Na čom záleží Novinárka o dileme, čo urobiť so zamrazenými embryami, ktoré sú súčasťou jej rodiny

O uložených embryách, ktoré sú „vedľajším produktom“ na strastiplnej ceste za tehotenstvom.

Vypočuť článok

Vyštudovala žurnalistiku a germanistiku, pracovala v STV, v Slovenskom rozhlase a ako šéfredaktorka portálu nm.sk. Je vydatá, má tri deti.

Ďalšie autorove články:

Po čom ženy túžia? V trende randenia nastala zmena. Boduje ten, kto plánuje a ukáže skutočný záujem

Instagram sprísňuje obsah pre deti Nevhodný obsah má byť označený ako pri filmoch. Stačí to na ochranu mladistvých?

Zjednodušené psychologizovanie Má aj negatívny efekt. Ľudia, ktorí žijú v nezrelých vzťahoch, ich klamlivo nálepkujú ako toxické či manipulatívne

Postoj · Na čom záleží / Novinárka o dileme, čo urobiť so zamrazenými embryami, ktoré sú súčasťou jej rodiny

Charlotte Theileová sa narodila v roku 1987 a dnes pôsobí ako novinárka vo Švajčiarsku, odkiaľ pracovala ako tamojšia korešpondentka pre nemecké noviny. Pre týždenník Spiegel pripravila sériu textov o svojej snahe otehotnieť a odtabuizovať tému umelého oplodnenia (IVF, skratka výrazu in vitro fertilisation).

Jej články poodhalili zaujímavé informácie zo zákulisia celého procesu, útrapy aj morálne dilemy, ktorými si prechádzajú ženy, ktoré podstúpia IVF. Opisuje komunitu žien, ktorá si vybrala túto cestu k vysnívanému tehotenstvu, ich špeciálny žargón, ktorý pozná len ten, kto si tým sám prešiel.

Novinárka okrem bolestivých procedúr a vedľajších účinkov hormónov opisuje aj biznis, ktorý sa napojil na mnohé mladé influencerky, ktoré dnes dopodrobna vo videách dokumentujú svoju cestu za bábätkom: od pichania si injekcií do brucha cez všetky svoje emočné stavy, nevydarené oplodnenia po radosť z pozitívneho tehotenského testu.

Dnes na YouTube skutočne pôsobia mladé „snažilky“ o dieťa, ktoré majú platené spolupráce s klinikami na umelé oplodnenie alebo s farmaceutickými firmami s doplnkami na podporu plodnosti. Hoci majú za sebou aj sériu nevydarených pokusov o umelé oplodnenie, svoj boj nevzdávajú, podstupujú to znova a znova a pred kamerami mapujú svoju snahu otehotnieť.

Hoci majú za sebou aj sériu nevydarených pokusov o umelé oplodnenie, svoj boj nevzdávajú, podstupujú to znova a znova.

Charlotte je zástankyňou toho, že umelé oplodnenie by si mali páry hradiť samy, tak ako je to vo Švajčiarsku, lebo právo na dieťa neexistuje a ide v podstate o súkromnú túžbu človeka. Švajčiari si musia umelé oplodnenie skutočne hradiť takmer úplne z vlastného vrecka a len základné procedúry ich stoja 6- až 10-tisíc eur. Samotná novinárka za dva pokusy oplodnenia zaplatila s priateľom až 19-tisíc eur.

V Nemecku je to síce o niečo lacnejšie, ale aj tam musia záujemcovia rátať so sumou niekoľko tisíc eur, hoci im zdravotná poisťovňa uhradí polovicu nákladov. Ale len v prípade, že je pár zosobášený. Švajčiarsko a Nemecko patria totiž v prístupe k umelému oplodneniu ku krajinám s najkonzervatívnejším prístupom.

V Nemecku sa na umelé oplodnenie dostane len žena nad 25 rokov a nie staršia ako 40 rokov, zosobášený pár musí tvoriť žena a muž, použiť sa môžu len spermie toho muža a vajíčka tej ženy, ktorí o zákrok žiadajú. Muž nesmie mať v čase zákroku viac ako 50 rokov a lekár musí dať potvrdenie, že na zákrok je medicínsky dôvod. Samozrejme, pre tieto podmienky mnohí Nemci cestujú za umelým oplodnením do Česka či Španielska, kde je to oveľa liberálnejšie.

Tu len pripomeňme, že dostať sa na Slovensku k umelému oplodneniu je napodiv tiež oveľa jednoduchšie, keďže slovenské poisťovne finančne prispievajú ženám až na tri pokusy IVF do veku 39 rokov. Pacientke uhradia všetky potrebné vyšetrenia a zákroky spojené s umelým oplodnením okrem podporných liekov a prípadnej hospitalizácie. Umelé oplodnenie na Slovensku je zároveň možné až do veku 48 rokov ženy. Plus prax na Slovensku je taká, že umelé oplodnenie sa robí aj iným osobám ako manželom.

„Myšlienka, že sa ich jednoducho zbavíme a odstránime ich, je pocitovo zlá a smutná. Predsa sú to akosi naše deti. Prinajmenšom trochu.“

Veľkou morálnou dilemou, ktorá je s témou umelého oplodnenia spojená, je zamrazovanie embryí a ich budúcnosť. Túto stránku IVF si mnoho žien naplno uvedomí až po celom procese, prípadne po narodení prvého dieťaťa. Novinárka Charlotte Theileová píše, že v januári 2022 jej odobrali a oplodnili 15 vajíčok, štyri z nich sa do piatich dní vyvíjali ďalej a boli zamrazené na 196 stupňov. Charlotte a jej priateľ platia ročne takmer tisíc eur, aby zostali naďalej nažive.

Ako novinárka píše, uvedomuje si, že toto predlžovanie nesie isté riziká, pripomína, ako napríklad pred dvoma rokmi priviedla 33-ročná Američanka na svet dvoch chlapcov, ktorí boli zamrazení v roku 1992, teda v čase, keď mala ich matka len tri roky. Embryá získala Američanka z programu anonymných darcov. Alebo pripomína príbehy vdov izraelských padlých vojakov, ktorým lekári odobrali spermie, lebo manželky chceli vynosiť deti po ich smrti. Eticky sporný je aj osud zamrazených embryí po rozvode párov, keď právnici musia riešiť hádku manželov o tom, ako s nimi ďalej naložiť.

Napriek tomu nemecká novinárka svoje rozhodnutie neľutuje, jej prvé dieťa malo v čase písania jej textu rok a ona uvažuje, že ešte jedno embryo použije a vynosí tak ešte jedno dieťa. „Ak budeme mať šťastie a splní sa aj naše druhé želanie mať dieťa, ešte stále môžu zostať embryá, ktoré raz o päť, tridsať alebo sto rokov môžu priniesť šťastie nejakému bezdetnému páru. Máme ich teda jednoducho zahodiť? Alebo platiť naďalej ročne takmer tisíc eur a čakať? Áno, a načo vlastne? Takéto úvahy mi ukazujú, ako ďaleko sme sa vzdialili od toho, čo som si predstavovala pod rodičovstvom. Ešte pred pár rokmi som si myslela, že pomaly začnem sem-tam vysadzovať užívanie antikoncepcie. Teraz patria do našej rodiny tri zmrazené, hypotetické ľudské počiatočné štádiá,“ píše Charlotte.

Vo Švajčiarsku je darovanie zamrazených embryí zakázané, v Nemecku je právna úprava v sivej zóne, preto sa väčšina párov rozhodne svoje embryá rozmraziť a odstrániť. Na porovnanie, na Slovensku je darovanie zamrazených embryí bežnou praxou, ktorú kliniky majú vo svojej ponuke.

Zaujímavé je, že ľuďom pripadá etickejšie svoje embryá ponúknuť na darovanie a rovnako uvažuje aj Charlotte: „Myšlienka, že sa ich jednoducho zbavíme a odstránime ich, je pocitovo zlá a smutná. Predsa sú to akosi naše deti. Prinajmenšom trochu.“

To skutočne ľudí netrápi ani len to, že raz ich deti môžu naraziť pri hľadaní partnera na svojho biologického súrodenca? Darovanie embryí totiž prebieha v úplnej anonymite.

Právnička Katarína Svitanová v rozhovore pre Postoj upozornila, že sa už v prostredí medzi katolíckymi pármi stretáva bežne s manželmi, ktorí sa rozhodli vyriešiť svoju túžbu po dieťati umelým oplodnením, pričom upozorňuje na riziká tejto voľby. „Stále sa zameriavame na interrupcie, že je to zlo, čo nikto nespochybňuje. Ale koľko tu máme zamrazených embryí s neistou budúcnosťou v centrách, vieme to? Pár možno jedno-dve využije, a čo s tými ostatnými?“

Svitanová opisuje aj príbeh ženy, ktorá nemohla mať deti a prešla si niekoľkými cyklami umelého oplodnenia. Dve deti sa jej narodili a zostalo jej dvanásť zamrazených embryí. „Nevedela to spracovať, nevedela, čo s nimi. Brala to tak, že sú to jej deti (...) Lekári aj okolie ju presviedčali, že je to len zhluk buniek, ktoré sú zamrazené. Môžete ju o tom presviedčať, keď dva také zhluky buniek jej dnes behajú doma?“ pýta sa Svitanová.

Téme umelého oplodnenia sa budeme aj ďalej venovať, v sobotu večer prinesieme na tému aj rozhovor s morálnym teológom Jánom Viglašom.