Nový minister zahraničia Juraj Blanár „Mierotvorca“, ktorý sa v boji s progresívcami zastal aj arcibiskupa Oroscha

Robert Fico našiel svoju „šťuku v rybníku“. Novým ministrom zahraničných vecí by sa v jeho štvrtej vláde mal nakoniec stať podpredseda Smeru a Národnej rady Juraj Blanár. Po jedenástich rokoch tak na čele rezortu nebude stáť kariérny diplomat.

Pred Blanárom bol naposledy politik šéfom diplomacie vo vláde Ivety Radičovej. Išlo však o Mikuláša Dzurindu, ktorý bol predtým osem rokov dvojnásobným premiérom.

Od Blanára sa v Smere očakáva, že „popreháňa starých kaprov v rybníku slovenskej diplomacie, ktorý sa tvári ako nedotknuteľný a určený len pre elity“, ako minulý týždeň vyhlásil Robert Fico, keď ešte hľadal kandidáta pre kľúčový rezort zahraničnopolitickej orientácie Slovenska.

Sám Blanár však vo veku 57 rokov nie je najmladším a aj diplomat vo vedení ministerstva predsa len bude. Blanárovým štátnym tajomníkom by sa mal stať Marek Eštok, ktorý predtým pôsobil ako slovenský veľvyslanec vo Francúzsku.

Pozreli sme sa bližšie na to, kto je Juraj Blanár, akú má politickú minulosť a čo možno od neho v zahraničnej politike očakávať.

Podozrivý predaj pozemkov a kúpa predraženého CT  

Vášnivý folklorista a „lokálpatriot zo Žilinského kraja“, ako o sebe Blanár píše na sociálnej sieti, je s prestávkami poslancom parlamentu už 21 rokov. Rodák zo Žiliny vyštudoval miestnu Vysokú školu dopravy a spojov (dnes Žilinská univerzita) a pred svojím prvým vstupom do parlamentu osem rokov pracoval aj v žilinskom Váhostave.

Juraj Blanár v roku 2002 a v roku 2023. Naposledy bol jeho poslaneckým asistentom Eduard Chmelár. Foto: TASR/Facebook J. B.

Juraj Blanár je dlhoročným podpredsedom Smeru a patrí k Ficovým najlojálnejším a najvernejším spolupracovníkom. V posledných voľbách dostal viac ako 180-tisíc hlasov, čo bol v Smere štvrtý najvyšší počet. 

Od roku 2005 bol tiež predsedom Žilinského samosprávneho kraja, až kým ho v župných voľbách v roku 2017 neporazila zakladajúca členka OĽaNO Erika Jurinová.

Dopomohla jej k tomu aj medializovaná kauza obstarávania dvoch CT prístrojov pre nemocnice žilinskej župy za Blanárovho úradovania. Za predražený nákup „cétečka“, v ktorom nevyhrala najlacnejšia, ale, naopak, najdrahšia ponuka, skončil vysokopostavený župný úradník Ján Jarošík na päť rokov za mrežami. Dostal tiež peňažný trest 522-tisíc eur bez DPH ako úhradu škody. 

Blanár nákup predražených prístrojov ako župan obhajoval, tvrdil, že bol transparentný a „zákonný od A po Z“. Vo veci nebol obžalovaný ani v pozícii svedka, spoluzodpovednosť za zlyhanie na župe odmietal. Obhajoval sa aj tým, že kontrolu Úradu pre verejné obstarávanie sám inicioval, hoci závery následne spochybňoval.

Juraj Blanár a Erika Jurinová. Foto: TASR/Erika Ďurčová

Podpredseda najsilnejšej strany má za sebou tiež podozrivý obchod s podnikateľom Petrom Sýkorom z pozadia Smeru, o ktorom informoval Denník N. V roku 2013 od neho kúpil 14-tisíc štvorcových metrov pozemkov ornej pôdy v Bernolákove neďaleko Bratislavy za nie viac než šesť eur za meter štvorcový (presnú sumu nezverejnil).

Pár týždňov sa po nákupe stali z ornej pôdy lukratívne stavebné pozemky, čím sa ich cena automaticky zvýšila viac ako desaťnásobne. Niektoré sa potom predávali aj za 100 či 120 eur za meter. Juraj Blanár o päť rokov neskôr tie isté pozemky už ako stavebné parcely predal späť Sýkorovej firme.

Proruskú nálepku Smeru odmieta

Čo však čakať od Juraja Blanára na ministerstve zahraničných vecí?

Blanár od začiatku ruskej invázie na Ukrajine drží stranícku líniu Smeru – napadnutie Ukrajiny odsudzuje ako porušenie medzinárodného práva, no žiadne zbrane na obranu susedovi dodávať nemieni a trvá na začiatku mierových rokovaní s Ruskom.

Už v apríli 2022 sa Blanár so straníkmi zúčastnil na „mierovom zhromaždení“ na bratislavskom Slavíne, kde vyzval najvyšších predstaviteľov EÚ a jej členských štátov, aby prevzali úlohu mierotvorcu. Únia má podľa neho ako celok dostatočnú kapacitu na to, aby dokázala dosiahnuť okamžité zastavenie všetkých vojenských operácií na území Ukrajiny a dostala za rokovací stôl bojujúce strany.

Politici Smeru pri pamätníku Slavín v Bratislave 4. apríla 2023. Foto: TASR/Martin Baumann

„Ten, kto posiela na Ukrajinu ďalšie a ďalšie zbrane, si prirodzene želá predlžovanie vojnového konfliktu a vyostrovanie napätia,“ uviedol s tým, že lídri členských krajín EÚ hovoria viac o vojne ako o mieri a ich zahraničnopolitické východiská sú v závese s vojenskými záujmami USA.

Začiatkom novembra minulého roka Juraj Blanár spolu s Ladislavom Kamenickým predložil do Národnej rady aj návrh na uznesenie, ktoré vyzývalo Európsku komisiu na vypracovanie mierovej stratégie konfliktu na Ukrajine. Uznesenie však neprešlo, keďže zaň hlasovalo len 53 poslancov.

Blanár sa od vypuknutia ruskej agresie tiež ohrádza voči tvrdeniam, že sa Smer svojimi zahraničnopolitickými postojmi stavia na stranu ruských okupantov, hoci v Smere neraz bagatelizovali úlohu Ruska ako agresora. Blanár to označuje za „liberálny hoax, hrubú manipuláciu a šírenie nenávisti“.

Pred septembrovými parlamentnými voľbami Blanára tiež rozrušil článok britského denníka The Guardian, v ktorom sa britskí novinári v prípade výhry Smeru obávali následného príklonu Slovenska k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

V Smere nemajú problém len s ruskými sankciami, ale aj s návrhmi na zamedzenie vstupu ruských občanov do Európskej únie či so snahami brániť ruským a bieloruským športovcom súťažiť na medzinárodných podujatiach.

„Robert Fico síce odmieta sankcie voči Rusku, ale najmä preto, že nikto nevypočítal ich skutočný dopad a že ťaživo dopadajú na Slovensko. To však neznamená, že by sme v Smere schvaľovali vojnový konflikt na Ukrajine, práve naopak, celý čas voláme po mierovom riešení,“ napísal Blanár s tým, že si v strane na rozdiel od novinárov z Guardianu „nezatvárajú oči“ pred tým, čo sa dialo pred 24. februárom 2022.

V Smere pri príčinách vypuknutia vojny často spomínajú situáciu v Donbase po roku 2014, kde podľa nich dochádzalo k vraždeniu ruskojazyčného obyvateľstva zo strany Ukrajiny.

Aj napriek podobným výrokom Blanár komentáre o proruskosti a prokremeľskosti Smeru odmieta. Podľa jeho slov ide o premyslenú nepodloženú propagandu, ktorou sa snažia oponenti dehonestovať Smer. „No nefunguje im to, pretože ľudia majú zdravý rozum,“ povedal v predvolebnom rozhovore pre eReport Fedora Flašíka. Juraj Blanár sa zdržal pri hlasovaní parlamentu, ktorý označil súčasný ruský režim za teroristický.

Blanár bol členom aj šéfom zahraničnému výboru Národnej rady. Jeho kolega z výboru Martin Klus si rozhodne nemyslí, že je fér budúcemu ministrovi zahraničia vyčítať nedotatok skúseností so zahraničnou politikou.

„Napriek tomu, že sme sa vo viacerých otázkach nezhodli, osobitne pokiaľ išlo o vojnu na Ukrajine, v zmienených poziáciách pôsobil kompetentne a korektne aj smerom k rezortu diplomacie, kde som v tom čase pôsobil,“ hovorí pre Postoj bývalý štátny tajomník rezortu zahraničia Martin Klus. 

Na stretnutiach s veľvyslancami stál po boku Fica

Juraj Blanár bol v posledných rokoch nielen častým diskutérom v politických reláciách, ale stál vždy po boku Roberta Fica aj v prípade dôležitých stretnutí so zahraničnými politikmi či diplomatmi.

Svojho trestne stíhaného šéfa obhajoval na online predsedníctve Strany európskych socialistov a ako podpredseda Národnej rady požiadal tiež o stretnutie s eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom. Toho spolu s Ficom i s Pellegrinim chcel informovať o „zneužívaní“ právneho systému na Slovensku a trestného práva na „likvidáciu opozície“.

Podpredseda Smeru sa so svojím šéfom zúčastnil aj na júnovej akcii americkej ambasády ku Dňu nezávislosti.

Spolu s Ficom rokovali nielen s americkým veľvyslancom Gautamom Ranom, ale aj s ambasádorom Ruska Igorom Bratčikovom, ktorého v Smere pozývajú aj po ruskej invázii na stranícke oslavy SNP.

Rokovanie Juraja Blanára, Roberta Fica a Mariána Kéryho s predstaviteľmi Ruska na Slovensku. Foto: Facebook/Juraj Blanár

Budúci minister zahraničia s obomi veľvyslancami rokoval v roku 2022 aj o svojom mierovom uznesení v Národnej rade. A spolu s europoslankyňou Monikou Beňovou sa v apríli tohto roka trojica predstaviteľov vtedy ešte opozičného Smeru stretla aj s veľvyslancami krajín EÚ či Veľkej Británie.

Diskutovali napríklad o zastavení dodávok zbraní susedovi. Zatiaľ čo v Smere majú problém s Ukrajinou v štruktúrach NATO, jej členstvo v EÚ chcú aktívne podporovať, o čom s veľvyslancami tiež hovorili. 

Viacerí ambasádori následne vyjadrili nesúhlas s názormi Smeru a deklarovali pokračovanie pomoci brániacej sa Ukrajine.

Americký veľvyslanec Gautam Rana dokonca vyzval Fica s Blanárom, aby sa nepridávali k Vladimirovi Putinovi a odmietli „zavádzajúce návrhy, ktoré by zmrazili situáciu v otázke územia obsadeného ruskými silami. Takéto návrhy pochádzajú priamo z Putinových úst a nie je na nich nič neutrálne“, napísal po stretnutí Rana na sociálnej sieti americkej ambasády s dôvetkom, že spojenie s Putinom je ústupok, ktorý sa nelíši od ústupku voči Hitlerovi.

„Nefungovalo to vtedy pri Hitlerovi a nebude to fungovať ani dnes pri Putinovi. Slovensko má najsilnejšiu a najbezpečnejšiu pozíciu v spojení s NATO a EÚ,“ dodal veľvyslanec USA.

Čítajte tiež

Fico na akcii americkej ambasády Šéf Smeru vraj chcel ukázať, že nie je izolovaný, no prezidentku za to kritizuje

Robert Fico na kritiku politických oponentov za účasť na americkom večierku reagoval fotkou s veľvyslancom Ruska.

V predvolebnom rozhovore pre eReport však Blanár deklaroval, že ukotvenie Slovenska v EÚ a v NATO je pre Smer nespochybniteľné a nenahraditeľné.

„Je to náš životný priestor. Iné je, ak kritizujeme niektoré veci, ktoré z Únie prichádzajú. Alebo hovoríme, že Aliancia sa musí vrátiť späť k svojim základom, ktoré má napísané priamo v preambule zmluvy o NATO, kde je napísané, že Aliancia v prvom rade dbá o mier a všetky otázky rieši mierovou cestou,“ povedal v rozhovore. 

Práve Blanár bol ten, ktorý za poslanecký klub Smeru vyzval parlament, aby poslanci o obrannej zmluve DCA so Spojenými štátmi, ktorá sa prijímala krátko pred začiatkom ruskej invázie, hlasovali aklamatívne. Teda aby poslanci povedali do kamery, či sú za alebo proti.

Blanár odpor strany k prijatiu obrannej zmluvy vtedy na sociálnej sieti vysvetľoval aj tým, že odmieta, aby sa zo Slovenska stala „krajinka, ktorú si veľmoci len tak pohadzujú a robia si z nej napríklad štartovaciu dráhu pre tzv. ‚humanitárne‘ bombardovanie, z ktorého sa Srbsko doteraz nespamätalo“. Mimochodom, ide o zmluvu, ktorú pripravovala ešte predošlá vláda Smeru, SNS a Mosta-Híd.

Obava z mníchovskej zrady aj nástupu progresivizmu

Podpredseda Smeru v deň predčasných volieb apeloval na účasť vo voľbách aj tým, aby sa nezopakovala „mníchovská zrada“.

„Symbolicky si v dnešnú noc pripomenieme aj hanebnú mníchovskú zradu, ktorá bola mocnosťami o nás a bez nás uzavretá 29. septembra 1938 a podpísaná bola práve 30. septembra pred 85 rokmi. Nedovoľme iným mocnostiam, aby opäť raz rozhodovali o nás a bez nás,“ napísal bez toho, aby špecifikoval, ktoré mocnosti má na mysli.

Blanár tiež tvrdí, že to, čo robí národ národom, je fakt, že sa hlási k svojej histórii, ktorú si ctí a pripomína.

Čítajte tiež

Na mítingu Smeru v Bratislave V tomto progresívnom pelechu už hlasovať nebudem. Pôjdem voliť do obce pána Fica

Lukáš Kekelák Juraj Brezáni

Na Roberta Fica a jeho kampaň sa v Bratislave neprišli pozrieť len jeho skalní voliči. Ako ich Smer získava na svoju stranu?

Na svojej sociálnej sieti venoval niekokoľko príspevkov historickým osobnostiam ako napríklad Milanovi Hodžovi, Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorého pokladá za hrdinu národa, tiež Antonovi Bernolákovi, štúrovcom či Jánovi Franciscimu, ktorého odvahu poprial deťom ku dňu detí.

O deti má osobitnú starosť, keďže v predvolebných rozhovoroch varoval pred ich ideologickou indoktrináciou v prípade výhry progresívcov.

„Bude sa to potom veľmi ťažko naprávať, keď sa tu zavedú tri záchody, indoktrinácia našich detí do škôl, ktoré si ráno budú môcť povedať, či sú také alebo onaké, alebo bude zmena pohlavia len medikamentózne. Alebo že budú môcť ísť tínedžerky bez súhlasu na potrat hocikedy. Toto sú veci, ktoré rozkladajú spoločnosť ako takú,“ hovoril s odkazom na volebný program Progresívneho Slovenska.

Blanár zároveň odmieta generalizovanie, že slovenská spoločnosť je homofóbna. Minuloročný teroristický útok na Zámockej ulici označil za nešťastnú odsúdeniahodnú udalosť, no ohradil sa proti tomu, aby na základe tejto tragédie boli z činu obviňovaní všetci, čo majú iný názor na požiadavky LGBTI hnutia, ako napríklad konzervatívci či cirkev.

Podpredseda Smeru si tiež myslí, že prezidentka a koaliční politici vraždu zneužili na to, že hovorili ako o obetiach len o LGBTI+ ľuďoch a tak zbytočne polarizovali spoločnosť.

Zuzanu Čaputovú okrem iného kritizoval i za to, že oficiálne návštevy zo zahraničia vodí uctiť si pamiatku zavraždených pred bratislavský podnik Tepláreň. Radšej by ich podľa neho mala vodiť na Slavín.

Blanár sa dokonca zastal aj trnavského arcibiskupa Jána Oroscha, ktorý po útoku vydal kontroverzný obežník, v ktorom pochyboval o nevinnosti obetí vraždy. Podľa Blanára išlo o internú komunikáciu v cirkvi, do ktorej by sa spoločnosť nemala miešať.

Smerák, ktorý Záborskej zákon vždy podporil

Juraj Blanár patrí v Smere do krídla konzervatívcov, ktorí odmietajú schválenie registrovaných partnerstiev. Podľa Blanára podobný krok nezníži počet útokov na sexuálne menšiny. Budúci šéf slovenskej diplomacie je však známy aj svojimi pro-life názormi.

Juraj Blanár. Foto: TASR/Martin Baumann

Hoci predsedníčke Kresťanskej únie Anne Záborskej vždy chýbal jeden hlas na to, aby presadila svoj zákon o pomoci tehotným ženám, nikdy to nestálo na hlase Juraja Blanára. Síce platí, že klub Smeru sa väčšinou v tejto téme zdržal, no Juraj Blanár patril do trojice tých, ktorí návrh pravidelne podporovali.

V roku 2018 hovoril dokonca o tom, že by bolo dobré usilovať sa aj o ústavný zákon na čo najsilnejšiu ochranu života. Vymedzil sa aj voči potratovej turistike cudziniek na Slovensko.

Blanár sa tiež buď zdržal, alebo hlasoval proti návrhu na zavedenie potratovej tabletky z dielne liberálnej poslankyne Jany Bittó Cigánikovej, a to aj v čase, keď zaň s liberálmi zahlasoval aj Robert Fico.

Podpredseda Smeru je tiež podporovateľom zákazu nedeľného predaja či návrhu zákona o rodných číslach z dielne koaličných poslancov z OĽaNO a Sme rodina, ktorý by de facto znemožnil úradnú zmenu pohlavia pre transsexuálov. Nakoľko sa ukáže konzervatívny profil Juraja Blanára v kresle ministra zahraničia, je otázne.

Možno však z jeho strany očakávať minimálne postihy, ak niektorá zo slovenských ambasád vyvesí v čase dúhového pochodu LGBTI vlajku.