Slovenské platy nestíhajú Prečo nezarábame viac?

Posledné údaje o raste platov priniesli dobré správy. Tempo ich zvyšovania bolo najrýchlejšie za posledných 15 rokov.

Po rokoch vysokej inflácie, pre ktorú platy v podstate nerástli, sa teda opäť vrátili na rastúcu krivku.

V prvom štvrťroku tohto roka priemerná nominálna mzda vzrástla medziročne o deväť percent a dosiahla 1447 eur. Ako upozornil štatistický úrad, v hrubom tak priemerný zamestnanec dostával o 120 eur viac ako na začiatku roka 2023.

Rast zaznamenali všetky odvetvia, ktoré štatistický úrad sleduje. V dvoch tretinách bol nárast vyšší ako celkový priemerný rast.

Najviac sa platy zvýšili zamestnancom, ktorí pracujú v sektore dodávok elektriny a plynu. Najmenej rástli platy v oblasti odborných, vedeckých a technických činností. 

V každom prípade však platy dokázali odolávať inflácii. 

Ak sa však na platy pozrieme z medzinárodného hľadiska, zistíme, že v porovnaní s inými krajinami zaostávame. A netreba ísť ani ďaleko, stačí sa pozrieť na krajiny Vyšehradskej štvorky. Práve to urobila spoločnosť Forvis Mazars, ktorá skúmala vývoj čistej mzdy v súkromnej sfére v krajinách V4.

Analýza ukazuje, že naše mzdy v posledných rokoch za okolitými krajinami nestíhali. 

Ako upozorňuje komentár Slovenskej sporiteľne, priemerné platy na Slovensku síce v posledných rokoch v nominálnom vyjadrení rástli slušným tempom, ale z veľkej časti sa na tomto raste podieľali viacnásobné valorizácie platov v štátnej sfére.

Realita je taká, že medzi rokmi 2016 a 2023 vzrástli čisté mzdy v súkromnom sektore o 40 percent. V Česku to bolo podľa tejto analýzy 84 percent, v Maďarsku 90 percent a v Poľsku 89 percent. Na Slovensku tak mzdy rástli v porovnaní s našimi susedmi polovičným tempom.

Analýza zároveň upozorňuje na to, že ak sa pozrieme na úroveň cien, situácia je pre Slovensko ešte horšia. 

„Ak sa pozrieme na rast cien, tak rast čistých miezd v danom období na Slovensku v podstate iba kopíroval rast cien. Nebohatli sme teda, a hoci ceny rástli v susedných krajinách viac ako na Slovensku, čisté mzdy u susedov tento rast predbiehali,“ upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Zamestnanci v súkromnej sfére tak u susedov reálne bohatli.

Záleží na dátach 

Analytik Radovan Ďurana z INESS-u však výsledky analýzy spochybňuje. Problémom podľa neho je, že nie je známe, ako sa spoločnosť, ktorá analýzu robila, k uvedeným číslam dopracovala.

Zaujímavosť analýzy je v tom, že pracuje s dátami o čistej mzde, čo je údaj, ktorý sa často neporovnáva. Ďurana však upozorňuje, že to má svoj dôvod. Ide o to, že sa iba veľmi ťažko určujú dáta, ktoré by boli naozaj porovnateľné. Každá krajina má totiž svoje špecifiká, ktoré vstupujú do konečnej výšky čistej mzdy.

Okrem toho podľa Ďuranu analýza v prípade Slovenska nebrala do úvahy nezdaniteľnú časť základu dane, v prípade iných krajín však áno a to skreslilo výsledky.

INESS tak spravil vlastný prepočet, nie však na základe čistej mzdy, ale bral do úvahy celkové odmeny za prácu na základe dát z Eurostatu. Takýmto spôsobom sa dopracoval k superhrubej mzde, ktorá už nie je najnižšia z V4, ale druhá najvyššia po Česku.

Ide o iný údaj, ktorý nie je porovnateľný s analýzou čistej mzdy, podľa INESS-u je však presnejší.

Čo sa týka nárastu medzi rokmi 2016 a 2023, na Slovensku narástla superhrubá mzda o 54 percent, v Česku až o 78 percent a v Poľsku o 62 percent. 

S výnimkou Maďarska tak Slovensko predsa len zaostávalo za ostatnými krajinami V4.

Štát si berie priveľa

Aké sú dôvody tohto zaostávania? Podľa analytikov je jedným z nich vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. To patrí k najvyšším v Európe a tento rok sa ešte zvýšilo.

Analýza spoločnosti Forvis Mazars ukázala, že zamestnanci v súkromnej sfére dostanú na Slovensku zo svojej superhrubej mzdy iba 51 percent. V Poľsku je to 57 percent, v Maďarsku 59 percent, v Česku dokonca 61 percent.

Náklady firiem spojené s pracovnou silou sú teda vyššie ako u našich susedov. Štát si z celkovej ceny práce odhryzne viac ako v susedných štátoch a podľa Ďuranu aj toto mnohých zamestnancov vedie k odchodu zo Slovenska. Hospodársky rast, ku ktorému by prispievali na Slovensku, tak realizujú v zahraničí.

Vyššie platy vyžadujú reformy

Hlavným dôvodom, pre ktorý platy nerastú rýchlejšie, je podľa odborníkov nízka produktivita práce. 

Tento ukazovateľ zjednodušene hovorí o tom, koľko tovarov a služieb firma vyprodukuje na jedného zamestnanca. Čím vyšší tento ukazovateľ je, tým vyššie môžu byť aj platy.

Slovensko v tejto oblasti zaostáva za vyspelými ekonomikami. V určitom období produktivita rýchlo rástla, ale v posledných rokoch sa tento rast spomalil a to má priamy vplyv aj na zvyšovanie platov.

Tento stav je daný štruktúrou ekonomiky, ktorá je zameraná na priemysel. Ten má nižšiu pridanú hodnotu, a teda aj produktivitu ako iné odvetvia.

Ak chceme, aby produktivita práce rástla, treba urobiť reformy, ktoré by prilákali aj iný typ investorov a naštartovali by vývoj a inovácie.

Na to sú nevyhnutní kvalifikovaní pracovníci a s tými má Slovensko dlhodobo problém.

Zamestnávatelia už roky označujú za jeden z najväčších problémov práve nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

Čo môže vláda urobiť pre to, aby tento stav zmenila?

Podľa Mateja Horňáka zo Slovenskej sporiteľne ide o tri hlavné body. Podporovať investície či vedu a výskum, ktoré majú potenciál znižovať náklady či prinášať úplne nové myšlienky a produkty, zlepšovať vzdelávací systém a celkovo vytvárať také podnikateľské prostredie, ktoré bude príťažlivé pre nové firmy.

Vo všetkých prípadoch ide o veci, ktoré sú dávno známe. Ich implementácia však nie je jednoduchá a vyžaduje si od vlády odhodlanie, ale aj schopnosť mať dlhodobú víziu a postupne ju napĺňať.