Žiaden chválospev na Andersa Breivika (Expedícia Európa)

Multikulturalizmus, robotnícke hnutie, islamizmus, LGBTI a estetika masovej vraždy – uvažovať a hovoriť o týchto slabo previazaných témach je v podstate nemožné. Napriek tomu som musel premýšľať nad Utøyou.

22. júla uplynie päť rokov odvtedy, čo Anders Breivik na nórskom ostrove zastrelil 69 príslušníkov sociálnodemokratickej robotníckej mládeže AUF. Stretol som sa s človekom, ktorý prežil. Eskil Pedersen bol v roku 2011 šéfom AUF, Breivik ho chcel zabiť zámerne. Vrah si preto vštepoval do pamäti fotografie Pedersena. 

Provokácia bez odvahy

K stretnutiu ma podnietila francúzska esej s odpudivým názvom: „Literárny chválospev na Andersa Breivika“. Autor Richard Millet ponižoval masového vraha veľkou mierou ako „exemplárny produkt tejto západnej dekadencie, v po­dobe amerikanizovaného malomeštiaka“, s „wikipedia-kultúrou“ a „in­fan­til­ným“ tričkom Lacoste. Po provokácii v názve autora zjavne opustila odvaha. O „for­málnej dokonalosti“ a „literárnej dimenzii“ skutku sa odvážil hovoriť iba v jed­nej vete. Pri všetkej hrôzostrašnosti témy je to premárnená šanca, lebo prá­ve obrazová moc terorizmu rozhoduje o ľudských životoch: padajúce dvojičky a popravy zo strany ISIS mali propagandistický nasávací účinok, zatiaľ čo atentátnici v Paríži, Bruseli a Nice boli estetickými niktošmi.

Šiel som do vládnej budovy v Osle, ktorá je od Breivikovej bomby osirelá. Fotografie zavraždených mladých socialistov, sympatickí mladí ľudia, asi desatina z nich migranti. Citát z večerného prejavu vtedajšieho premiéra Jensa Stoltenberga: „Odpoveďou je ešte viac demokracie.“ Obrazy z dejín Utøye: keď bol dnešný šéf NATO ešte šéfom AUF, zavesili transparent „Natofri zone“ (Na­to free zone). 

Thorbjørn Jagland, dnešný generálny tajomník Rady Európy, ktorý chcel dlho vidieť v Európe iba islamofóbiu a žiaden islamizmus, tancoval s Palestínčanmi.

Šiel som ďalej dve zastávky metrom do jedinej štvrte v Nórsku, o ktorej sa hovorí, že stelesňuje hrôzostrašnú víziu Francúza Milleta, ktorý tak odhodlane píše proti multikulturalizmu. Grønland bol však jednoducho len zmiešaný. Pa­kistan, Blízky východ, Afrika, ale aj dosť Nórov. Diskont so zeleninou namiesto pouličnej domobrany ochrancov šaríe.

„Medzikultúrne múzeum“ venovalo maximálne 800 nórskym Ró­mom stálu výstavu. Najšokujúcejšie bolo upozornenie pakistanského ob­chodu so šatkami, ktorý vykázal deti na koberec pred pokladňou.   

Eskil Pedersen, 32 rokov, homosexuál, mal zelené vlnené ponožky a kom­paktnú vlnu vo vlasoch, úzky pásik fúzov na hornej pere naznačoval ga­va­liers­ku briadku. Prijal ma pri prevádzkovateľovi bitúnkov Nortura. Predseda AUF v rokoch 2011 až 2014 si teraz vzal oddychový čas od vrcholovej politiky. Boli aj veci, ktoré sa mi nedali vysloviť. 

Literárny chválospev ne­čítal a okrem toho, ako by sa aj dalo o ňom diskutovať s človekom, ktorý prežil masaker. Nepýtal som sa na výčitky, ktorých sa mu dostalo za útek z Utøye na jedinom člne, čo bol k dispozícii. Keďže Breivik vraždil v prezlečení za policajta, Pedersen sa domnieval, že išlo o štátny prevrat. Ďalej som sa nepýtal na výčitky týkajúce sa obnovenia letného tábora. Zabudol som sa spýtať, kde v jeho „Ro­botníckej strane” zostali robotníci. 

Je vhodné zabávať sa na Utøyi?

V roku 2016 vníma Pedersen v Nórsku „viac demokracie“, „participácia mládeže je vyššia“. To, že jeho nástupcom na pozícii pred­sedu AUF sa stalo kurdské utečenecké dieťa, vraj nebolo zo vzdoru proti Breivikovi. Pedersen podporoval pri cirkevných voľbách gay-friendly kandidátku, ktorá teraz podporuje zavedenie cir­kevného homo-manželstva, preto som sa spýtal na jeho vieru. „To je kom­pli­kované“, odpovedal, „nemodlím sa veľa.“ Pochválil nárast účasti v cir­kev­ných voľbách, „za to treba poďakovať nástupu gay-friendly kan­di­dát­ky“. Po­vedal, že bez takýchto noviniek by cirkev strácala podporu. Domnieva sa, že tie­to novinky prídu všade. Myslí si, že „niektoré veci v Biblii treba rozvinúť“.

Raz v jed­nom interview sníval o tom, že so svojím partnerom sa zosobáši cirkevne. Keď som sa ho na to opýtal, vyhýbal sa odpovedi. Nepýtal som sa ďalej.

„Extrémisti si berú náboženstvo za rukojemníka,“ povedal. „Bolo by absurdné, ak by sme nórskej cirkvi pripisovali zodpovednosť za Breivika.“  – „Ani tá nekáže násilie.“ – „Ani moslimské autority.“ – „Niektorí imámovia áno.“ – „Hm.“ Pojem „multikulturalizmus“ používal neustále ako spoločenskú realitu, nikdy ako ideologické vytýčenie cieľa. „Čo by to znamenalo, keby sme boli proti multikulturalizmu? Deportácie?“

V roku 2015 sa opäť zúčastnil na letnom tábore. „Je vhodné zabávať sa na Utøyi?“ spýtal som sa ho. „Bolo to také tiché, ako je len potrebné,“ odpovedal Pe­der­sen, „našli sme balans. Diskutovať o politike a potom byť opäť jednoducho len mladí.“ Keď som okolo 16. hodiny opúšťal budovu, v Norture už nikto ne­pra­coval. Úspech celkovo 65 rokov vládnucej Strany robotníkov? Ja osobne som nechal doznieť svoj deň v Grønlande. V žiadnom prípade to nebolo vy­z­nanie. Oslo je najdrahším mestom v Európe, len v jednom poľskom pajzli v Grøn­lande som si mohol dovoliť pohárik.