Pavel Hrdina z Chlapi.cz Dnešní muži by sa nemali dať vykastrovať. Zraniteľnosť a divokosť sa dajú spojiť

„Divokosť, rozhodnosť a súťaživosť, mužské vlastnosti, ktoré v sebe prirodzene cítime, akoby museli ísť na vedľajšiu koľaj a sú dnes dokonca vnímané ako prejav istého mačizmu. My sme však vnímali, že tieto charakteristiky muža sú dôležité, bavia nás a nechceme o ne prísť,“ hovorí pre Postoj Pavel Hrdina.

Spolu s dvoma kamarátmi založil neformálne združenie mužov Chlapi.cz, v ktorom pátrajú po pravej identite dnešného muža. Je podnikateľom, otcom piatich dospelých detí a u našich susedov sa intenzívne venuje mužskej spiritualite. 

„Muži dnes strácajú množstvo energie, aby ochránili falošné predstavy o sebe samých. Cieľom je, aby muž pochopil, že tieto falošné egá je potrebné zanechať, aby sme sa mohli stať skutočne dospelými,“ tvrdí Pavel Hrdina.

Vo veku 35 rokov ste potrebovali urobiť vo svojom živote zmenu a odišli ste do Nového Mexika, aby ste pochopili svoju identitu muža. Čo sa stalo? 

Bol som práve v ťažkej rodinnej situácii. S manželkou sme sa dali pokrstiť až v dospelosti, v čase, keď sme sa brali. Potom sme sa stretli so smrťou v rodine, ktorá nás veľmi zasiahla. Zrazu sme sa priamo dotkli s bolesťou, ktorá trvala roky. 

V tom čase sme boli súčasťou manželských stretnutí, na ktoré sme chodili ako pár. Viacerí chlapi sme však cítili, že popritom potrebujeme posilniť aj našu mužskú identitu a potrebujeme sa stretávať aj zvlášť. 

Boli sme partia mužov od 30 do 50 rokov, rozhodli sme hľadať odpoveď na otázku, čo to znamená byť autentickým mužom. 

Prečo muži prichádzajú do osobnej krízy?

Kríza mužov prichádza väčšinou okolo 50. roku života, keď si začínajú uvedomovať svoje limity a niektorí muži sa snažia kompenzovať si ich pokusmi o zachovanie statusu. Vidíme to na mužoch, ktorí si nájdu mladšie manželky alebo to v lepšom prípade riešia kúpou motorky. 

Muž sa v istom veku dostáva od roly mladého bojovníka, ktorý má veľa energie a rastie, do situácie, keď vníma vlastnú obmedzenosť, neschopnosť ďalej stúpať po hierarchickom rebríčku, konečnosť. 

Ja si prechádzam týmto obdobím asi teraz. Mám úspešnú firmu, ktorá dlho rástla, mám krásnu rodinu, päť detí, už aj vnúčatá a pýtal som sa, čo ešte môžem urobiť. 

Rozhodol som sa, že začnem dva dni pracovného týždňa venovať práci v karmelitánskom centre Fortna, čo je otvorený dom, v ktorom sa konajú rôzne aktivity, a ja tu trochu pomáham tým, čo som sa naučil vo svojej predchádzajúcej kariére. Namiesto motorky som sa rozhodol venovať čas zmysluplnému projektu. 

O čo ide?

Snažíme sa tu v kláštore na Hradčanoch vytvárať otvorený priestor, ktorý môže byť pre druhých inšpiráciou. Možno by sa to dalo opísať ako akési laboratórium spirituality, kde hľadáme nové formy kontemplácie pre moderného človeka, ktorý túži po stretnutí s Bohom.

Snažíme sa oslovovať ľudí, ktorí nemajú osobnú skúsenosť s kresťanstvom, ale majú záujem o duchovný život. A tak hľadáme jazyk, ktorým ich môžeme osloviť. Pracujeme s liturgiou, priestorom, príbehmi, rituálmi, tichom a tichou kontempláciou.

Keď sa muži bahnia vo svojich emóciách Byť verejne zraniteľný je nový trend. Čo ak sa zmení na otravnú sebaľútosť?

Zuzana Hanusová

Muži sa učia hovoriť o svojich emóciách, vyťahujú svoje traumy a svet tlieska. Stvorí to nový typ muža?

Vráťme sa k vašej aktivite s mužmi, s ktorou ste sa rozhodli hľadať odpoveď na otázku, aká je autentická identita muža. 

Muži, ktorých som poznal, žili svoje životy v rodinách, vo farnostiach, chodili sme na manželské stretnutia. Začali sme mať pocit, že tieto kurzy nás posúvajú viac do ženského sveta a strácame ten náš mužský. 

Čo do neho patrí?

Divokosť, rozhodnosť a súťaživosť, mužské vlastnosti, ktoré v sebe prirodzene cítime, akoby museli ísť na vedľajšiu koľaj a sú dnes dokonca vnímané ako prejav istého mačizmu. My sme však vnímali, že tieto charakteristiky muža sú dôležité, bavia nás a nechceme o ne prísť. 

Muži sa dnes nemajú dať vykastrovať. Potrebujú integrovať svoje vzťahy, otcovstvo aj s aktivitami ako ísť na futbal, byť divoký, ale zároveň neopustiť túžbu po spiritualite. 

Objavili sme knihu františkána Richarda Rohra Divoký muž a mala na nás wow efekt. Opisuje psychologické etapy v živote muža. Začali sme pátrať, zistili sme, že tento františkán Rohr žije v USA a usporadúva niečo, čo sa volá mužská iniciácia, akýsi rituál prechodu muža do dospelosti. Traja sme sa na to prihlásili a spoločne sme cestovali do Albuquerque v Novom Mexiku.

Vaše ženy nemali problém s tým, že sa potrebujete vymaniť a riešiť svoju mužskú identitu? 

Nie, vôbec, naopak, boli rady, veľmi nám to priali. Myslím si, že je zle, ak muži začnú zdôrazňovať mužskú identitu a začnú sa izolovať a unikať od žien. Ale raz za čas sa muži potrebujú stretnúť sami. 

Pre nás boli od začiatku primárne vzťahy a naše manželstvá, mužské aktivity sme vnímali ako pozitívny rozvoj našich mužských vlastností. Zdalo sa nám lacné ísť si len s chlapmi zahrať futbal, na biliard alebo do krčmy, kde prebieha povrchný smalltalk o politike alebo o našich ženách. 

Chceli sme, aby to bolo hlbšie. Hoci futbalu a pivu sa nevyhýbame, hľadali sme zároveň cestu k Bohu. (Smiech.)

Foto: Anna Guthrie

Čo ste zažili v Amerike?

Tento zážitok nám zmenil život. Richard Rohr veľmi zaujímavým spôsobom prepojil rôzne prvky do šesťdňovej akcie, ktorá má hlboký zmysel. Pracuje s tichom, s rituálmi, obrazmi, príbehmi, pre mňa to bol úplne nový spôsob práce so sebou. 

Dovtedy som zažil len klasické duchovné cvičenia, kde človek sedí a niekoho počúva alebo sa modlí. Tu sme zrazu pracovali s celým telom a pochopil som, že keď chce človek zažiť skutočnú zmenu, informácia musí preniknúť do hĺbky. Ak to prežije len intelektuálne, stečie to po ňom.

Pochopil som význam bolesti a utrpenia, ako je možné prežiť ho a spracovať. V angličtine použil Rohr peknú vetu: „Transform it or transmit it“, čo znamená, že ak bolesť nespracujeme, tak ju prenášame. 

Ak človek nespracuje traumu alebo bolesť, môže to u neho prejsť do agresie. Rohr to robil inak, v prostredí púšte Nového Mexika, uprostred skupiny mužov, to malo ohromný efekt. Až tak, že sme sa rozhodli, že to chceme priniesť do Čiech.

Súčasťou týchto vašich kurzov, ktoré dnes robíte v Česku, je aj akýsi iniciačný rituál. Prečo je potrebné niečo takéto, aby muž pochopil svoju identitu?

Je to preto, že mnohí muži v našej spoločnosti nedozrievajú a súčasná doba im to neumožňuje. V minulosti boli prirodzené prechodové rituály, ktoré umožňovali mladým mužom prežiť okamihy, ktoré niečo v ich nastavení zmenili. 

Ženy oveľa jednoduchšie dozrievajú, lebo zažívajú materstvo, ktoré ich uschopňuje prevziať zodpovednosť za ďalšiu osobu, za rodinu. Rohr robil niekoľko rokov kaplána vo väzení a všimol si, že väčšina týchto väzňov má jednu spoločnú vec, a to je, že nemali otca. Buď ho nemali vôbec, alebo mali veľmi negatívne vzory otcov. 

Muži majú množstvo tráum, ktoré sa objavujú už aj u nás, preto duchovne dozrieva len malé percento mužov a dôsledkom je nezrelá spoločnosť. Tak sa Rohr dostal k myšlienke iniciácie, ktorou by si mali muži prejsť, aby dospeli. 

Rozhodol sa začať s mužmi v strednom veku, aby tí mali potom vplyv vo svojich komunitách na mladších nasledovníkov. 

Čo to má s mužom urobiť?

Cieľom je dať malému životu muža väčší rozmer, aby v dobe, keď každý rieši len samého seba, dostal napojenie na víziu. V minulých storočiach v Európe túto úlohu plnilo kresťanstvo a v iných častiach sveta iné náboženstvá, lebo boli plné rituálov a dávali ľuďom zmysel. 

Ak máte zmysel, dokážete niesť náročné veci ľahšie, ako keď zmysel nemáte. Výsledkom má byť tvorivý muž, ktorý má víziu o svojom živote a o svete. Muž sa má postaviť svojim traumám a bolestiam, aby zomrela tá falošná predstava, ktorú ma o sebe. 

Muži dnes strácajú množstvo energie, aby ochránili falošné predstavy o sebe samých. Cieľom je, aby muž pochopil, že tieto falošné egá je potrebné zanechať, aby sme sa mohli stať skutočne dospelými. 

Ako sa muž stane dospelým?

Ak sa napojí na svoje skutočné ja a v tom priestore dá priestor Bohu, dokáže neskutočné veci. Samozrejme, za päť dní nedokážete spracovať traumy, ale je to aspoň začiatok uvedomenia si, ktoré môže byť odrazovým mostíkom k pravde o sebe. 

Taký muž sa vracia do svojho prostredia premenený, dokáže vidieť svet inak a vo svojich pôvodných vzťahoch už funguje inak, dospelejšie. Prijme zodpovednosť a neobviňuje iných ani Boha za to, čo sa mu stalo. 

Taký muž vie robiť svoje rozhodnutia na základe vnútorných pohnútok a nie v dôsledku tlaku okolia, nenechá sa inštinktívne unášať životom a nehľadá povrchné uspokojenia.

Foto: Anna Guthrie

Funguje to na českých mužov?

Našimi kurzmi si prešlo zatiaľ asi 1700 mužov a dejú sa tam väčšinou dve veci. Buď sa naštartuje istý proces zmeny vďaka tomu, že muž zažije istú hraničnú udalosť a siahne si na svoje limity. 

Zároveň sa mnoho mužov na rituál prechodu dostáva v čase, keď už majú veľkú časť tej cesty za sebou. Tam je rituál akýmsi potvrdením a zavŕšením toho procesu. Pre všetkých je to však dobrý začiatok. 

Nie je proti mužskej prirodzenosti hovoriť s inými o svojom prežívaní a pocitoch?

Muži majú schopnosť o sebe hovoriť, len o nej nevedia. Všetci muži, ktorých poznám, majú schopnosť o sebe hovoriť, ale musí to mať jasný rámec a formu. 

Muži potrebujú bezpečný priestor, v ktorom by ideálne nemali byť ženy. Pred ženami totiž vzniká úplne iná dynamika. V mužskom bezpečnom priestore môže byť zdôverovanie sa veľmi ozdravné. 

Ideálne je, ak tomu predchádza spomínaná iniciácia, na základe ktorej vznikne spoločenstvo. Väčšinou muži po tejto skúsenosti pokračujú vo svojich mestách v stretávaní sa v skupinách. 

Dnes máme u nás okolo sedemdesiat takýchto skupín mužov. Spoločne vytvárame akúsi chlapskú komunitu, kráčame spolu životom a povzbudzujeme sa. Zdôverovanie sa je mužská potreba, ak má potrebnú formu. 

Má byť muž zraniteľný aj vo vzťahu so ženou? 

Určite. Manželia by mali vedieť spolu komunikovať o najhlbších veciach. Je dôležité, že ženy chcú partnera, ktorý sa s nimi delí o ich hlboký vnútorný svet a dá najavo svoju zraniteľnosť. Ale zase sú obdobia, keď žena potrebuje zažiť vo vzťahu istotu, že muž je schopný pri nej stáť a robí uvedomelé rozhodnutia.

Žena by zrejme nemala robiť mužovi terapeuta. Muž má priznať a odhaliť žene, čo sa mu v živote deje, je to prejav rešpektu a mal by vedieť komunikovať aj o tom, čo ho vo vzťahu zraňuje, aby dal žene šancu pochopiť svoj svet. Ale ak jeden od druhého očakáva terapiu, považujem to za nebezpečnú tendenciu. 

Foto: Anna Guthrie

Muži v našich krajinách neboli vedení k tomu, aby vedeli komunikovať o svojom vnútornom svete, o svojich zraneniach. Môže byť teda táto nová vlna zraniteľnosti mužov užitočná?

Je užitočná, lebo prináša úľavu a energiu do života. Je to forma oslobodenia, lebo mužom pomôže spracovať a niesť problémy, ktoré život prináša. Ak sa muži vedia najmä medzi samotnými mužmi podeliť o svoje prežívanie, je to ozdravné, hoci nejde o terapeutické skupiny. 

Ak vás ostatní empaticky počúvajú bez komentovania, radenia a zbytočných reakcií, funguje to výborne. Každé naše stretnutie sa končí uvoľnením, nekončí sa len zdôverovaním sa v krúžku. Dáme si pivo, dobré jedlo, porozprávame, oslavujeme. 

Môže mať nová vlna zraniteľných mužov aj svoje riziká?

Muži by si mali dať asi pozor, aby sa nezačali príliš točiť len okolo seba a svojich tráum, tento proces musí mať nejaký vývoj, začiatok a koniec. Je dobre, že žijeme dobu, kde môžu muži konečne riešiť svoj emočný a vnútorný svet, ale nemôže sa to pri tom zabrzdiť. 

Tento proces by mal mať výsledok, aby muž pochopil, že je potrebná zmena, že jeho život má význam a jeho úlohou na tomto svete je pracovať pre spoločné dobro. Aby vedel vytvárať priestor pre iných ľudí, aby im bolo dobre.

Muži na sociálnych sieťach Učia sa byť zraniteľní a komunikovať svoje emócie. Prečo by nás to malo tešiť

Zuzana Hanusová

Sú na vrchole svojej kariéry a hovoria o svojich pocitoch, neistotách a traumách. Čo sa to s mužmi deje?

Koho vnímate dnes ako príklad zrelého muža?

Ako príklad zdravej maskulinity vnímam Zelenského, ktorého ste aj vy spomínali vo svojom texte. Človek, ktorý bol vo svojej podstate jemný muž, umelec, herec, nebol to typ mača a zrazu stojí na čele národa, ktorý bojuje za svoju slobodu proti totálnemu teroru. V pravej chvíli nájde v sebe rozhodnosť, pekne to ilustruje, ako muža premieňajú aj okolnosti jeho života.

Dnes je veľmi dôležité, aby sme mali mužov, ktorí majú víziu, vedia ju jasne komunikovať a dokážu na ňu energicky tlačiť. Zelenskyj je príklad skutočne kvalitnej mužskej energie. 

Naopak, keď sa pozriete na Putina, je to mačo, ktorý sa dá fotiť na koni alebo s puškou na Sibíri a teraz sa bojí zalezený a nepustí k sebe zo strachu ani najbližších ľudí. Najväčší srab. Na týchto dvoch Vladimiroch sa ilustrujú opačné póly mužstva.

To, že muži dnes potrebujú potvrdzovať svoju identitu v skupinách alebo osve, je reakcia na ženy, ktoré si dnes oveľa sebavedomejšie pýtajú svoje miesto v spoločnosti? Cítia sa neistí v tomto novom systéme?

Kým ženy dozreli a majú za sebou proces emancipácie, muži nedozrievajú. Ženy preberajú svoju zodpovednosť za svet a pre muža je možno ľahšie sa tej svojej zriekať. Nie je to však vina žien. 

Mnohí muži, aj keď si založia rodinu, by radi jednou nohou zostali v detstve a správajú sa ako chlapci, nie ako muži. Súčasný svet ich v tom dokonca podporuje, lebo oni môžu byť super odborníkmi v nejakej oblasti, ale ako sociálne bytosti sú často nezrelí a nezodpovední. 

Je to možno aj tým, že zo spoločnosti zmizol Boh, ale skôr život s presahom, duchovný život. Svet sa sploštil a v tejto chvíli sme sa prestali pozerať za horizont, vnímame len svoje najbližšie okolie a v rámci toho sa aj správame.
 

Foto: Anna Guthrie