Problém s prerušenými dodávkami ropy na Slovensko je vážny a zľahčovanie jeho riešeniu nepomôže, zhodujú sa zainteresovaní, ktorí majú vedomosť o jeho skutočnom rozmere.

Ropa od Lukoilu prestala tiecť v júli po tom, čo sa ruská ropná spoločnosť dostala v júni na sankčný zoznam Ukrajiny.

Problém má dve roviny. Ekonomickú a politickú.

Priveľa politickej hmly

V politickej rovine sa spor rozhorel nielen medzi Ukrajinou na jednej strane a Maďarskom a Slovenskom na druhej. Konflikty sa vedú aj medzi týmito dvoma štátmi a Európskou komisiou, čo následne zasiahlo aj naše a maďarské vzťahy s Chorvátskom.

Keď Ukrajina rozhodla o zaradení Lukoilu na sankčný zoznam, ten prestal dodávať cez územie Ukrajiny ropovodom Družba ropu do Maďarska a na Slovensko. Zasiahlo to najmä maďarskú spoločnosť MOL – Slovnaft takisto patrí do portfólia tejto maďarskej spoločnosti.

Bratislava a Budapešť následne požiadali Európsku komisiu, aby tento spor s Ukrajinou pomohla vyriešiť, padali rôzne vyhlásenia od obáv až po vyhrážky, existuje aj teória, že Európska komisia si túto situáciu takpovediac užíva ako odplatu za praktickú aj rétorickú politiku Slovenska a najmä Maďarska voči Ukrajine.

Bez ohľadu na to, či táto špekulácia sedí, Európska komisia sa s riešením problému príliš neponáhľala.

Zaradenie Lukoilu na sankčný zoznam najviac zasiahlo Slovensko a Maďarsko.

Napokon navrhla, aby obe krajiny využili ropovod Adria, ktorý vedie z chorvátskeho terminálu Omišalj do Maďarska, kde sa napája na ropovod Družba, čím sa ropa dostáva až do bratislavského Slovnaftu.

Slovensko aj Maďarsko túto alternatívu odmietli a svorne (rôzne ostrými vyjadreniami) označili Chorvátsko za nespoľahlivého partnera v otázke fungovania Adrie.

Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó uviedol, že poplatky za tranzit zvýšilo Chorvátsko od začiatku vojny na Ukrajine päťnásobne. Chorvátom zároveň vyčítal, že neinvestovali do budovania svojich kapacít a nikdy nepreukázali údaj, ktorý uvádzajú ako maximálnu tranzitnú kapacitu svojho ropovodu.

Pridalo sa aj Slovensko, ktoré dostalo od chorvátskej vlády list, v ktorom ponúka zabezpečenie dodávok. Podľa nášho šéfa diplomacie Juraja Blanára však garancia nie je dostatočná, pretože nepoznáme cenu ani možnú kapacitu, teda to, koľko ropy by sme takto mohli počas roka na Slovensko dostať.

Chorváti reagovali na vyjadrenie Szijjártóa, že „nie sú spoľahlivou krajinou pre tranzit“, ostrými slovami. „Je to politicky hlboko urážlivé vyhlásenie, ktoré sme neočakávali od predstaviteľa krajiny, na ktorú sme už dlho reagovali extrémne zdržanlivo a umiernene,“ povedal chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlić Radman.

Chorvátsky prevádzkovateľ Adrie sa takisto ohradil voči tvrdeniam Szijjártóa s tým, že do svojich prepravných a skladovacích kapacít neustále investuje. Tvrdí, že testy preukázali schopnosť prepraviť 1,2 milióna ton ropy mesačne. Odmietol aj tvrdenia o zvyšovaní tranzitných poplatkov.

Slovensko v reakcii na ponuku Európskej komisie nakupovať ropu cez Adriu uviedlo, že ideálnym riešením je úplné obnovenie dodávok od Lukoilu.

Slovensko v reakcii na ponuku Európskej komisie uviedlo, že ideálnym riešením je úplné obnovenie dodávok ropy od Lukoilu.

Pritom cez ropovod Družba stále prúdi ropa od iných ruských dodávateľov, čo nám potvrdili aj naše zdroje.

Do politickej hmly celého problému prispel eurokomisár Valdis Dombrovskis, ktorý prišiel s teóriou, že žiaden problém s dodávkami vlastne neexistuje, pretože na území Ukrajiny už ropa nepatrí Lukoilu, ale spoločnosti, ktorá ju prepravuje. A tá na sankčnom zozname nie je, takže ropu prepravovať naďalej môže.

Prepravcom je však stopercentná dcérska spoločnosť Lukoilu Litasco. Eurokomisár nevysvetlil, ako by právne bolo možné sankcionovať materskú spoločnosť a ponechať bez sankcií jej dcéru. Nedáva to zmysel ani z hľadiska účinnosti sankcií, ak by postihovaná firma naďalej mohla pôsobiť cez svoju dcérsku spoločnosť.

Je však možná aj veľkorysejšia interpretácia: motívom vyjadrenia eurokomisára Dombrovskisa bolo „jemne“ naznačiť Ukrajincom, aby prepravu ropy od Lukoilu opäť spustili.

MOL hovorí o ťažkostiach, no situáciu upokojuje

Napriek tomu, že na politickej úrovni padali tvrdé vyjadrenia, v celom spore dlho mlčal ten, koho sa problém prerušenia dodávok dotýka najviac – maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL.

Generálny riaditeľ MOL-u Zsolt Hernádi minulý piatok 2. augusta na panelovej diskusii v Ostrihome okrem kritiky ekonomickej politiky maďarskej vlády napokon reagoval aj na situáciu s dodávkami ropy.

Situáciu sa snažil na rozdiel od politikov upokojiť s tým, že problém to bude až vtedy, keď to bude problém pre MOL. Priznal však, že situácia nie je jednoduchá, hoci stále možno nakupovať ropu ruského typu po mori. Riešenie tak podľa neho existuje, len je komplikovanejšie a drahšie. Nevidí však dôvod na to, aby rafinérie MOL-u prestali úplne odoberať ropu od ruských spoločností.

Podľa generálneho riaditeľa MOL-u Zsolta Hernádiho neexistuje dôvod prestať odoberať ropu od ruských spoločností.

V stredu tento týždeň na rôzne politické vyhlásenia na Slovensku i v zahraničí zareagovala rafinéria Slovnaft, ktorá patrí MOL-u.

„Spoločnosť Slovnaft od začiatku júla nedostala žiadnu dodávku ropy zo skupiny Lukoil, s ktorou má dlhodobý kontrakt. Dôvodom zastavenia dodávok je, že sa Lukoil dostal na sankčný zoznam Ukrajiny. Spoločnosť preto ohlásila dôvody vis maior a dodávky zastavila. Slovnaft odvtedy vyvíja maximálne úsilie, aby náhradné dodávky ropy v tomto kritickom období pre Slovensko, ako i región zabezpečil. Keďže ide o krátkodobé riešenie, paralelne s tým Slovnaft a Skupina MOL spolu so zástupcami štátov pracujú na vyriešení problému, aby boli dané dlhodobé garancie na prepravu ropy,“ uviedol pre médiá hovorca Slovnaftu Anton Molnár.

Znamená to, že hľadať riešenie musí aj Slovnaft.

Technologicky Slovnaft už zvláda výrobu aj z inej ako ruskej ropy. Jednotlivé typy tejto suroviny sa totiž od seba odlišujú rôznymi parametrami – napríklad obsahom síry, hustotou, viskozitou atď. –, čo má vplyv nielen na proces výroby, ale aj na materiálové vybavenie rafinérie, napríklad pri rozdielnej korozívnosti jednotlivých typov.

Slovnaft sa spracovaniu ropy od iných dodávateľov venuje už od roku 2016 a postupne navyšuje objem jej spracovania, investovať však musel stovky miliónov eur.

Vlani z inej ako ruskej ropy pochádzala takmer štvrtina výroby palív. Ročne dokáže rafinéria spracovať 5,5 až 6 miliónov ton ropy.

Vlani z inej ako ruskej ropy pochádzala takmer štvrtina výroby palív v Slovnafte.

Približne polovicu produkcie tvorí motorová nafta, 20 percent benzín, 10 percent ropy sa premieňa na rôzne druhy plastov a napríklad letecké palivo tvorí tri percentá produkcie. Slovnaft vyrába aj vykurovací olej a ďalšie chemické látky získavané rafináciou ropy.

Zastavenie dodávok od Lukoilu znamená, že Slovnaft prichádza asi o 40 percent suroviny, z ktorej vyrába palivá a ďalšie produkty.

V prípade dopravy po mori, o ktorej hovoril Zsolt Hernádi, je podľa informácií Postoja možné, aby Lukoil dodával svoju ropu týmto spôsobom a naplnil tak dohodnutý kontrakt. To by však zvýšilo cenu suroviny, pri objeme doteraz putujúcom ropovodom Družba by to bolo odhadom okolo 100 miliónov dolárov.

Dôvodom je nielen samotná preprava tankerom, ale aj podmienky, ktoré pre tranzit ropy panujú v Chorvátsku, cez ktorý ide (pre nás alternatívny) ropovod Adria. Už dnes cezeň Slovnaft získava asi tretinu svojich potrieb ropy, cenu však dvíhajú vysoké tranzitné poplatky a väčší prísun suroviny komplikuje aj menšia kapacita.

Ohrozená výroba nafty

Slovnaft bol ako rafinéria konštruovaný prednostne na výrobu motorovej nafty, o čom svedčí aj podiel tohto produktu na jeho výrobe.

Slovnaft je zároveň v tomto produkte významným exportérom v strednej Európe. Prakticky všetky okolité krajiny sú vo výrobe nafty nedostatkové.

To však vyvoláva otázku, ako by sa vyvíjala situácia na trhu s týmto palivom, ak by došlo k dlhodobému nedostatku suroviny vhodnej na výrobu nafty.

Podľa našich informácií by to však priamo na spotrebiteľa z hľadiska dostatku vplyv nemalo. Do Európy sa už dnes dováža nafta vyrábaná v rafinériách v Turecku či v Indii – z ruskej ropy. Napríklad nemecký trh je takouto naftou zásobený dostatočne. Aj to však podľa insiderov vyvoláva otázky o zmysle a úprimnosti snáh odstrihnúť sa od ruských zdrojov fosílnych palív. V EÚ sa síce podľa plánov ruská ropa spracúvať nemá, ale deriváty z nej sa sem veselo dovážajú bez výraznejších obmedzení.

Z hľadiska cien palív je pre nás rizikovejší vývoj na Blízkom východe ako súčasné zastavenie dodávok od Lukoilu – v prípade, že sa ho podarí vyriešiť.

Ak by došlo k drastickému výpadku výroby nafty v Slovnafte, v hre je aj možnosť, že by vláda zakázala export tohto paliva. Slovnaft patrí do kritickej infraštruktúry, takže v prípade mimoriadnych situácií má nad ním vláda väčšiu moc ako nad bežným súkromným podnikom.

A z hľadiska toho, čo spotrebiteľov zaujíma najviac, teda ceny palív na čerpacích staniciach, zatiaľ podľa interných zdrojov nie je dôvod na paniku. Ceny sa navyše tvoria na burze a výraznejšie by sa pohli v prípade zvýšeného dopytu alebo výraznejšieho nedostatku.

Hoci je teda obmedzenie dodávok na Slovensko a do Maďarska problémom a ak sa nenájde dlhodobé riešenie môže mať vážnejšie následky, z hľadiska ceny palív by nás viac mala v tejto chvíli zaujímať kritická situácia na Blízkom východe, kde sa izraelská vojna proti Hamasu môže zo dňa na deň rozšíriť na celý región.

Vnútorný boj ropných spoločností v Rusku?

Svojou troškou do politických prekáračiek v stredu prispel aj exminister hospodárstva Karel Hirman. Podľa neho je za zastavením dodávok od Lukoilu vnútorný boj v Rusku medzi ropnými spoločnosťami. Podľa Hirmana Lukoil dostal „čierneho Petra“ a bol z rozhodnutia v Kremli vylúčený z európskeho trhu.

To však nepôsobí celkom uveriteľne, keďže by to znamenalo, že rozhodnutie Ukrajiny zaradiť Lukoil na sankčný zoznam bolo koordinované s Kremľom a toto celé zas koordinované s Európskou úniou.

Je však faktom, že Lukoil nie je práve obľúbencom vedenia ruského štátu. Naznačujú to aj správy o tom, že od začiatku vojny proti Ukrajine za záhadných okolností zomreli už štyria vysokopostavení manažéri Lukoilu.

Lukoil tiež na svojej webovej stránke len pár dní po Putinovej invázii vyjadril znepokojenie nad „tragickými udalosťami“ na Ukrajine a vyzval na „čo najrýchlejšie ukončenie ozbrojeného konfliktu“ prostredníctvom rokovaní.

V ruských pomeroch išlo o odvážnu formuláciu. Táto výzva stále figuruje na webových stránkach spoločnosti – v angličtine aj v ruštine.

Zdroj: lukoil.ru

Lukoil sa dlhodobo snažil etablovať na európskom trhu, napokon, aj na Slovensku otvoril vlastnú sieť čerpacích staníc a celkovo sa usiloval fungovať podľa európskych štandardov biznisu a nebyť nástrojom Kremľa na energetické vydieranie Európy.

Druhou veľkou spoločnosťou, ktorá v dodávkach ropy na európsky trh pokračuje, je Rosnefť, ktorý je na rozdiel od Lukoilu pevne zviazaný s ruským štátom. Na porovnanie – Rosnefť ovláda asi 40 percent ruskej produkcie ropy, Lukoil 16 percent.

Otázka, na ktorú dnes len ťažko nájsť uspokojivú odpoveď bez konšpirácií, znie, prečo Ukrajina sankcionovala práve Lukoil a nie napríklad Rosnefť.