Zjednodušené psychologizovanie Má aj negatívny efekt. Ľudia, ktorí žijú v nezrelých vzťahoch, ich klamlivo nálepkujú ako toxické či manipulatívne

Slová narcis či manipulátor poletujú v bežnej komunikácii o vzťahoch, hoci ide o vážne diagnózy. V skutočnosti môžu ublížiť ľuďom, ktorí sú reálnymi obeťami patologických partnerov.

Psychológovia čoraz častejšie upozorňujú na zjednodušovanie zložitých fenoménov, ako sú napríklad vážne poruchy osobnosti a ďalšie ochorenia.

Mnohí si dnes po prečítaní článku alebo rozhovoru v médiách sami doma diagnostikujú svoje vzťahy alebo správanie svojho partnera, rodiča či kolegu označia za toxické.

Fakt, že sa dnes „terapeutický jazyk“ infiltroval do bežnej komunikácie, má aj svoje úskalia. Vo veľkej časti ľudí vyvoláva pochybnosti o vzťahoch, nálepkovanie ľudí nepodloženými diagnózami i neopodstatnenú podozrievavosť.

Len zlomok ľudí má dnes prostriedky na drahé terapeutické sedenia a väčšina si myslí, že si vystačí s čítaním rozhovorov alebo so sledovaním psychologických podcastov.

Bronislava Švrčková je profesionálna koučka a mentorka. Pre Postoj hovorí, že si všimla, že svet sociálnych sietí začal hľadať zjednodušené návody, ako zistiť, že náš partner či partnerka sú toxickí.

„Stalo sa, že namiesto toho, aby sme skúmali seba, čo sa nám deje vo vzťahoch, začali sme hľadať vinu v tých druhých. Dnes som preto oveľa opatrnejšia pri používaní pojmu toxický vzťah a skôr hovorím o nezdravých vzorcoch alebo dynamikách vo vzťahoch.“

Koučka Bronislava Švrčková. Foto: archív B. Š.

Polovica opýtaných si myslí, že žije s toxickou osobou

Podľa prieskumu LifeStance Health s názvom Navigating Mental Health in the Age of Social Media (Duševné zdravie v ére sociálnych médií) až 52 percent respondentov skutočne začalo pod vplyvom internetu pochybovať o svojich vzťahoch a premýšľať, či sú „toxické“.

Spomínaný prieskum preto riešil, ako platformy typu Instagram, TikTok a X ovplyvňujú spôsob, akým vnímame svoje romantické partnerstvá.

Z online prieskumu, do ktorého sa v USA zapojilo 1 110 dospelých, vyšlo, že hoci si mnohí uvedomujú, že v sociálnych médiách prevládajú dezinformácie o duševnom zdraví, ľudia sa na ne stále obracajú s prosbou o radu.

Takmer štvrtina respondentov vyhľadala rady týkajúce sa duševného zdravia v sociálnych médiách. V prípade generácie Z to bolo až 55 percent a v prípade respondentov z generácie mileniálov 30 percent. Dokonca až 42 percent respondentov z generácie Z verí, že je to adekvátna náhrada terapie.

Takmer tretina respondentov priznala, že pravidelne používa „terapeutický jazyk“ v online a osobných rozhovoroch.

Autori prieskumu došli k záveru, že odborná terminológia sa čoraz bežnejšie používa v každodenných rozhovoroch a ľudia analyzujú svoje vzťahy cez optiku jazyka, ktorý videli online. Tento fenomén sa podľa vedcov objavuje najmä medzi ženami a mladšími generáciami.

Až 40 percent respondentov uviedlo, že pojmy ako „trauma“, „narcis“ a „toxický“ vidia v sociálnych médiách denne alebo niekoľkokrát týždenne. Takmer tretina respondentov priznala, že pravidelne používa terapeutický jazyk v online a osobných rozhovoroch, viac ženy.

Obsah sociálnych médií podľa prieskumu prinútil respondentov spochybniť svoje vzťahy a viedol ich k presvedčeniu, že ich partner alebo milovaná osoba je „toxická“ (52 percent), „manipuluje“ nimi (45 percent) alebo ich „bombarduje láskou“ (28 percent).

Až 44 percent opýtaných v prieskume dospelo k presvedčeniu, že ich partner je narcis, 42 percent si domyslelo, že ich polovička trpí úzkosťou alebo depresiou, a 26 percent sa domnievalo, že ich partner má poruchu osobnosti. Vyše 20 percent dospelo k tomu, že žijú so psychopatom.

Ako rozlíšiť, čo je skutočne toxické?

„Dnes už definujem toxické vzťahy tak, že ide o nezrelé vzťahy, v ktorých sa odohrávajú nejaké vzorce z našich primárnych rodín, a my sa snažíme porozumieť, čo je to toxické a čo zožiera moje vlastné vzťahy,“ upozorňuje koučka Bronislava Švrčková.

Zdôrazňuje, že nie je možné sa pohnúť vpred bez toho, aby človek začal spoznávať samého seba a „začal rozplietať svoj zložitý príbeh, ktorý ho do takých vzťahov priviedol“.

„Jedna vec je cítiť sa vo vzťahu zle a pátrať, čo sa deje, a ďalšia vec je, keď vidím, že som si už tretíkrát našla partnera, ktorý mi ubližuje, alebo muž si opakovane nájde partnerku, ktorá mu je neverná. Tam už môžem šípiť nejaký vzorec, ktorému zatiaľ nerozumiem, ale hovorí o niečom, čo je vo mne,“ dodáva Švrčková.

Pomaly zo všetkých mužov sme už urobili manipulátorov a emočných kriplov, ktorí nevedia vytvárať vzťahy, upozorňuje vo svojich podcastoch aj Laura Doyle, autorka knihy The Surrendered Wife (Odovzdaná manželka), ktorá dnes vedie podporné semináre pre ženy.

Úplne proti duchu doby, a predsa úspešnéLaura Doyle učí ženy, ako pustiť opraty večnej kontroly, rešpektovať svojich mužov a, čuduj sa svete, zachraňuje manželstvá

Zuzana Hanusová

Doylová tvrdí, že špirálou podvedomého i vedomého podceňovania, neustálej kritiky a kontroly zo strany žien sa muži vedia dostať do stavu, kde ich už okolie veľmi rýchlo vie onálepkovať rôznymi patológiami a poruchami.

Fenomén popularizácie psychológie priniesol na jednej strane mnoho pozitív a pomohol ľuďom zorientovať sa v zložitých životných situáciách, v ktorých sa nachádzajú. Zdá sa však, že nadužívanie istých pojmov môže mať aj svoje vážne riziká.

Svetoznáma terapeutka Esther Perel v rozhovore pre Vanity Fair varuje pred používaním terapeutického jazyka na vysvetľovanie svojho konania či posudzovania druhých. Tvrdí, že dávať ľudí do škatuliek a znižovať ich komplexnosť je problematické. „Ak začnete označovať sami seba podľa jednej malej veci, ako napríklad ‚Mám neistú vzťahovú väzbu‘, čo tým hovoríte o sebe? Prečo sa chcete zredukovať na jeden prehnane dôležitý štítok?“

„Okrem toho sa tak deje to, že klinická terminológia sa dostáva do rúk ľuďom, ktorí nie sú klinicky školení, a tí ju potom zneužívajú. Existuje dôvod, prečo chodíme do školy mnoho rokov a pokračujeme v školeniach, až kým nezomrieme, pretože stále nevieme všetko. Je veľmi dôležité ukázať, že terapia je vysoko vzťahová, nuansovaná a kontextuálna konverzácia. To je veľmi odlišné od toho, čo dostanete na TikToku, Instagrame alebo od svojich priateľov,“ dodáva Perel.

„Závažný narcizmus je patológia so závažným škodlivým správaním, pred ktorým sa treba chrániť,“ upozorňuje na skutočné toxické vzťahy psychoterapeut a lekár Rino Ventriglia v knihe Takmer každé manželstvo sa dá zachrániť.

V toxickom vzťahu väčšinou skončí niekto, kto zažil doma nezdravé vzorce.

„Ak hovoríme o narcistickej poruche, je to špecifický psychiatrický problém, ktorý vykazuje presné charakteristiky a špecifickú identitu. Lenže dnes sa zdá, že z toxickej maskulinity sa stáva módna téma, kde sa pomaly z každej ženy robí obeť násilia,“ dodáva psychoterapeut.

„Toxická maskulinita je pojem, ktorý už počuli asi mnohí. Treba však presne rozlišovať medzi narcistickou poruchou a toxickým vzťahom. Dnes bývajú mnohí muži označení za manipulátorov, treba si dávať pozor na tieto etikety,“ upozorňuje v rozhovore pre Postoj sexuologička a lekárka Rita Ventriglia.

Klinický psychológ Jonathan Shedler robí výskum v oblasti porúch osobnosti a otvorene varuje pred infláciou narcizmu v popkultúre. Tvrdí, že na sociálnych sieťach je bežné zvaľovať všemožné zlé správanie na „narcisa“. 

„Násilnícky rodič? Narcis. Panovačný šéf? Narcis. Podvádzajúci priateľ? Narcis. Klinickí odborníci na narcistickú osobnosť však vedia, že narcizmus je zložitý, mnohohlavý had Hydra. Niečo ako ‚ten narcis‘ v skutočnosti neexistuje, pretože narcizmus nie je jedna vec, ale má mnoho podôb. V skutočnosti väčšina opisov ‚narcisa‘ na sociálnych sieťach mylne mieša narcizmus s hraničnou poruchou osobnosti a so psychopatiou,“ tvrdí Shedler. 

Shedler tiež upozorňuje, že v psychodynamickej tradícii, z ktorej pojem „narcizmus“ vzišiel, existujú narcistické osobnostné štýly na rôznych úrovniach medzi zdravím a patológiou: na zdravšej, neurotickej úrovni organizácie osobnosti, na viac narušenej, hraničnej úrovni a na ešte narušenejšej, psychotickej úrovni. „Tieto rozdiely sa v popkultúrnych opisoch strácajú, keď všetkých ľudí s narcistickými črtami vykresľujú ako arogantných, sebapreceňujúcich a vykorisťujúcich – čo vôbec nemusí byť pravda.“

Samozrejme, je dôležité, aby verejne zazneli príbehy naozaj toxických vzťahov, a ich dôsledky netreba zľahčovať. Odborníci však upozorňujú, že psychologizovanie bežných konfliktov môže ublížiť práve obetiam skutočných manipulátorov.

Speváčka Slávka Tkáčová o toxickom vzťahuZisťovala som, že som čoraz menej šťastná, už som to nebola ja. Piesne sú moja terapia

Jana Holubčíková

Koučka Bronislava Švrčková pre Postoj hovorí, že najčastejšie za ňou prichádzajú ženy vo veku 30 až 50 rokov, ktoré majú problémy vo svojich partnerských vzťahoch.

„Takmer vždy, keď prechádzame príbehom, zistíme, že dynamiky sú veľmi podobné tomu, v čom vyrastali. Nemusí platiť, že ak ženu bije partner, niekto ju bil aj v detstve. Ale mohla zažiť nejakú inú formu psychického násilia alebo disrešpektu. V toxickom vzťahu väčšinou skončí niekto, kto zažil doma nezdravé vzorce,“ vysvetľuje Švrčková.

„Môžeme mať vzťah s človekom, ktorý je narcis alebo psychopat. A ten človek je skutočne schopný zničiť náš život. Problém je, keď sa s vaničkou vyleje aj dieťa. Namiesto toho, aby sme skúmali seba, označíme všetkých ostatných a my zostávame v role obeti,“ hovorí koučka Bronislava Švrčková.

Zároveň upozorňuje, že toxický vzťah necharakterizuje len fyzické násilie či zneužívanie.

„Psychické týranie je väčšinou neviditeľné. Ľuďom, ktorí prežili vzťah s narcisom či so psychopatom, stačia niekedy aj dve-tri vety a presne vedia, o čom rozprávate, prečo je to také krehké a prečo sa o tom tak ťažko rozpráva.“