Vládna strana Smer sa niektorým kritickým médiám vyhýbala už pred voľbami. Už v auguste strana oznámila, že sa nebude zúčastňovať na politických televíznych debatách v televízii Markíza.

Po voľbách sa Robert Fico začal médiám pravidelne venovať vo svojich videách, ktoré zverejňuje na sociálnych sieťach. Televíziu Markíza, Denník N, denník SME a portál Aktuality.sk dokonca označil za nepriateľské médiá.

„Pozerajúc na vyčíňanie nepriateľských médií, asi mi nezostáva nič iné, len poslúchnuť odporúčanie môjho podpredsedu Erika Kaliňáka, aby sme zvážili, či má nejaký význam baviť sa s nimi a poskytovať im informácie,“ vysvetľoval svojim voličom Fico.

Šéf Smeru však posunul svoju rétoriku ešte ďalej a ako predseda vlády oznámil, že týmto médiám nebude poskytovať informácie. Argumentoval tým, že prinášajú správy s „nepravdivými, neúplnými alebo so zamlčiavanými informáciami“.

„Rež a rúbaj do krve po smeráckej kotrbe“

Fico v tejto súvislosti vo videu citoval aj časť textu gardistickej piesne. „Aj tak všetko prekrútia proti nám, lebo je to ich poslanie. Rež a rúbaj do krve po smeráckej kotrbe. V poriadku. Na úrade vlády sa podľa toho zariadime,“ vravel vo videu, v ktorom zaútočil aj na mimovládne organizácie.

Kritickým médiám sa šéf Smeru venoval aj na slávnostnom sneme minulý piatok. Prítomných straníkov a delegátov strany upozornil, aby si nezamieňali práva médií s tým, že sa „pokúšajú nahrádzať činnosť politických strán“. Markízu, SME, Denník N a Aktuality označil za noviny Progresívneho Slovenska.

Pre Smer nepohodlné médiá chce Fico aj postihovať. V súvislosti s Markízou naznačil, že sa bude usilovať, aby jej vláda finančne ublížila.

Premiéra neskôr začali nasledovať aj ďalší predstavitelia Smeru. Pod fotografiou, na ktorej sa deväť ľudí zo širšieho vedenia Smeru pozerá na Roberta Fica, píšu, že sa plne stotožňujú so svojím šéfom. „Prerušujú komunikáciu s médiami – TV Markíza, denníky N, SME a Aktuality, kým si nezačnú plniť svoju zákonnú povinnosť pravdivo, všestranne a včasne informovať verejnosť,“ napísali.

Širšie vedenie Smeru stojí za Robertom Ficom. Foto: Telegram/Smer

V podobnom postoji k médiám však Smer nie je v rámci koalície osamotený, k bojkotu médií sa pridala aj vládna SNS. Národniari nekomunikujú napríklad so SME ani s Denníkom N už dlhšie. Ich novinárov už viackrát nepustili na tlačové konferencie a zo štábu SNS nemohli ani pokrývať volebnú noc.

„Pýtate sa ma, šéfredaktori Denníka N, SME a Aktualít, prečo tu nie ste? Lebo ste politické denníky mladého Šimečku. Ak chcete robiť politiku, tak tu nebudete nikdy na našej tlačovke,“ ozrejmoval situáciu predseda SNS Andrej Danko.

Národniari tvrdia, že budú komunikovať iba s tými médiami, s ktorými už predtým nejakým spôsobom spolupracovali.

Médiá obmedzil aj parlament, ktorého šéfom je Peter Pellegrini. Po konflikte poslancov Igora Matoviča a Jána Mažgúta zakázali v budove Národnej rady vysielať naživo. Médiá tak môžu pracovať iba v priestoroch poslaneckej knižnice alebo miestnosti určenej na tlačové brífingy.

Pellegrini síce hovoril len o obmedzení týkajúcom sa živých prenosov, no v rozhodnutí vedúceho kancelárie Národnej rady sa píše o zákaze mediálnych rozhovorov či diskusií v priestoroch parlamentu okrem vyhradených priestorov.

Vláda alternatívu chráni

Napriek tomu, že držitelia verejných úradov nemôžu odmietať poskytovať novinárom informácie, Robert Fico si to dovolil. Vyhovuje mu sila sociálnych sietí, kde sa môže prezentovať bez toho, aby mu kritickí novinári kládli otázky.

Zároveň však do tohto kontextu vstupujú aj alternatívne médiá, ktorých sila a aj dosah po voľbách vzrástli. Stalo sa tak aj preto, že vládni politici často uprednostnia tieto platformy pred médiami, v ktorých na rozdiel od takzvanej alternatívy platia novinárske štandardy. Alternatívne médiá však majú široké publikum a ako komunikačný nástroj novej moci ich preto nemožno podceňovať.

Médiá z tejto scény boli v mimoriadne tvrdej opozícii voči bývalým vládam, po voľbách otvorene vítajú novú vládu, ktorej doslova nadbiehajú, a kritický prístup pri rozhovoroch s vládnymi predstaviteľmi a koaličnými poslancami ani nepredstierajú.

Premiér otvorene vraví, akú dôležitú úlohu zohrávajú alternatívne médiá. „Výrazne chránili ľudí pred mediálnymi manipuláciami, klamstvami a podvodmi takzvaných mainstreamových médií,“ vyhlásil Fico na sneme Smeru s tým, že mu prekážalo „zatváranie úst“ alternatívnym médiám.

Vláda týmito slovami Roberta Fica tieto médiá nielen legitimizuje, ale povyšuje ich nad úroveň iných médií.

Rola takzvanej alternatívy sa preukazuje aj na dátach. Napríklad pri téme korupcia každý siedmy Slovák zaradil medzi hlavné zdroje svojej informovanosti práve alternatívne médiá.

Niet preto pochýb, že konšpiračný index na Slovensku je veľmi vysoký. Vlaňajší prieskum ukázal jeho hodnotu 30,27, čo je jedna z najvyšších hodnôt zo všetkých krajín sveta, kde sa podobným výskumom zaoberali.

S voľbami sú spokojní a kritické otázky vraj netreba

Voľný prístup alternatívnej scény k vládnym politikom využíva napríklad portál eReport, ktorý založil manažér a podnikateľ Fedor Flašík. Bývalý kampaňový manažér HZDS a Smeru povedal, že žurnalistika na Slovensku „zhasla“.

Ako majiteľ eReportu otvorene hovorí, že je spokojný s výsledkom septembrových volieb, ako šéf média má aj vlastnú reláciu. Hovorí tiež, že nevie zamedziť tomu, aby uňho neodznievali konšpirácie. „Nech to odznie, nech si ľudia urobia názor,“ argumentoval Flašík slobodou slova. „Ja ako moderátor nebudem tvrdiť, že to tak je alebo nie je,“ povedal v rozhovore so Šimonom Žďárskym.

Tvrdí, že nechce hostí v eReporte konfrontovať s kritickými otázkami.

„Ja len vediem tú diskusiu a ty si rozprávaj, čo máš na srdci,“ obhajoval Flašík svoj prístup k novinárčine. Dodal, že u nich sa môžu respondenti „vykecať“.

Majiteľ eReportu Fedor Flašík. Foto: TASR/Marko Erd

Portál eReport, ktorý podľa Flašíka tvorí 12 ľudí, v posledných týždňoch priniesol rozhovory napríklad s Ľubošom Blahom, Tiborom Gašparom, Ivanom Ševčíkom, so Štefanom Harabinom, s Eduardom Chmelárom či Jozefom Viktorínom.

„Dajme tým politikom vyrozprávať sa, však si ich ľudia zvolili. Kde ja ako moderátor beriem právo, že ti teraz nastavím zrkadlo?“ pýtal sa Flašík. „Nikde nie je napísané, že médium musí byť štekavé, kritické, surové... Nemusí, myslím si, že môže dať len priestor.“

Nikde na portáli nemá eReport zverejnený menoslov členov redakcie. K dispozícii nie je ani tiráž s vydavateľskými údajmi. Denník Postoj oslovil eReport s otázkami, portál do uzávierky nezaslal žiadnu odpoveď.

Alternatíva zostane kritická, ale voči opozícii, vraví Flašík

Flašík sa neobáva, že by alternatívne médiá prestali byť kritické. Tvrdí, že sa karta obráti a z pôvodne alternatívnych sa stanú médiá vždy s prvými informáciami.

Alternatívne médiá podľa neho „postavia to, čo robili na informačnej exkluzivite, a na druhej strane budú stále kritické voči opozícii“.

Flašík zároveň povedal, že nechce, aby boli súčasťou obsahu eReportu konšpirácie. V prípade bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského však odmieta, že by išlo o samovraždu, hoci prešovská krajská prokuratúra ešte vlani prípad po prešetrení definitívne uzavrela s tým, že išlo o samovraždu.

„Ja chcem, aby sa to vyšetrilo,“ povedal Flašík s tým, že má informácie o tom, že prípad sa napriek skončeniu opätovne otvorí, lebo to bolo „také halabala“.

Napriek tomu, že si majiteľ eReportu do debát pozýva aj ľudí ako Štefan Harabin či Ľuboš Blaha, o členoch hnutia Republika tvrdí, že konšpirujú až príliš. „U mňa nikdy nebude Mazurek, Uhrík,“ vyhlásil Flašík, podľa ktorého sú konšpirácie primárne určené pre sociálne siete. „Tam je takých výmyslov strašne veľa, ale chvalabohu, že sú, určitá skupina ľudí tomu verí,“ dodal.

S eReportom istý čas spolupracovali aj Rasťo Ekkert či Mimi Šramová, ktorá podľa Flašíka „skĺzla k Infovojnám“. V súčasnosti je jednou z najznámejších tvárí takzvanej dezinformačnej scény.

Od novembra navyše pôsobí ako asistentka poslanca Ivana Ševčíka z SNS. Napriek tomu pokračuje v tvorbe svojich videí a necíti konflikt záujmov, ani keď zverejní rozhovor s iným poslancom od národniarov Romanom Michelkom. „Zaujatosť či konflikt záujmov nevnímam. Poskytujem platformu na vyjadrenia respondentom. Nemám ani blog, ani publikačnú činnosť, ani analytické komentáre,“ citoval Šramovú portál Aktuality.sk. Sympatizantov SNS však o svojej novej práci neinformovala. Spraví tak až po „uzavretí administratívnych procedúr“.

Šramová pred časom robila rozhovor v Londýne s Danielom Bombicom, na ktorého sú vydané tri zatykače. Rozhovor videlo takmer 100-tisíc ľudí.

Z moderátorov ministerka a poslanec

Zaujímavým príbehom je aj televízia Slovan, v ktorej sa z moderátorky a moderátora stali ministerka a poslanec.

Martina Šimkovičová a Peter Kotlár budú od decembra vysielať dvakrát do týždňa. „Nemôžeme stratiť divákov a Vy potrebujete informácie. Aj keby sme mali vysielať cez mobilný telefón. Ostaňte v kontakte P a M,“ uvádza Televízia Slovan na svojom Facebooku.

Kotlár, ktorý sa snaží angažovať v téme vyšetrovania manažmentu pandémie, vraví, že jedným z cieľov televízie je „vyvinúť tlak aj na samotnú koalíciu, aby pozorovali, aké názory my prenášame ešte z minulosti do tohto mediálneho priestoru“, čím sa vlastne snaží upozorňovať koaličných partnerov na svoju agendu.

Nie všetci poslucháči alternatívy sú spokojní s krokmi vládnej koalície. Poslanec Kotlár preto vo vysielaní viackrát sledovateľov upozornil, že treba určitý čas prečkať, kým príde k „náprave vecí verejných“.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová a poslanec Peter Kotlár, ktorý spolu moderujú v Televízii Slovan. Foto: TASR/Jakub Kotian

„My si musíme udržať túto voľnú rodinu Slovákov pokope, aby nás aj tí naši vlastní nechytali za slovíčka, netlačili nás do niečoho, čo sa nedá zrealizovať v krátkom čase, neupozorňovali nás na niečo, o čom si myslia, že my nevieme,“ vravel Kotlár, podľa ktorého alternatívu sleduje asi 1,5 milióna Slovákov.

„Vôbec neprepadajme zúfalstvu alebo depresii z toho, ako sa budú postupne veci vyvíjať. Krok za krokom,“ dodal poslanec za SNS.

Šimkovičová zas uviedla, že je rada za to, že sa teraz vďaka televízii Slovan môže realizovať na legislatívnej úrovni to, čo vo vysielaní tri roky rozprávali.

Hlavné správy prehrali na súde

K určitému precedensu prišlo na konci októbra. Bratislavský mestský súd IV v celom rozsahu zamietol žalobu alternatívneho webu Hlavné správy, ktorý žaloval projekt Konšpirátori.sk za to, že zaradil ich portál do zoznamu problematických webový stránok, ktoré môžu obsahovať klamlivý, konšpiračný či propagandistický obsah.

Hlavné správy v tejto súvislosti tvrdili, že Konšpirátori.sk poškodzujú dobrú povesť ich webovej stránky. Súd však prehrali.

„Verím, že ide o precedentné súdne rozhodnutie. Súd týmto rozsudkom dal jednoznačne prednosť slobode prejavu a potvrdil, že v demokratickej spoločnosti je nevyhnutné viesť kritickú debatu o šírení dezinformácií a hoaxov,“ povedal Tomáš Kamenec z advokátskej kancelárie Paul Q, ktorá v súdnom konaní zastupovala projekt Konšpirátori.sk.

„Je vo vitálnom záujme Slovenska chrániť demokraciu aj kritikou tých, ktorí sa v záujme vlastných ambícií alebo v službe cudzím záujmom neštítia otravovať mysle ľudí klamstvami a nenávisťou,“ dodal Kamenec.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Hlavné správy v reakcii na rozhodnutie súdu kritizovali sudkyňu Alžbetu Strajňákovú za to, že nerozhodla v ich prospech. Vraj „argumentovala hlavne tým, že nás vypol Národný bezpečnostný úrad (NBÚ), a teda sme tí zlí, a tak môžu Konšpirátori o nás písať, čo chcú“.

„Sudkyni neprekážalo, že súd o tom, či naše vypnutie bolo dôvodné, či naozaj existovali dôvody na naše vypnutie, ešte len prebieha a môže, a my veríme, že aj rozhodne, že štátne orgány nemali zákonné dôvody na naše vypnutie, ale urobili tak z politických dôvodov pod politickým tlakom, ktorý vtedy stupňoval najmä vtedajší minister obrany Jaroslava Naď,“ reagovali Hlavné správy s tým, že sa plánujú v prípade ešte odvolať.

Naď ako minister obrany z čias Hegerovej vlády upozorňoval verejnosť, že Hlavné správy sú financované z Ruska.

Zakladateľ a šéfredaktor Hlavných správ Robert Sopko pred časom priznal, že mali zazmluvnenú ruskú agentúru Sputnik, ktorej dopisovatelia pravidelne dodávali veľa článkov o Rusku.

Pripomenúť však treba aj fakt, že Konšpirátori.sk zaradili na zoznam aj denník Štandard, no neodborný a politicky účelový posudok člena komisie Pavla Hardoša prispel skôr k pochybnostiam o kritériách, ktoré používa projekt Konšpirátori.sk.