Kto môže byť ministrom Ficovej vlády Dolinková na zdravotníctve, Kamenický šéfom financií a aj Kaliňák ako člen vlády

Peter Pellegrini v utorok oznámil, že predsedníctvo Hlasu sa rozhodlo rokovať o koalícii iba so Smerom a s SNS. Hlas dal tak prednosť starým politickým partnerom pred štvorkoalíciou s PS, SaS a KDH, voči ktorej sa počas tlačovej konferencie niekoľkokrát vymedzil. Nová vláda koalícia sa tak bude opierať o podporu 79 poslancov.

Líder odídencov zo Smeru nechcel menovať pomer, akým si s Robertom Ficom a Andrejom Dankom rozdelia ministerstvá, rovnako ani menovať, kto sa do čela jednotlivých rezortov postaví, zo zákulisia však prenikajú indície o menách nových ministrov.

Pellegriniho predvolebné slová o tom, že v jednej vláde by nemali byť dvaja expremiéri, sa nakoniec naplnia, ale v jeho neprospech. Predsedom novej vlády by sa mal stať Robert Fico a šéf Hlasu sa zrejme opäť posadí do stoličky predsedu parlamentu ako naposledy počas jednofarebnej vlády Smeru.

Hlas by mal pre seba získať ministerstvo vnútra, práce, regionálneho rozvoja, zdravotníctva, školstva i zahraničných vecí.

Smer pravdepodobne obsadí rezort financií, spravodlivosti, obrany či pôdohospodárstva.

V prípade SNS, ktorého poslanci mali tiež záujem o ministerstvo pôdohospodárstva, ale aj životného prostredia, sa najnovšie hovorí aj o ministerstvách dopravy a hospodárstva. Vzhľadom na volebný výsledok však nakoniec zrejme obsadia envirorezort, dopravu či tiež kultúru.

Prinášame zoznam možných kandidátov, ktorí by si mohli sadnúť do ministerského kresla.

Ministerstvo vnútra – Matúš Šutaj Eštok (Hlas)

V prípade ministerstva vnútra ide o jeden z najdôležitejších rezortov. Hlasu na jeho obsadení veľmi záležalo a Peter Pellegrini ho chcel obsadiť aj v prípade účasti vo štvorkoalícii s PS. V diskusiách, kto bude stáť na čele rezortu, sa skloňovali v posledných dňoch dve mená – Matúš Šutaj Eštok a Lucia Kurilovská.

Matúš Šutaj Eštok je generálnym manažérom strany Hlas a patrí k najbližším spolupracovníkom Petra Pellegriniho, s ktorým začínal ešte na ministerstve školstva. Keď sa stal Pellegrini premiérom, zo Šutaja Eštoka spravil vedúceho úradu vlády. Len 36-ročný člen vedenia strany sa v predvolebnej kampani ostro vyhradzoval voči Progresívnemu Slovensku. Koncom decembra 2022 hovoril o tom, že ak sa Hlas dostane k moci, pokúsi sa zosadiť špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Šutaj Eštok by tak bol ľahko prijateľný kandidát i pre Smer a formálne výhrady voči nemu by zrejme ťažko hľadala aj prezidentka Zuzana Čaputová.

Možní ministri vnútra – Matúš Šutaj Eštok a Lucia Kurilovská. Foto: TASR/Martin Baumann a Jakub Kotian

Hoci podľa viacerých zdrojov bude na čele vnútra práve Matúš Šutaj Eštok, v povolebných rozhovoroch sa hovorilo aj o inej kandidátke – Lucii Kurilovskej.

Bývalá rektorka Akadémie Policajného zboru patrí v Hlase do skupinky Tomáša Druckera, s ktorým spolu začínali v Dobrej voľbe. Za šéfku policajnej akadémie ju však vymenoval ešte Robert Kaliňák. Trestná právnička Kurilovská je zástankyňou generálneho prokurátora Maroša Žilinku a tiež obhajkyňou paragrafu 363. V minulosti kritizovala prezidenta Gašparoviča za nevymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, ale aj vlastného lídra Tomáša Druckera, že ešte ako minister vnútra nedokázal odvolať policajného prezidenta Tibora Gašpara.

Z vedenia policajnej akadémie ju tento rok odvolali. Dôvodom bol incident, keď inštruktor s minulosťou v ruských ozbrojených silách postrelil mladú kadetku, ktorá následne ochrnula. Inštruktor pritom nemal povolenie na vyučovanie streľby.

Ministerstvo financií – Ladislav Kamenický (Smer)

Do čela ministerstva financií by mal Smer opäť vyslať Ladislava Kamenického. Ten bol ministrom financií už v rokoch 2019 – 2020 po tom, čo z postu odišiel do kresla guvernéra Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. Kamenický je podpredsedom Smeru.

Ministerstvo zahraničných vecí – Peter Kmec (Hlas)

Ak ministerstvo zahraničia nakoniec pripadne Hlasu, ministrom by sa mal stať Peter Kmec, s ktorým podľa informácií denníka Postoj nemajú problém ani Kuffovci v SNS. Stále sa však pracuje aj so scenárom, že by ministerstvo patrilo Smeru.

Peter Kmec. Foto: Facebook/P. K.

Kmec je bývalý kariérny diplomat, ktorý bol pred exministrom Ivanom Korčokom veľvyslancom Slovenska v Spojených štátoch amerických. Patrí do generácie diplomatov, ktorí vyštudovali medzinárodné vzťahy na Moskovskom štátnom inštitúte v časoch bývalého Sovietskeho zväzu. Hoci bol Kmec v minulosti veľvyslancom v USA, ako poslanec parlamentu začiatkom roka 2022 ostro vystupoval proti uzavretiu obrannej dohody DCA medzi Slovenskom a Spojenými štátmi.

Krátko pred vypuknutím ruskej invázie na Ukrajinu vyhlásil, že Rusko nie je agresorom a pre Slovensko nepredstavuje hrozbu. Po ruskom útoku priznal svoj omyl. Kritizoval aj vyjadrenia Roberta Fica, keď prirovnal jednotky nemeckej armády, ktorá mala posilniť obranu Slovenska, k „Wehrmachtu“. Je stále možné, že Kmec pozíciu odmietne, v Hlase ho však do funkcie nahovárali. Ak by sa Kmec nestal ministrom zahraničia, skončil by na inej pozícii, vo vláde sa s ním totiž počíta.

Ministerstvo obrany – Robert Kaliňák (Smer)

V rámci silového rozdelenia rezortov by malo Smeru ostať ministerstvo obrany. Práve obsadením tohto rezortu by mohol Smer naplniť svoje predvolebné záväzky, keď opakovane tvrdil, že v prípade účasti v budúcej koalícii prestane vojensky podporovať Ukrajinu. Podľa informácií viacerých médií by obranu mohol viesť práve exminister vnútra Robert Kaliňák.

Spojené štáty by s jeho nomináciou nemuseli mať veľký problém, keďže ministerstvo vnútra pod jeho vedením malo s USA veľmi dobré vzťahy a v minulosti dokonca prijalo na Slovensko väzňov z Guantánama. Ak by si však Kaliňáka Robert Fico vybral za ministra vo svojej budúcej vláde, je otázne, ako by na to reagovala Zuzana Čaputová. Prezidentka povedala, že by mala problém, ak by bol niekto z ministrov novej vlády obvinený. Kaliňák síce v žiadnej trestnej veci obvineným už nie je, polícia ho naďalej vyšetruje.

V auguste mu generálna prokuratúra zrušila obvinenie v kauze doplácania platu bývalému šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu. Predtým bol spolu s Robertom Ficom obvinený aj v kauze Súmrak zo založenia zločineckej skupiny a z ohrozenia daňového tajomstva, kde pred rokom rovnako zasiahla generálna prokuratúra a obvinenie zrušila.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny – Erik Tomáš (Hlas)

Post ministra práce by mohol obsadiť Erik Tomáš, bývalá pravá ruka Roberta Fica. Hlas má záujem o dané ministerstvo aj preto, aby mohol konkurovať Smeru v sociálnej agende, v ktorej sa viacerí v Hlase obávajú prevalcovania zo strany budúceho štvornásobného premiéra.

Tomáš je bývalý novinár televízie Markíza, ktorý začínal v Smere ako hovorca ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Neskôr bol tiež hovorcom strany a následne v čase premiérovania Roberta Fica aj šéfom komunikačného odboru úradu vlády. V Hlase sa profiloval ako politik venujúci sa sociálnym témam a dôchodcom, ktorým naposledy v parlamente presadil aj špeciálnu valorizáciu dôchodkov.

Ministerstvo zdravotníctva – Zuzana Dolinková (Hlas)

O právničke Zuzane Dolinkovej hovoria ako o novej ministerke zdravotníctva aj na samotnom ministerstve.

Zuzana Dolinková. Foto: TASR/Jakub Kotian

Súčasná podpredsedníčka Hlasu, ktorá takmer na každej tlačovej konferencii stojí v prvej línii pri svojom straníckom predsedovi Pellegrinim, prešla do strany z Dobrej voľby Tomáša Druckera spolu s Branislavom Becíkom, dnes nitrianskym županom. Hlas spravil z Dolinkovej, bývalej predsedníčky Zväzu ambulantných poskytovateľov, svoju zdravotnícku expertku a posielal ju aj do všetkých predvolebných diskusií o zdravotníctve.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie – Richard Raši (Hlas)

Hlas sa dlhodobo snaží ukázať, že je stranou, ktorej záleží na regiónoch. Aj preto do strany prizval neúspešného kandidáta na prešovského župana Michala Kaliňáka, ktorý bol predtým mediálne známym hovorcom Združenia miest a obcí Slovenska. Rezort, pod ktorý spadá regionálny rozvoj, je pre Hlas dôležitý. 

Nomináciou na ministra bude však s veľkou pravdepodobnosťou bývalý košický primátor Richard Raši, ktorý bol už v Pellegriniho vláde podpredsedom vlády pre informatizáciu. Na poste vystriedal samotného Pellegriniho. S obomi sa však spájajú viaceré neúspechy v rámci informatizácie štátu. Raši ministersky začínal v prvej Ficovej vláde a ako lekár stál dva roky na čele zdravotníctva. V Hlase sa zdravotníckym témam okrem kritiky optimalizácie siete nemocníc veľmi nevenoval a tému prenechal kolegyni Zuzane Dolinkovej.

Ministerstvo dopravy – Andrej Danko (SNS)

Ministerstvo dopravy by Fico mohol zveriť SNS, ktorá si zisk daného rezortu želala ešte pred voľbami. Jedným z dôvodov je aj to, že téma cestovného ruchu spätá s ministerstvom je pre Andreja Danka dôležitá. Vždy rád spomenie rekreačné poukazy, návrh z dielne SNS, ktorý presadil počas vládnutia so Smerom a s Mostom-Híd. Ak sa šéf národniarov nestane podpredsedom parlamentu, je možné, že by zamieril práve do kresla ministra dopravy. Do úvahy však prichádza aj vyčlenenie cestovného ruchu spod dopravy a vytvorenie samostatného ministerstva. V takom prípade by rezort dopravy pripadol nominantovi Smeru.

Ministerstvo hospodárstva – Denisa Saková (Hlas)

Aj pri ministerstve hospodárstva sa spomínali dve mená – exministerka vnútra Denisa Saková a poslanec SNS Tomáš Taraba. O oboch ako prvý písal denník Štandard. Pravdepodobnejší je však zisk ministerstva pre Hlas. Hoci Saková vo voľbách získala za stranu druhý najvyšší počet krúžkov, jej nominácia na rezort hospodárstva by bola istým prekvapením, keďže v danej oblasti sa nijako nešpecializuje. S Tomášom Tarabom sa vo vláde taktiež počíta, no nie je zrejmé na akom poste.

Ministerstvo školstva – Tomáš Drucker (Hlas)

Miesto vo vláde by mal obsadiť aj bývalý líder Dobrej voľby a Pellegriniho spojenec Tomáš Drucker. Po tom, čo Dobrú voľbu vyradili stredopravé strany z predvolebného spájania, Tomáš Drucker s Radom Baťom stranu priviedli k Hlasu. Obe strany by sa mali formálne zlúčiť po voľbách. 

Tomáš Drucker. Foto: TASR/Martin Baumann

Dvojnásobný minister Drucker dostal vo voľbách za stranu piaty najvyšší počet preferenčných hlasov a patril k tým, ktorí pred koalíciou so Smerom a s SNS preferovali vládu s progresívcami a KDH. Vzhľadom na jeho možnú nespokojnosť s dosiahnutým výsledkom povolebných rokovaní, ale aj veľké ministerské ambície sa dnes jeho meno spomína s rezortom školstva.

Drucker v poslednej vláde Roberta Fica zastával ako krízový manažér post ministra zdravotníctva, po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018 bol chvíľu v Pellegriniho novej vláde aj ministrom vnútra. Keďže nedokázal odvolať policajného prezidenta Tibora Gašpara, podal demisiu, aby krátko po nej Gašpara odvolal Peter Pellegrini ako zastupujúci minister. 

Ministerstvo pôdohospodárstva – Richard Takáč (Smer)

O rezort pôdohospodárstva prejavili najskôr záujem poslanci Štefan Kuffa a Rudolf Huliak, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke Slovenskej národnej strany. Keď tento rezort riadili nominanti SNS naposledy, vyústilo to do korupčnej kauzy Dobytkár.

Richard Takáč. Foto: TASR/Jakub Kotian

Do kresla ministra, pod ktorého spadá aj Poľnohospodárska platobná agentúra, sa však nakoniec posadí nominant Smeru. Malo by ísť o podpredsedu strany Richarda Takáča, ktorý bol počas posledného volebného obdobia aj členom výboru pre pôdohospodárstvo a danej téme sa politicky venuje dlhší čas.

Ministerstvo životného prostredia – nominant SNS

Rezort životného prostredia by mal v rámci koaličných rokovaní zostať SNS. Do čela rezortu by sa rád postavil bývalý predseda Národnej koalície Rudolf Huliak. Starosta Očovej je tiež v predsedníctve Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorý podporuje častejší a legislatívne ľahší odstrel medveďov spolu so zrušením zásahových tímov pre medveďa hnedého.

Ambíciou národniarov je zrušiť aj novú zonáciu národných parkov, zmeniť ich celkový štatút z národných na prírodné parky, aby sa znížil ich stupeň ochrany. Huliak tiež kritizuje Brusel a tvrdí, že ničí slovenské lesníctvo a poľnohospodárstvo.   

Meno ministra spravodlivosti by mal nominovať Smer, o koho však pôjde, zatiaľ známe nie je. Rovnako to platí aj ministrovi kultúry.