Zápas o Slatinku Ako chce Taraba obísť zákon o ochrane prírody

Minister Tomáš Taraba pred mesiacom avizoval potenciálnu výstavbu vodného diela Slatinka. Ako dôvod uviedol chladenie jadrovej elektrárne Mochovce.

„Elektráreň Mochovce so svojimi ďalšími blokmi je konfrontovaná s čoraz teplejšou vodou v určitých mesiacoch a veľmi dobre viete, že jadrová elektráreň potrebuje vodu, ktorá nemá určitú teplotu. A považujem za bezpečnostný hazard, že jedným podpisom Budaj zastavil prípravu vodného diela Slatinka, ktoré je také kritické pre infraštruktúru jadrovej elektrárne v Mochovciach,“ povedal minister Taraba so slovami, že vo veci obnovil konanie.

Následne ministerstvo životného prostredia predložilo aktualizáciu Koncepcie vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 do skráteného pripomienkového konania. Cez zmenu tohto dokumentu sa snaží zrušiť zastavenie výstavby vodného diela Slatinka, ale aj prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ a vodárenskej nádrže Tichý potok.

K aktualizácii Združenie Slatinka podalo hromadnú pripomienku osemnástich organizácií vrátane WWF Slovensko a Via Iuris, v ktorej žiadajú celý dokument stiahnuť. Za necelé tri dni pripomienku podporilo viac ako 4-tisíc ľudí.

„Údolie rieky Slatina je v súčasnosti vyhlásené za súčasť najcennejšej siete chránených území európskeho významu Natura 2000. Nie je možné svojvoľne, bez preukázania verejného záujmu stavať priehradu, územie zrušiť alebo zničiť. Situáciu pozorne sledujeme, snažíme sa zapájať do rozhodovania o strategických dokumentoch aj legislatíve. Je to však mimoriadne ťažké, pretože materiály sú predkladané bez predchádzajúcej diskusie a v skrátených termínoch,“ uviedla environmentalistika Martina Paulíková zo Združenia Slatinka, ktoré bojuje za ochranu údolia Slatiny a presadzuje voči prírode šetrné riešenia zadržiavania vody v krajine.

Budúcnosť vodného diela Slatinka Taraba plánuje priehradu, ktorú nikto nepotrebuje. Zničila by chránené územie

Veronika Verešová

S vodným dielom obyvatelia Slatinky nesúhlasia a vnímajú pokusy o obnovenie jeho výstavby ako veľkú krivdu. 

Aké sú výhrady

Skrátené medzirezortné pripomienkovanie sa skončilo v piatok 22. februára. Štátne inštitúcie aj verejnosť sa k aktualizácii koncepcie mohli vyjadriť len počas ôsmich kalendárnych dní namiesto štandardných desiatich pracovných. Pritom tento nástroj môže ministerstvo využiť len pri mimoriadnych udalostiach, keď ide o ohrozenie ľudských práv, bezpečnosť, v prípade núdzového stavu alebo je potreba zabrániť hospodárskym škodám.

Organizácie sa tak ohradili predovšetkým proti skrátenému pripomienkovaniu, na ktoré podľa nich nemalo ministerstvo právo, keďže ho odôvodnilo potrebou posilnenia adaptačnej schopnosti v sektore vodného hospodárstva a zmenou kompetencie rezortov. To nepatrí do žiadnej z vyššie spomínaných kategórií oprávňujúcich skrátiť pripomienkovanie.

Okrem toho argumentujú chýbajúcim posúdením vplyvov aktualizácie na životné prostredie a na územie patriace do európskej siete Natura 2000. Bez toho totiž nemôže ministerstvo strategický dokument schváliť.

Ďalej sa obávajú, že aktualizácia môže zvrátiť niektoré ciele plánu obnovy, keďže „navrhované zmeny obmedzujú až znemožňujú preferenciu prírode blízkych opatrení na ochranu pred povodňami a zadržiavanie vody v krajine, spomalenie odtoku vody a obnovy zásob podzemnej vody“.

Aktualizácia tak podľa nich ide proti druhej reforme Adaptácie na zmenu klímy Plánu obnovy a odolnosti SR. 

Na povinnosť dodržiavať plán obnovy upozornil aj úrad vlády, ktorý žiada ministerstvo životného prostredia „vykonať len také zmeny, ktoré nebudú viesť k zvráteniu už splnených míľnikov a cieľov Plánu obnovy SR“.

Zámer zmeniť koncepciu kritizuje okrem verejnosti a úradu vlády aj ministerstvo financií, pôdohospodárstva a Najvyšší kontrolný úrad. Ten požaduje celý materiál stiahnuť, keďže zmena dokumentu môže ohroziť čerpanie eurofondov a musela by byť odkonzultovaná a schválená Európskou komisiou.

Rezort financií chce vyčísliť, koľko by stála zmena koncepcie, a to predovšetkým zrušenie zastavenia výstavby troch priehrad a ich plánovanie. V Tarabovej aktualizácii sa totiž uvádza, že zmena nebude mať žiaden vplyv na rozpočet štátnej správy či životné prostredie. Podľa ministerstva financií však nie je možné „bez uvedenia relevantných ekonomických prínosov a nákladov vyhodnotiť, či je správne pokračovať v príprave a financovaní uvedených projektov“.

Ministerstvo pôdohospodárstva zase upozornilo na porušenie európskej a národnej legislatívy v prípade realizácie vodného diela Slatinka, keďže je súčasťou siete Natura 2000. V zdôvodnení pripomenuli ministerstvu životného prostredia vzácnosť údolia Slatiny.

„Predmetom ochrany sú biotopy nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion a lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy, taktiež druhy európskeho významu Barbus carpathicus a Lutra lutra. Ústie Slatiny do vodnej nádrže Môťová tvorí mokraď národného významu Krpele. V údolí rieky rastie chránená a kriticky ohrozená korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris) a vstavač obyčajný pravý (Orchis morio subsp. morio), ohrozené a zraniteľné druhy žltuška lesklá (Thalictrum lucidum), vemenník dvojlistý (Planthera bifolia),“ vymenovali v pripomienke.

Environmentalistika Martina Paulíková. Foto: Mária Švecová

Nestačil jeden Budajov podpis

Taraba zavádza tvrdením, že výstavbu vodného diela zrušil jeden podpis bývalého ministra životného prostredia. O zastavení prípravy projektu pritom rozhodla vláda uznesením ku koncepcii vodnej politiky, a to po desiatich rokoch nečinnosti vodohospodárskej výstavby v danej investícii. S ochranou údolia vtedy súhlasil aj správca pozemkov Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý sa stará o vodné toky na Slovensku.

Okrem toho všetkému najskôr predchádzala odborná analýza Výskumného ústavu vodného hospodárstva z roku 2019, v ktorom posúdili, že výstavba vodného diela Slatinka by zapríčinila postupné zhoršovanie ekologického stavu povrchových vôd zo súčasného priemerného na zlý. Ďalej by zabránila zlepšovaniu ekologického potenciálu vodnej nádrže Môťová, ktorý je už teraz nepriaznivý.

Neskôr zaradili údolie rieky Slatina do siete Natura 2000, ktorá je sústavou chránených území európskeho významu tvoriacich necelých tridsať percent Slovenska a vymedzených podľa zákona o ochrane prírody. Ide o lokality s výskytom biotopov európskeho významu, ktoré potrebujeme zachovať, chrániť, prípadne obnoviť ich priaznivý stav v prirodzenom prostredí. Tento zoznam prerokúva vláda a po odsúhlasení ho zasiela Európskej komisii na schválenie.

O zaradení údolia Slatiny do Natura 2000 tak nerozhodol jeden podpis ministra Jána Budaja, ale vláda s Európskou komisiou a podporou Slovenského vodohospodárskeho podniku a odbornej analýzy.

Údolie Slatiny vo veľkosti 21,41 hektára je 111. na danom zozname a platí na ňom druhý stupeň ochrany. To znamená, že umiestniť zariadenie na vodnom toku je možné len so súhlasom orgánu ochrany prírody. Pričom je využívanie tohto územia, či už priemyslom, alebo iným subjektom, vždy podriadené zachovaniu alebo zlepšeniu stavu na ňom žijúcich druhov alebo biotopov.

Okrem toho, ak niekto chce na chránenom území realizovať akýkoľvek projekt, musí sa najskôr podľa zákona zhodnotiť jeho vplyv z hľadiska ochrany prírody. Pričom v prvom rade treba zvážiť všetky dostupné alternatívy, ktoré by ho v čo najväčšej miere znížili.

„Na území Natura 2000 nie je možné realizovať projekt bez riadneho dôvodu. Nemôže ísť o svojvoľné alebo účelové rozhodnutie ministra. Zrušiť môžeme len územie, ktoré bolo vyhlásené na základe vedeckého omylu a na ktorom sa preukáže, že tam už chránené druhy nežijú. To nie je prípad Slatiny,“ vysvetľuje environmentalistika Paulíková.

Navyše, ak by sa aj nenašla žiadna alternatíva k priehrade, môže sa projekt realizovať len v prípade naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu, ktoré sa týkajú verejného zdravia a bezpečnosti ľudí.

„Dokázanie nadradeného verejného záujmu nie je možné nahradiť napríklad vyhlásením vodného diela za strategickú investíciu podľa nového pripravovaného zákona o strategických investíciách. Ak by však aj išlo o nadradený verejný záujem, nasledoval by celý proces rokovaní s Európskou komisiou. Dôležité tiež je, že v prípade zrušenia Natura územia je povinnosťou štátu buď draho kompenzovať stratu, alebo vyhlásiť podobné územie s rovnako kvalitnými biotopmi na rovnakej ploche, čo v prípade Slatiny nenájdeme nikde na Slovensku, ale ani v Európe,” dodala Paulíková.

Taraba však tvrdí, že všetky tieto veci sú zmeniteľné, a snaží sa ich obísť práve aktualizáciou koncepcie vodnej politiky. Stále však v prvom rade nie je vyhodnotené, či je potreba vody pre jadrovú elektráreň naliehavým vyšším verejným záujmom, ktorý sa nedá vyriešiť inou alternatívou.