Dlh za Sviečkovú manifestáciu? Majú ho liberáli a progresívci voči katolíkom a konzervatívcom. Nie naopak

Komentátorke denníka SME Zuzane Kepplovej sa nepáči, že KDH nechce spoluorganizovať mítingy propagujúce aj LGBTIQ+ ideológiu, s ktorou KDH nesúhlasí. Podľa Kepplovej „niet tu prečo sa okúňať a spytovať si svedomie. Iba tak vrátia groš, ktorý kedysi veriacim požičali účastníci Sviečkovej demonštrácie“.

Keď som si prečítal tento „argument“ komentátorky denníka SME, musel som sa zastaviť a ešte niekoľkokrát si tú vetu prečítať. Chcel som sa uistiť, že som jej „argument“ dobre pochopil. A zistil som, že pani Kepplovej treba pripomenúť viacero faktov.

Veriaci katolíci organizovaní v tajnej cirkvi boli jediným masovým hnutím vzdorujúcim komunistickej diktatúre na Slovensku. Organizovali tlač a distribúciu zakázanej literatúry, mobilizovali desaťtisíce ľudí na púťach, pol milióna ľudí na Slovensku podpísalo ich petíciu proti komunistickému režimu. 

Zuzane Kepplovej sa nepáči, že KDH nechce spoluorganizovať mítingy propagujúce aj LGBTIQ+ ideológiu. Mali by „vrátiť groš, ktorý kedysi veriacim požičali účastníci Sviečkovej demonštrácie“.Zdieľať

Ako jediní sa odvážili organizovať masové verejné akcie, na ktorých vyjadrovali odpor k totalitnému režimu a požadovali dodržiavanie základných práv a slobôd. Najznámejšou z nich bola Sviečková demonštrácia v marci 1988.

Jej oznamovateľom bol František Mikloško a organizoval ju spolu s Jánom Čarnogurským, so Silvestrom Krčmérym, s Vladimírom Juklom, Júliusom Brockom a ďalšími katolíkmi angažovanými v tajnej cirkvi. Programom Sviečkovej manifestácie bola „tichá manifestácia občanov za menovanie katolíckych biskupov pre uprázdnené diecézy na Slovensku podľa rozhodnutia Svätého Otca, za úplnú náboženskú slobodu v Československu a za úplné dodržiavanie občianskych práv v Československu“.

Na demonštráciu prišlo do Bratislavy približne 10-tisíc ľudí, väčšinu však ŠtB a polícia zablokovala v bočných uliciach vedúcich na Hviezdoslavovo námestie. Napriek tomu sa na ňom 25. marca 1988 o 18. hodine zhromaždilo približne tisíc ľudí so zapálenými sviečkami, ktorí zaspievali štátnu hymnu, pápežskú hymnu a začali sa modliť ruženec.

Polícia zhromaždenie brutálne rozohnala za pomoci obuškov, psov a vodných diel. Sviečková manifestácia bola aj medzinárodne najvýznamnejším gestom odporu voči komunistickému režimu na Slovensku.

Takzvaný občiansky disent tvorilo na Slovensku, na rozdiel od Čiech, iba niekoľko jednotlivcov. Realitou je, že občianskemu disentu sa nikdy nepodarilo na Slovensku zorganizovať masovejšiu protikomunistickú akciu.

Na osobnej odvahe a statočnosti Hany Ponickej, Miroslava Kusého, Jána Budaja, Milana Šimečku najstaršieho, Dominika Tatarku a ďalších to, samozrejme, nič nemení. Ale ani na fakte, že medzi verejnosťou na Slovensku na konci komunistického obdobia širšiu podporu nemali.

Keby to nebolo pomýlené, bolo by to nehorázne. Keď už to však pani Kepplová vytiahla, ujasnime si teda, kto tu komu čo dlhuje.Zdieľať

Zuzana Kepplová tvrdí, že veriaci dnes majú dlh voči účastníkom Sviečkovej manifestácie. Áno, tak to napísala. Podľa nej majú veriaci dlh voči ľuďom, ktorí sa na Sviečkovej manifestácii modlili ruženec, spievali pápežskú hymnu, požadovali obsadenie uprázdnených biskupských stolcov, úplnú náboženskú slobodu a úplné dodržiavanie občianskych práv.

A ešte si pani Kepplová myslí, že KDH by malo dlžný „groš“ splatiť modliacim sa ľuďom na Sviečkovej manifestácii tým, že bude spoluorganizovať demonštrácie propagujúce LGBTIQ+ ideológiu, prípadne to ešte označiť za boj za ľudské práva.

Keby to nebolo pomýlené, bolo by to nehorázne. Keď už to však pani Kepplová vytiahla, ujasnime si teda, kto tu komu čo dlhuje.

Veľa organizátorov i priamych účastníkov Sviečkovej manifestácie stále žije. Treba sa ich opýtať, či požadujú splatenie nejakého dlhu vo forme akceptácie LGBTIQ+ ideológie. Pochybujem. Neviem napísať, čo dnes slovenskí veriaci očakávajú od KDH, ale akceptácia LGBTIQ+ ideológie to takmer určite nebude.

Za seba ako veriaceho človeka a konzervatívca však môžem povedať, že cítim skôr dlh progresívnejšej a liberálnejšej časti slovenskej spoločnosti voči konzervatívnejším ľuďom a veriacim.

Protivládne protesty už neboli len o spravodlivosti Tisíce ľudí žiadali aj odstúpenie Šimkovičovej. Vystúpili Mikloško aj Majerský

Marek Holka

Do Bratislavy prišlo 26-tisíc ľudí, čo je najviac od začiatku protestov. Demonštrovalo sa už v 23 mestách naprieč Slovenskom.

Slovenskí katolíci sa v roku 1988 požiadavkou na úplné dodržiavanie občianskych práv postavili za práva celej slovenskej spoločnosti – aj za liberálnejšie orientovaných ľudí. Už o dva roky nato, pred prvými slobodnými voľbami v roku 1990, boli slovenskí katolíci označovaní liberálnymi elitami za hrozbu a nálepkovaní pojmom „čierna totalita“.

Slovenskí liberáli sa bez problémov spojili s bývalými komunistami ako Milan Čič, Marián Čalfa, Vladimír Mečiar a ďalší, zobrali ich do VPN, len aby nebodaj nevyhrali voľby katolíci z KDH.

Ako sa po prvých demokratických voľbách rýchlo ukázalo, skutočnou hrozbou boli postkomunisti na čele s Vladimírom Mečiarom. Lídrom opozície voči Mečiarovi po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 boli opäť slovenskí katolíci na čele s KDH.

Slovenskí liberáli a progresívci nás katolíkov a konzervatívcov politicky akceptujú iba vtedy, keď majú pocit, že je (im) zle. Že sa niečo pokazilo a oni sami to nevedia opraviť.Zdieľať

Po porážke HZDS v roku 1998 sa rovnako ako po roku 1989 znovu pokúsili slovenskí liberáli poslať KDH do minulosti. A opäť sa im to nepodarilo. Tento kolotoč sa opakuje neustále, ale konzervatívna politika na Slovensku stále existuje.

Nemali by sme zabúdať na to, že slovenskí liberáli a progresívci nás katolíkov a konzervatívcov politicky akceptujú iba vtedy, keď majú pocit, že je (im) zle. Že sa niečo pokazilo a oni sami to nevedia opraviť. Vtedy sú nás ochotní na chvíľu akceptovať.

Ale okamžite po tom, ako nimi pociťované nebezpečenstvo pominie, nepríde žiadne poďakovanie za spoluprácu, žiaden rešpekt, žiadna ochota k férovej spolupráci akceptujúcej vzájomné odlišnosti. Slovenskí liberáli a progresívci sa doteraz vždy vrátili k nálepkovaniu. Zvyčajne používajú slová ako stredovek, Tiso a fašizmus.

Neschopnosť byť aspoň slušní, keď už nie vďační, v tom spočíva dlh slovenských liberálov a progresívcov voči katolíkom a konzervatívcom pri zápase o slobodu a demokraciu na Slovensku.  

Faktom je, že „to niečo“, čo sa pokazilo, často pokazili slovenskí liberáli a dnešní progresívci sami. Uvediem tri príklady:

1. Tesne po „nežnej“ revolúcii ich nikto nenútil nadávať katolíkom do „čiernej totality“. Nikto ich nenútil byť nežnými ku komunistom a agresívnymi voči antikomunistom. Nikto ich nenútil nominovať za premiéra Vladimíra Mečiara.

Dnes slovenskí liberáli a progresívci kričia na Pellegriniho, že je podržtaška. V skutočnosti im vôbec nevadí, že je podržtaška. Vadí im to, že nedrží tašku im, ale niekomu inému.Zdieľať

2. Nikto ich tiež nenútil akceptovať pred niekoľkými rokmi Roberta Fica iba preto, lebo vtedy opakoval ich obľúbenú mantru o európskom jadre. Po vražde Jána Kuciaka zrazu zistili, že Fico je predsa len ten zlý.

3. Slovenských liberálov a progresívcov nikto nenútil ani legitimizovať Petra Pellegriniho a spoliehať sa na spojenectvo s ním pred voľbami 2023 a tesne po nich.

Dnes slovenskí liberáli a progresívci kričia na Pellegriniho, že je podržtaška. V skutočnosti im vôbec nevadí, že je podržtaška. Vadí im to, že nedrží tašku im, ale niekomu inému. Rovnakú podržtašku by si chceli urobiť zo slovenských katolíkov a konzervatívcov. Nedovoľme im to.

Politický svet na Slovensku nie je čierno-biely. To iba slovenskí progresívci ho tak chcú vykresľovať. Pretože sa im to hodí. Predkladajú verejnosti alternatívy, ako sú napríklad EÚ bez práva veta pre Slovensko alebo Rusko, PS s LGBTIQ+ alebo Fico.

Sú to falošné dilemy. A navyše, slovenskí liberáli ani progresívci nemajú na morálnu prevahu na základe posledných tridsiatich rokov žiadne právo.