Kondómy s príchuťami pre osemročné deti či masturbačné miestnosti pre škôlkarov. Po viacerých podobných incidentoch mnohé európske školy poskytujú možnosť rodičovského súhlasu aj vtedy, keď im to legislatíva neprikazuje.

Napriek tomu má tento inštitút najväčších kritikov najmä v krajinách, ktoré sa hlásia ku konzervatívnym hodnotám. Aktuálne je rodičovský súhlas jednou z najhorúcejších tém v Taliansku.

„Píšu o informovanom rodičovskom súhlase, ale čítajte to ako zákaz sexuálnej výchovy.“ „Vraciame sa do stredoveku.“ „Do škôl prichádza éra temna, ktorú vyvolal fundametalizmus a náboženský fanatizmus.“

Taká je reakcia talianskej opozície, zelených europoslancov i talianskych mimovládnych organizácií po tom, čo 15. októbra, teda takmer paralelne s hlasovaním o novele ústavy na Slovensku, taliansky parlament schválil návrh zákona, ktorý zavádza povinný písomný súhlas rodičov na všetky aktivity na školách, ktoré sa týkajú sexuálnej a vzťahovej výchovy.

V Taliansku pritom idú oveľa ďalej ako na Slovensku, sexuálnu výchovu zakázali pre deti až do veku 13 rokov, nad túto vekovú hranicu je požadovaný súhlas rodiča. Ak rodič nesúhlasí, aby sa jeho dieťa zúčastnilo na sexuálnej výchove v tom kontexte, ktorý škola ponúka, škola je povinná tento čas nahradiť alternatívnou výučbou.

Autori návrhu tvrdia, že tento krok sa stal nevyhnutným najmä z toho dôvodu, že školy ponechali sexuálnu výchovu hlavne tretím stranám: aktérmi boli najmä mimovládne organizácie a rôzni aktivisti, pričom svoj výklad neprispôsobili veku detí, informuje taliansky denník Corriere della Sera.

Sexuálna výchova na školáchOdporcovia novely šíria hoaxy, že vinou ústavy sa zneužívané deti nedočkajú pomoci

Alena Potocká

Talianski odporcovia tejto zákonnej úpravy však rodičovský súhlas zavrhujú a tvrdia, že v realite to bude znamenať, že sa talianske deti nedostanú k sexuálnej výchove.

U nás prepukla po prijatí tejto zákonnej úpravy podobná hystéria, keď kritici tvrdili, že na školách začne vládnuť anarchia a názory rodičov budú dôležitejšie ako odbornosť.

Osemročným deťom rozdali kondómy s príchuťami

Je skutočne rodičovský súhlas brzdou vo vzdelávaní, ako tvrdia jeho kritici? Realita zo školstva v západných krajinách ukazuje, že rodičovský súhlas je inštitút, ktorý školy využívajú pri citlivých témach aj z vlastnej iniciatívy napriek tomu, že im to legislatíva priamo neprikazuje.

Západné krajiny začali vnímať dôležitosť rodičovského súhlasu v kontexte so sexuálnou výchovou najmä vtedy, keď na ich školách došlo k incidentom, ktoré medzi rodičmi vyvolali veľké rozhorčenie.

Napríklad v susednom Rakúsku si uvedomili dôležitosť tohto inštitútu po medializovanej kauze na základnej škole v Rutzenmoos. Podľa rodičov tamojších žiakov neprebiehala výučba primerane veku detí a neboli o nej vopred dostatočne informovaní, uviedol vládny portál tamojšieho úradu ombudsmana volksanwaltschaft.gv.at.

Išlo o deti vo štvrtom ročníku základnej školy, teda vo veku od osem do desať rokov. Učitelia deťom premietli film s nevhodným sexuálnym obsahom, rodičia tvrdili, že scény vo filme deti veľmi rozrušili. Navyše učiteľky po odvysielaní filmu rozdávali deťom kondómy s rôznymi ovocnými príchuťami s komentárom, že ak dievča ide na schôdzku s chlapcom, malo by mať kondómy vždy pri sebe.

Deti boli podľa rodičov z tejto hodiny sexuálnej výchovy v šoku, vykazovali prejavy traumatizácie, niektoré obrazy nedokázali dostať z hlavy a mali problémy so spaním. Niektoré deti dokonca tvrdili, že im v triede hovorili, aby o tom, čo videli, rodičom nehovorili. To viacerých z nich nahnevalo natoľko, že s podnetom oslovili ombudsmana.

Jedna z matiek tvrdila, že jej dcéru pripravila škola takouto formou sexuálnej výchovy o detstvo. Podľa školskej psychologičky, ktorá bola na hodine tiež prítomná, bolo predstavenie kondómov osemročným deťom primerané veku. Vyjadrila sa, že sexuálna výchova je dôležitá pre pozitívny vzťah k vlastnému telu a mala by sa začať čo najskôr.

Ombudsmanka Elisabeht Schwetz zdôraznila, že najdôležitejšie je dobro dieťaťa, a aj keď je sexuálna výchova dôležitá, musí byť prispôsobená veku žiakov. „Rodičia majú pocit, že ich obavy sa neberú vážne. Avšak rodičia by mali mať dobrý pocit, keď posielajú svoje deti do školy,“ uviedla Schwetz.

Prípad sa skončil tak, že škola sa učiteľky zastala s tým, že použila schválené materiály, a nie sú dôkazy, že by prekročila hranice zákona. Záver je však taký, že v prípade citlivých tém – akými je aj sexuálna a vzťahová výchova alebo ak do školy prídu prednášať externé organizácie – to školy riešia cez informovaný súhlas rodiča.

To znamená, že školy rodičov vopred informujú o obsahu, metódach, ako aj o použitých materiáloch, ktoré pri výučbe budú aplikované. Rodičia majú právo vopred vedieť, akým spôsobom bude táto hodina vedená aj aké zdroje budú pri výučbe použité. Ak rodič nesúhlasí, aby sa jeho dieťa na takej hodine zúčastnilo, škola mu v tom čase poskytne alternatívu.

V porovnaní so Slovenskom pred schválením novely ústavy: ak nešlo o prednášku tretej strany, rodičia neboli vopred informovaní a ani nevedeli, akým spôsobom bude tento citlivý obsah do výučby zavedený. Rodičia sa tak museli spoľahnúť na hodnotovú orientáciu danej školy. V prípade štátnej školy, ako nám potvrdili viacerí rodičia, sa dozvedeli o spôsobe výučby až od svojich detí.

Masturbačné miestnosti v nemeckých škôlkach

V Nemecku podobne ako v Rakúsku zákon, ktorý by všeobecne nariaďoval školám pravidlá, neexistuje, spôsob sexuálnej výchovy na školách si však usmerňujú jednotlivé spolkové krajiny samostatne.

Výrazne do tohto diania zasiahla kauza spred roka, keď denník Die Welt priniesol obsiahly text o viacerých prípadoch škôlok, takzvaných „Kitas“, ktoré zriadili miestnosti, kde sa malé deti môžu zoznamovať so svojím telom. V nemeckých osnovách je totiž sexuálna výchova prítomná už aj v prípade predškolských detí.

Autorka článku Anna Kröning píše, že nemecké materské škôlky strácajú dôveryhodnosť rodičov a spomínané „objavovacie miestnosti“ vyvolali u nich rozhorčenie.

Autorka upozorňuje, že vzdelávacie programy v škôlkach po celom Nemecku vychádzajú zo zásad Helmuta Kentlera, pedagóga a psychológa, „ktorý viac ako 30 rokov sprostredkovával pestúnske deti pedofilným mužom a ako znalec oslobodzoval páchateľov pedokriminality“.

Základom jeho teórie sú hry s vlastným telom, spoznávanie tela druhého dieťaťa, ale aj masturbačné techniky. Heslom propagátorov tejto metódy je, že sexualita prispieva k zdravému vývoju dieťaťa.

Redaktorka denníka die Welt taktiež upozorňuje, že súčasný koncept takzvanej sexuálnej výchovy v Nemecku je dedičstvom zosnulého Kentlera, ktorý bol od 70. rokov považovaný za priekopníka sexuálne priateľskej osvety a reformnej pedagogiky. „Zastával názor, že deti musia byť od narodenia sexuálne stimulované. Ich sexuálnosť sa môže podobne ako jazyk rozvíjať iba prostredníctvom cvičenia za pomoci dospelých. Pri tom šíril aj teóriu o údajných neškodných sexuálnych vzťahoch medzi dospelými a deťmi.“

Jeho kritici naopak tieto programy ostro kritizujú a tvrdia, že týmto programom sa narúšajú prirodzené hranice hanblivosti detí, pričom práve hranice slúžia na ich ochranu. Podľa kritikov ide program doslova proti ochrane detí pred sexuálnym násilím.

„Kitas strácajú svoju funkciu ako ochranné prostredie,“ tvrdí nemecká aktivistka v oblasti ochrany detí Josefine Barbaric. Upozorňuje zároveň, že rodičia často ani netušia, že práve v ich škôlke sa tieto akcie organizujú.

Nemecko síce nemá priamo v zákonoch uvedené, že sexuálna výchova na školách má podliehať rodičovskému súhlasu, po medializovaných kauzách však školy často samy pristupujú k informovanosti rodičov o plánovaných aktivitách.

Nemecký rodič tak má právo byť vopred informovaný o obsahu, forme, použitých pomôckach i médiách v tejto výučbe a mal by mať možnosť sa k nej vopred vyjadriť napríklad na rodičovskom združení a podobne. Informovaný súhlas však nie je požiadavkou v rámci celej krajiny, záleží na spolkovej krajine a konkrétnej škole.

Pridali sme sa k Maďarsku, Rumunsku a Taliansku

Väčšina európskych krajín napriek tomu, že inštitút rodičovského súhlasu legislatívne neukotvila, dáva školám voľnú ruku pri jeho používaní. Pri citlivých témach vrátane sexuálnej a vzťahovej výchovy tak samy rodičov informujú o témach, ktoré chcú preberať, akým spôsobom, aké materiály pri nich plánujú použiť. Niektoré z nich dávajú rodičom aj možnosť odmietnuť účasť svojho dieťaťa na týchto hodinách.

Takýto stav platí napríklad v Spojenom kráľovstve, v Írsku, Španielsku, Portugalsku, Grécku, v už spomínanom Rakúsku či Nemecku, ale aj napríklad v susednom Poľsku.

Slovensko sa najnovšie pridalo k Taliansku, Maďarsku a Rumunsku, v ktorých je zákonom upravené, že vyučovanie sexuálnej výchovy na školách je možné len s písomným rodičovským súhlasom.

V Maďarsku je takýto zákon platný od júna 2021, keď tamojšia vláda deklarovala, že „rodičia rozhodujú o sexuálnej výchove svojich detí“ a akákoľvek výučba na školách nesmie byť v rozpore s ich vôľou.

Maďarskí zákonodarcovia taktiež vymedzili, ktoré organizácie môžu poskytovať sexuálnu výchovu na školách. Môžu tak robiť len registrované organizácie podľa štandardov stanovených zákonom. V zákone sú určité obmedzenia týkajúce sa aj obsahu, napríklad výučba v školách nesmie propagovať zmenu pohlavia alebo homosexuálne správanie.

Škola nedala rodičom informácie o transgender filme

Susedná Česká republika sa zase svojím prístupom pridáva skôr k Francúzsku či severským krajinám, v ktorých sa sexuálna a vzťahová výchova vníma ako niečo, čo by malo byť plne v kompetencii školstva. Inštitút informovaného súhlasu české školy síce poznajú, ale využíva sa najmä na podporu žiakov so špeciálnymi potrebami a pri poradenských činnostiach.

Vrie to však aj medzi českými rodičmi. Rodičovské združenie Výbor na obranu rodičovských práv otvorene kritizuje odporúčanú príručku na sexuálnu výchovu na základných školách schválenú ministerstvom školstva. Tvrdí, že nabáda deti na predčasné začatie sexuálneho života.

Minulý školský rok zase rodičia v Českom Krumlove žiadali informácie o filme s transgender témou, ktorý premietali deťom v rámci festivalu Jeden svet na školách. Škola odmietla poskytnúť obsah rodičom. Vo verejnej diskusii sa tak začala riešiť právna diskusia, či majú rodičia právo na informácie o výučbových materiáloch.

Kým podľa ministerstva školstva je voľba výukových materiálov plne v kompetencii vedenia každej školy, oslovení právnici tvrdia, že rodičia majú nespochybniteľné právo poznať výučbový materiál i metodiku výučby, pričom toto právo vyplýva tak z Ústavy Českej republiky, ako aj z medzinárodných zmlúv a dohovorov.

„Rodičia majú nepochybne právo na informácie o výučbových materiáloch, ale aj metódach, a, samozrejme, majú právo poznať, kto ich deti učí a ako, a rozhodovať o tom,“ povedala pre český denník Epoch Times právnička Lenka Trkalová, ktorá sa špecializuje na vzdelávanie a rodinné právo.

Slovenským rodičom pomohla toto právo upevniť práve novela ústavy, podľa ktorej výchovu a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno poskytovať len so súhlasom rodiča a nebude sa meniť po každom volebnom období.