Rómski žiaci z Malého Slivníka V škole boli podľa súdu segregovaní, dva mesiace doma vypĺňajú pracovné listy

Žiaci z Malého Slivníka pri Prešove sa konečne posadia do školských lavíc. Po necelých dvoch mesiacoch domácej výučby bez učiteľov rodičia napokon súhlasili, aby ich deti dochádzali do takmer 20 kilometrov vzdialeného Prešova.

Zvážať ich má školský autobus.

„Rodičia sa už dohodli, kam deti pôjdu, podpísali prihlášky,“ povedal pre Postoj starosta obce Jozef Javorský. Tento týždeň ešte niekoľkí žiaci čakajú na posledné rozhodnutia škôl, nastúpiť by mohli od budúceho týždňa.

Takmer 40 detí navštevovalo do minulého školského roka školu v susednej obci Terňa. V dôsledku rozhodnutia súdu o segregácii už nemôžu byť koncentrované na jednom mieste.

Rozdelené budú teraz do piatich prešovských škôl.

Podľa košickej mimovládnej organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva, ktorá pred rokmi podala antidiskriminačnú verejnú žalobu, dedinská škola nevyučovala inkluzívne.

Prešovský regionálny úrad školskej správy preto zrušil spoločný obvod s Terňou, deti následne zostali od septembra bez školy.

Rodičom sa nepodarilo umiestniť deti ani v okolitých obciach. Žiaci tak na začiatku školského roka zostali doma, ale situácia začala byť neúnosná.

Starosta: Žaloba urobila Rómom zle

Ozvalo sa občianske združenie Dajme deťom hlas, ktoré upozornilo, že dochádza k porušovaniu ich práva na vzdelávanie.

Hovorca ombudsmana v správe TASR upozornil, že „desegregácia sa nemôže uskutočňovať spôsobmi, ktoré deti fakticky vylučujú z riadneho vzdelávania“.

Oslovili sme ministerstvo školstva, ako vníma situáciu v obci. Pre Postoj uviedlo, že problém v Malom Slivníku sa dlho obchádzal a ignoroval.

„Za zabezpečenie plnenia povinnej školskej dochádzky detí sú zodpovední rodičia a podmienky má vytvoriť miestna samospráva, teda obec, v ktorej majú žiaci trvalý pobyt,“ reagoval rezort.

Starosta, ktorý je vo funkcii štyri volebné obdobia, sa však s antidiskriminačnou žalobou nestotožňuje. Myslí si, že Rómom urobila zle.

„Poprosil by som ich, aby prišli k rodičom a spýtali sa, či im pomohli,“ hovorí na adresu mimovládky.

Starosta Malého Slivníka Jozef Javorský. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

V rómskej osade býva 39 žiakov, ktorí zostali bez školy. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Dodáva, že rodičia sa nikdy na segregáciu nesťažovali, vyhovovalo im, že ich deti chodia do blízkej školy.

V osade sme sa rozprávali s miestnym Rómom, ktorý má dve dcéry. Anonymne uviedol, že sa mu nepáči, že jeho deti budú chodiť do Prešova. „Keď sa im niečo stane, budú choré, tak mám utekať do Prešova?“

Priznáva zároveň, že dcéram sa počas domáceho vyučovania nevenoval a škola im chýbala.

Má podozrenie, že v okolitých školách boli voľné miesta, ale ich deti tam neprijali, pretože sú rómskeho pôvodu.

Rezort potvrdil, že školákom po prestupe pomôže. „Bude zabezpečený školský autobus a asistenti, ktorí budú deti bezpečne sprevádzať do školy aj späť a pomáhať im.“

Ministerstvo sľubuje, že poskytne aj priamu podporu na ich dopravu, ale i adaptáciu na nové školské prostredie.

Roky pracuje s rómskymi deťmiPrestaňme si klamať. Nezmyselne vyhadzujeme peniaze, aby sme zalepili oči Bruselu, a ich životy sa zhoršujú

Adam Takáč

Starosta chce postaviť školu, zrejme narazí

Starosta obce Javorský odmieta, aby štát hádzal všetku zodpovednosť výlučne na samosprávu. Tvrdí, že tento problém sami nevyriešia.

Pre Postoj uviedol, že chce v obci postaviť školu. Jej výstavba však nebude taká jednoduchá. Obec môže naraziť na to, že by sa novou školou „upevnila segregácia“.

„Najvyšší súd SR aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva opakovane zdôrazňujú, že vzdelávanie rómskych detí v etnicky homogénnej škole predstavuje porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Ak je preto vysoký predpoklad, že nová škola by mala prevažne rómskych žiakov, jej zriadenie by neodstránilo, ale, naopak, upevnilo segregáciu,“ uviedla pre Postoj advokátka Vanda Durbáková, spolupracujúca s košickou mimovládkou Poradňa pre občianske a ľudské práva, ktorá podala antidiskriminačnú žalobu.

Dodala, že „zriadenie čisto rómskej školy v Malom Slivníku by nebolo v súlade s vnútroštátnou legislatívou ani s medzinárodnými záväzkami Slovenska v oblasti ochrany pred diskrimináciou a práva na rovný prístup k vzdelaniu“.

Na otázku Postoja, čo hovorí na to, že žiaci sa od septembra učia len doma z tlačív, odpovedala, že také vzdelávanie nepredstavuje vhodné ani efektívne riešenie.

„Štátne inštitúcie musia urobiť všetko pre to, aby bol proces desegregácie nastavený tak, že deťom bude zabezpečený plnohodnotný prístup k vzdelávaniu.“ Dodala, že vzdelávanie prostredníctvom pracovných listov „podľa viacerých odborných analýz tento štandard nespĺňa“.

Rezort školstva by zámer postaviť školu v Malom Slivníku privítal a sľubuje, že bude s obcou spolupracovať pri hľadaní financií.

Žiaci budú dochádzať do Prešova, na školský autobus prispeje rezort školstva. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

„Akýkoľvek projekt výstavby by musel byť v súlade s princípmi desegregácie, destigmatizácie a degetoizácie,“ upozorňujú však z Druckerovho rezortu.

Na východnom Slovensku je mnoho malých obcí so školami, v ktorých sa koncentrujú prevažne rómske deti, a teoreticky by mohli byť všetky žalovateľné pre segregáciu či getoizáciu.

Košická mimovládka, ktorá zažalovala Terňu, tak urobila aj v roku 2015 v Starej Ľubovni.

Škola obvinená zo segregácieŽiakom je v škole dobre, spokojní sú aj rodičia. Mimovládka však podala žalobu

Adam Takáč

Okresný aj krajský súd najprv verejnú žalobu podľa antidiskriminačného zákona, ktorú podala mimovládka, zamietol. Najvyšší súd mal však iný názor a súhlasil s tým, že štát ani mesto nezabránili diskriminácii rómskych detí.

Poradňa pre občianske a ľudské práva označila rozsudok za prelomový.

Riaditeľka ľubovnianskej školy sa pre Postoj vyjadrila, že kritiku o segregácii považuje za absurdnú. „To, čo sa tu udialo, je normálny demografický vývoj, nie zámer niekoho vyčleňovať.“ Primátor Starej Ľubovne Ľuboš Tomko povedal, že rozhodnutie súdu síce rešpektuje, no nestotožňuje sa s ním.