nevydarila. Popritom však šéfka eurokomisie začala pracovať na legislatívnej zmene, ktorá by viedla k zníženiu európskej ochrany vlka dravého ako druhu. Najprv listom oslovila europoslancov Európskej ľudovej strany (teda frakcie, ktorá ju do funkcie nominovala), neskôr pripravila v rámci Európskej komisie komplexnejší návrh, ktorý by k zmene ochrany vlka viedol.
Popritom sa sformovala blokačná menšina jedenástich krajín, ktorá odmietla znižovanie ochranného statusu vlka. Jednou z iniciátorských krajín bolo Slovensko, resp. slovenské ministerstvo životného prostredia pod vedením Jána Budaja.
Proti tejto skupine totiž vznikla aj protiskupina, ktorá žiada uvoľniť pravidlá ochrany vlka. Aj v nej figuruje Slovensko, tentoraz v zastúpení ministerstva pôdohospodárstva. Nie sme však žiadnym unikátom, podobnú dilemu majú aj Rakúšania.

Na tisícky skántrených oviec sa doteraz veľmi nehľadelo, k riešeniu pohol politické orgány až osobný záujem predsedníčky eurokomisie.
Šéfka Európskej komisie a Európska ľudová strana sa rozhodli po rokoch vypočuť sťažnosti chovateľov, ktorí upozorňovali na to, že im vlci a vlčie svorky spôsobujú značné škody. Za tým možno vidieť aj politiku. Jednak európsku – v máji, resp. júni čakajú Európanov voľby do europarlamentu –, ale aj vnútronemeckú. Sťažnosti chovateľov pochádzajú predovšetkým z tradičných bášt CDU a CSU, ktoré sa snažia profilovať aj ako zástupcovia vidieka. A tam im na krk začína dýchať nielen AfD, ale aj ďalšie politické zoskupenia.
Ak by teda chcel Tomáš Taraba pristúpiť k zmene vyhlášky a vyradeniu vlka dravého zo zoznamu najprísnejšie chránených živočíchov (a už povedal, že sa vyhláškou bude zaoberať), pravdepodobne by tento krok potreboval predrokovať s Európskou komisiou. Ide totiž o krok narážajúci na stále platnú európsku legislatívu a v takom prípade si krajiny musia vyrokovať a vyargumentovať výnimku (deje sa to často a v mnohých oblastiach).
Hoci by ako minister životného prostredia musel pravdepodobne rokovať s eurokomisárom pre životné prostredie, pravdepodobne by sa zároveň obrátil aj na predsedníčku Komisie, u ktorej by pre tento zámer iste našiel dosť pochopenia.
No a blokačná menšina? Ťažko v tejto veci očakávať, že by Slovensko zostalo medzi krajinami hlasujúcimi proti uvoľneniu pravidiel ochrany vlka. Zvlášť ak sa slovenský envirorezort už zblížil s pozíciou slovenského agrorezortu a nulovú toleranciu vlka v blízkosti ľudských obydlí si zapísala vláda aj do svojho programového vyhlásenia.

„Človek nie je nepriateľom prírody, ale jej integrálnou súčasťou,“ tvrdí vládny program v enviropolitike. „Cieľom hospodárenia majú byť zdravšie a dostupnejšie potraviny,“ pridáva sa agrorezort.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.