Budovanie väzby s dieťaťom od prvých sekúnd alebo túžba ženy mať z pôrodu čo najsilnejšie emócie? Ostravská pôrodnica prišla v polovici mája s novinkou, ktorá vyvolala v Česku rozruch i rozporuplné reakcie. Ako prvá v krajine ponúka rodičkám s plánovaným cisárskym rezom, že si môžu za asistencie zdravotníckeho personálu vybrať dieťatko samy z otvorenej rany.

Na prvé vyšetrenie, váženie a meranie odnášajú dieťa len na chvíľku až po niekoľkých minútach, keď dopulzuje pupočník. Následne až potom dokončia lekári operáciu matky. Krátko po Ostrave začala túto možnosť ponúkať aj pôrodnica v Kroměříži.

Takýto spôsob cisárskeho pôrodu, ktorý sa nazýva aj láskavý, nežný či rešpektujúci cisársky rez, v niektorých zahraničných krajinách praktizujú už dlhšie. A stal sa fenoménom, ktorý rozdeľuje ľudí na dva tábory.

Honba za zážitkami?

Pri vyhľadávaní informácií o „láskavom alebo nežnom cisárskom reze“ narazíte na to, že ide najmä o to, aby sa žena cítila lepšie a mala z pôrodu „silný pozitívny zážitok“. Práve toto časť verejnosti kritizuje a namieta ženám, či už nevedia, čo v honbe za silnými zážitkami a emóciami vymyslieť.

Druhá strana kontruje výsledkami výskumov, podľa ktorých má cisársky rez a jeho neosobný priebeh dlhodobé dosahy na zdravie veľkého percenta žien a ich detí. Ženy, ktoré rodia cisárskym rezom, prichádzajú o prvý kontakt s dieťaťom.

Dieťa najskôr ošetria, potom na chvíľu prizvú otca dieťaťa, čo prebieha mimo priestoru, v ktorom je aj matka. Až potom prinesú dieťa žene, ktorá ho vidí len na pár chvíľ, a už novorodenca opäť odnášajú. S dieťaťom má možnosť dlhšie pobudnúť až po niekoľkých hodinách. Pre niektoré ženy môže byť takýto pôrod jedným zo spúšťačov popôrodnej depresie.

V súčasnosti už našťastie čoraz viac pôrodníc upúšťa od takéhoto neosobného pôrodu a aj pri cisárskych pôrodoch umožňuje bonding, teda kontakt dieťaťa a matky „koža na kožu“ krátko po pôrode.

Takzvaný jemný cisársky rez iniciovala v ostravskej nemocnici gynekologička Iva Staňová, ktorú podľa jej slov inšpirovalo video zo zahraničnej pôrodnice.

„Od primára sme dostali požehnanie vyskúšať to a po vyhodnotení prínosov a rizík sme sa rozhodli túto metódu zaviesť do praxe a ponúkať ju budúcim matkám,“ povedala pre Postoj gynekologička Iva Staňová.

Mnoho žien má podľa nej po cisárskom reze traumu, ktorá sa označuje ako pocit ukradnutého pôrodu. Po pár mesiacoch od zavedenia do praxe už túto metódu praktizujú aj ostatní lekári ostravskej pôrodnice, takže ak má budúca matka záujem a dovoľuje to jej zdravotný stav i stav dieťaťa, nemal by byť s jeho uskutočnením problém.

Rodiaca žena za pomoci lekárov vyťahuje svoje dieťa z otvorenej rany. Foto: MN Ostrava

Lekárka Staňová nám opísala samotný priebeh tohto cisárskeho pôrodu. Technika je podľa jej slov stále rovnaká, na postupe zákroku sa nič nemení. Jedinou zmenou je rozšírenie sterilnej zóny na hruď a ruky pacientky.

Bežne musí mať rodička pri operácii ruky položené popri tele a v žile má napichnutú kanylu, na prste má pripnutý oxymeter a medzi hlavou a operačným stolom je zástena, takže nič zo zákroku nevidí. Pri novom postupe dávajú operatéri oxymeter i kanylu inde, aby neprekážali pri manipulácii s dieťaťom, a zástena tam nie je, takže žena môže sledovať zákrok.

Lekára z tohto hľadiska nevidí riziko, ktoré by prevyšovalo benefit takéhoto pôrodu. „Naopak, benefit je zjavný. Matka nemá ruky pozdĺž tela a nezdraví dieťa len pohľadom. Môže ho od prvého okamihu zobrať do náručia rovnako ako ženy rodiace prirodzene,“ povedala.

„Naším cieľom nie je a ani nebolo, že by mala žena participovať na operácii ako takej. Často sa ‚nežný cisársky rez‘ chápe tak, že sa žena sama operuje. Tak to však nie je,“ zdôraznila Iva Staňová. „Ide tu o ten prvý okamih pre dieťatko a pre matku.“

Matka z brucha vytiahne len zadoček a nožičky dieťaťa

Čo sa teda deje na operačnej sále? Operatér dieťa jemne a pomaly vytiahne nad operačnú ranu a až potom si ho matka chytí za hrudník a pritiahne k sebe. „Môže sa zdať, že si žena vytiahne dieťatko z brucha, ale v skutočnosti vytiahne len jeho zadoček a nožičky. Dokonca v polohe koncom panvovým pretočíme dieťa najskôr na brucho a až potom si žena pritiahne dieťa k sebe,“ dodala pôrodníčka.

Ďalej sa pokračuje ako pri bežnom cisárskom reze – dieťa skontroluje pediater, potom ho priložia matke na prsník a prebieha bonding, ktorý bežne vykonávajú v tejto pôrodnici aj pri cisárskych rezoch.

Od polovice mája si takýto pôrod zvolilo v ostravskej nemocnici niekoľko desiatok žien. „Zatiaľ im túto možnosť spravidla ponúkame my, ale vzhľadom na šíriace sa informácie sa už nájdu mamy, ktoré si o ňu samy požiadajú,“ doplnila Staňová.

Niektoré po vysvetlení priebehu dopredu povedia, že sa na to necítia. Zaujímalo nás, či sa rodičky nezľaknú priamo na operačnej sále a neodmietnu túto metódu počas samotného zákroku. To sa podľa lekárky Staňovej doteraz nestalo.

„Bála som sa, že to nezvládnem, že budem z tej krvi nesvoja,“ opísala pre české médiá svoj zážitok z láskavého cisárskeho rezu Alena Sešková, ktorá rodila pred vyše mesiacom. „Ale stálo to za to. Lekári začnú dieťa vyberať a v momente, keď je skoro vonku, vám nasmerujú ruky a už ho s pomocou personálu dávate k sebe.“ Ako tvrdí, na to, ako jej syn prišiel na svet, nikdy nezabudne.

To, že ide o skutočne silné emócie, potvrdzuje aj tridsaťpäťročná Nela Kendziorová, ktorá vôbec ako prvá v Česku priviedla týmto spôsobom na svet svoje druhé dieťa. „Bol to veľmi silný zážitok. Zaplavila ma taká obrovská vlna emócií, že sa to nedá ani opísať. (...) To, čo som zažila, je neporovnateľné s pôrodmi, keď vám po operácii nedovolia sa dieťaťa ani dotknúť.“

„Keď som držala v rukách svojho syna, vytiahla ho z brucha a položila na hruď, bola som neskutočne šťastná. Smiala som sa a plakala zároveň. Bola to neopísateľná eufória,“ spomína tridsaťročná Lucie Hudcová, ktorá ako prvá podstúpila láskavý cisársky rez v Kroměříži. Táto pôrodnica je zatiaľ jediná, ktorá sa rozhodla nasledovať príklad ostravskej pôrodnice.

Ostatní českí pôrodníci sú však voči novej metóde skeptickí a ďalšie pôrodnice ju neplánujú zaviesť, vrátane veľkých pražských v Podolí a U Apolináře. Mnohí zdravotníci sa obávajú najmä rizika infekcie u matky či dieťaťa. Podľa ich názoru riziko tohto pôrodu prevyšuje jeho úžitok.

Zdôrazňujú, že aj rodičkám po cisárskom reze i otcom novorodencov už dávno ponúkajú včasný bonding, teda privinutie dieťaťa na holú kožu hneď po narodení.

Kaščák: Skôr marketing ako reálny úžitok

Zaujímalo nás, aký názor majú na tento štýl cisárskeho pôrodu slovenskí gynekológovia a či si vedia predstaviť jeho zavedenie do praxe v našich štátnych pôrodniciach.

Primár trenčianskej Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Peter Kaščák vidí za touto metódou skôr marketing pôrodnice ako prínos pre matku s dieťaťom.

„Som veľký zástanca otvárania pôrodných sál manželom, partnerom, dulám či príbuzným rodičky. Som presvedčený, že priebeh pôrodu je významný z hľadiska budovania vzťahovej väzby. Ale cisársky rez je čisto operačný výkon a držíme sa pravidla, že na operačnej sále má byť čím menej ľudí, aby sa nezvyšovalo riziko infekčných či iných komplikácií,“ povedal pre Postoj.

Peter Kaščák zároveň pripustil, že časom môže názor na nežné cisárske pôrody zmeniť. „Momentálne tam však reálny prínos, či už medicínsky, alebo pre väzbu matky a dieťaťa, nevidím,“ dodal. Pripúšťa, že niektoré ženy môžu túžiť po takomto cisárskom pôrode, upozorňuje však, že sa dieťaťa dotknú len o pár sekúnd skôr ako pri bondingu.

Záber z operačnej sály ostravskej pôrodnice. Foto: MN Ostrava

Podľa neho by sme sa v slovenských pôrodniciach mali pri cisárskych pôrodoch radšej sústrediť práve na spomenutý bonding. „Pokiaľ nemá žena komplikácie, ona i dieťa sú v poriadku, tak bonding má význam aj pri cisárskom reze. Vždy ho budem podporovať a som presvedčený, že má význam. Z môjho pohľadu tam by sa mali upierať naše snahy,“ zdôraznil primár Kaščák.

Pôrod, keď si počas cisárskeho rezu matka môže sama pritiahnuť k sebe dieťa, vníma skôr ako populistický krok pôrodnice, ktorá sa ním snaží zvýšiť prestíž a upozorniť na seba.

„Možno sú rodičky, ktoré si povedia, že by toto bol pre ne zážitok, ale myslím si, že pre drvivú väčšinu žien bude oveľa dôležitejšie, keď im povieme, že sa budeme snažiť im zariadiť láskavý cisársky pôrod v tom zmysle, že sa k nim budeme slušne správať, vysvetľovať im a že im umožníme bonding. To je podľa mňa oveľa správnejšie,“ uzatvára Peter Kaščák.

Chuda: V našich podmienkach je to ťažko realizovateľné

Bratislavský gynekológ a pôrodník Matúš Chuda pre Postoj potvrdil, že s otázkou rodičky, či by bolo možné urobiť asistovaný cisársky rez, sa už vo svojej praxi stretol. „Ale v aktuálnych podmienkach nie je jednoduché mamičke vyhovieť,“ zdôraznil.

Ide totiž o nadštandardnú službu, ktorá si vyžaduje nielen súhlas pôrodníka, ale celého kolektívu na operačnej sále. „Odmietavý postoj gynekológa, anestéziológa, anestetickej sestry, inštrumentárky prípadne aj neonatológa môže vychádzať z reálnych obáv. Ide najmä o riziko infekcie operačnej rany a tým spôsobené komplikácie pre matku,“ dodal.

Gynekológ Matúš Chuda má pochopenie pre ženy, ktoré sa túžia aktívne do procesu vyberania dieťaťa z maternice zapojiť. „Veľakrát sa snažím pri vaginálnych pôrodoch povzbudiť ženu, aby si svoje dieťa doslova porodila sama. Ak pôrod prebieha bez problémov, úplne fyziologicky, po pôrode hlavičky a ramienok pobádam mamičku, aby si svoje dieťa vytiahla z pôrodných ciest sama, rukami. A sama si ho položila na prsia,“ hovorí.

„Ak nie je príliš vyčerpaná alebo túto ponuku z iných dôvodov neodmietne, býva napokon šťastná a vďačná za tento zážitok,“ dodáva.

Podľa lekára je pri cisárskom reze princíp podobný a je realizovateľný, znemožniť ho však môže viacero komplikácií. Okrem hrozby infekcie ho komplikujú prípady, keď z anestéziologického hľadiska je dôležité, aby sa pacientka na operačnom stole nehýbala, prípadne keď hrozia alebo počas samotného pôrodu nastanú akékoľvek, i malé, komplikácie.

Nežné cisárske rezy sú však podľa bratislavského pôrodníka v súčasných podmienkach slovenských nemocníc nerealizovateľné. Operačné sály nie sú dostatočne veľké na komfortný pohyb celého operačného tímu. Rovnako môžu zvýšené nároky na sterilizáciu prostredia i rodičky predstavovať v štátnej nemocnici finančnú prekážku.

Nezanedbateľným faktorom je aj čas. Príprava matky na takýto cisársky rez trvá dlhšie a dlhší je aj samotný zákrok. „Čas nazvyš na pôrodnici nikdy nie je. Hlavne keď je v operačnom programe naplánovaných viac cisárskych rezov, prípadne je na pôrodnici plno a operačnú sálu treba čím skôr uvoľniť,“ opisuje Matúš Chuda, ktorý si však tieto pôrody vie predstaviť v súkromnej pôrodnici ako spoplatnenú nadštandardnú službu.

„Pre časť žien je to téma živá a dôležitá, ale ako požiadavka určite nie nárokovateľná. No v niektorých prípadoch by sa možno dalo v budúcnosti niektorým ženám aj vyhovieť,“ uzatvára.