V zasadačke obecného úradu v Smilne je rozprestrená mapa. Zaberá takmer celý stôl. „Budeme schvaľovať nový územný plán,“ vysvetľuje starosta Vladimír Baran, zatiaľ čo vyprevádza hosťa. Popoludní má ďalšie vybavovačky v Prešove, vyzerá ako veľmi zaneprázdnený človek.

Starosta však má aj iné aktivity. V auguste založil transparentný účet a svoju obec zviditeľnil tým, že aj s pomocou obecného webu zbiera peniaze pre Rusko.

Občanom Smilna ani poslancom to vopred neoznámil.

Zbierka pre civilných obyvateľov Kurskej oblasti, v ktorej sa vyzbieralo už viac ako 43-tisíc eur, je kontraakciou proti českej zbierke na muníciu pre Ukrajinu.

Starosta vníma Rusko ako obeť a prekáža mu „americká invazívna politika“.

Priznáva, že „trochu využíva“ funkciu starostu na to, aby zbierku zviditeľnil. „Ak by som bol vodič autobusu a vycapil by som to na sklo, ešte by som mal problém, asi by ma vyhodili z práce. Ale ja som si bol vedomý toho, že som volený a mňa vyhodiť z práce nemôžu,“ hovorí.

Spropagovať zbierku mu pomohla aj takzvaná mediálna alternatíva, ktorá neskrýva radosť zo starostovej iniciatívy.

Smilniansky starosta Vladimír Baran. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Nový územný plán obce. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

V emailovej schránke si nachádza negatívne správy a ľudia mu na účet posielajú aj jednocentové platby s odkazmi odsudzujúcimi jeho iniciatívu.

Vladimír Baran však tvrdí, že tých podporných správ je viac. Ozvali sa mu vraj aj ľudia z Austrálie, Bulharska, z okolitých krajín.

„Ak by som toto robil v Čechách alebo Poľsku, asi by som sedel v base,“ hovorí so spokojnosťou v hlase. „Aj vďaka tomu, že sa zmenila vláda a už tu nie sú americkí agenti ako predtým, dá sa niečo takéto urobiť.“

Bývalý vojak z povolania sa napije vody a pokračuje: „Nie je to nič protizákonné. Je to humanitárna zbierka, presne taká, ako bola aj tá pre Ukrajinu.“ Spomína na dve zbierky, ktoré vyhlásil v roku 2022 bezprostredne po ruskej invázii na Ukrajinu. Vtedy sa zbierali prevažne potraviny či deky, finančne to hodilo len pár stovák eur.

Putin je preňho boh

Na otázku, či je v poriadku napadnúť susedný štát, má svoju odpoveď. Hovorí o vyprovokovanej akcii a aj o ruských územných nárokoch v Donbase. Vladimir Putin podľa neho nemal na výber. Konfrontáciu zvláda, nie je agresívny.

Síce povie, že ruský prezident porušil medzinárodné právo, no pripomína porušovanie Minských dohôd Ukrajincami. Putin podľa neho len „išiel ochrániť svoju menšinu“. Veľmi rád by sa ocitol po ňom na sankčnom zozname. „Bolo by mi cťou.“

Putin bude vraj v učebniciach opísaný ako ten, ktorý postavil Rusko. „Ani Katarína Veľká či Peter Veľký mu nebudú stačiť. Bude silno opísaný, že zachránil najväčší štát na svete a Západu sa nepodarilo zničiť ho. Toto bude v knihách veľkým písmom,“ hovorí so zápalom.

Pripomína, že jeho finančná zbierka má k týmto učebným osnovám „prispieť aspoň tým málom a trošku poukázať na to, že oni nie sú takí zlí, ako to z nich robí celý svet“.

Starosta šliapajúci hore Smilnom. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Sťažuje sa, že médiá podporujú iba Ameriku a vykresľujú Putina ako zlého a Ukrajinu ako úbohú. „Stále len ‚Sláva Ukrajine‘ a už ani nehovorím o tom, že sú tam banderovci, bývalí fašisti s insígniami SS na prilbách a podobne,“ hovorí.

„V poslednom období vo mne bobtnal výbuch toho amerického zla, ich invazívnej politiky vo svete,“ objasňuje svoju iniciatívu so zbierkou pre ruskú pohraničnú oblasť.

Medzičasom prišlo pod okná obecného úradu pár ľudí. Rozhovor pre Postoj teda preruší zamestnankyňa úradu s vysvetlením: „Prepáčte, že ruším, ale práve sa slečna Varjanová fotí pred obecným úradom.“

„Hej, mala tam dákych bláznov,“ povie starosta. K oknu sa však pozrieť nejde. Vysvetľuje, že s miestnou aktivistkou mal už predtým konflikt týkajúci sa ropy a plynu. „To je tu miestna ženština,“ skonštatuje otrávene.

Aktivistka a obyvateľka Smilna Marianna Varjanová je proti zbierke. „Rozhodli sme sa urobiť aspoň nejaké symbolické gesto,“ vraví. Spolu s ďalšími prišla pred úrad vyjadriť nesúhlas so zbierkou pre Rusov.

Foto: archív Marianny Varjanovej

Na transparente pobúrených občanov je napísané: „Pán starosta Baran! Agresor je Rusko! Obeťou je UA! Putin je vojnový zločinec!“ V rukách držia aj snímku fotoreportéra Jevhena Maloletku, ktorý fotil pred pôrodnicou v juhoukrajinskom Mariupole bezprostredne po tom, čo ju Rusi zasiahli. Na fotke je zranená tehotná žena. Jedna zo série fotiek zvíťazila v súťaži World Press Photo.

„Nesúhlasíme s postojom pána starostu. Ako obyvateľka obce sa hanbím,“ vraví Varjanová a pripomína, že v obci málokto na zbierku prispel. Baranovi prispeli na účet aj Česi, Maďari a fanúšikovia ruských organizácií, ktoré podporujú Putina.

Varjanová si nemyslí, že ide čisto o humanitárnu akciu. Hovorí o tom, ako sa vyvíjali názory starostu. „Zneužíva utrpenie na obidvoch stranách, aby sa zviditeľnil a nejakým spôsobom si uplatnil svoje politické ambície. Bohužiaľ, robí to spôsobom, ktorý preráža civilizačné dno.“

Obyvateľka Smilna Marianna Varjanová. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Starosta sa s aktivistami nestretne, počká, kým odídu. Potom nasadne na bicykel a vyšliape si to hore kopcom na druhý koniec dediny, kde býva.

Proti zbierke, ktorá visí na webe obce, je aj miestna poslankyňa Henrieta Dujčáková. Vzdala sa preto svojho mandátu. „Hádže to zlé svetlo na celú obec,“ vraví učiteľka vo vedľajšom Zborove.

Webová stránka obce by podľa bývalej poslankyne mala slúžiť ľuďom na informácie. „Zbierka však bola čisto starostova súkromná vec a nemyslím si, že tam mala čo robiť.“

Bývalej poslankyni prekáža aj rétorika starostu. V niečom sa jeho slovník – „banderovci, parchanti, fašisti, americkí hadi a smradi“ – podobá neúspešnému prezidentskému kandidátovi Štefanovi Harabinovi.

A práve bývalý šéf Najvyššieho súdu a exminister spravodlivosti mal v obci aj podporné grafity. Na betónových kvádroch pred cintorínom bol kedysi nápis „Harabin na Hrad“ a hneď vedľa „stop migrantom“. Dnes už sú tam len obrysy týchto slov, niekto sa to z betónových panelov snažil vyčistiť.

Nápisy „stop migrantom“ a „Harabin na Hrad“ pred cintorínom. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Toto miesto je však zaujímavé aj niečím iným. Vedľa obecného cintorína cez leto dokončili rekonštrukciu vojnového cintorína, kde sú pochovaní vojaci z prvej svetovej vojny.

Koncom júla cintorín slávnostne sprístupnili. Starosta, ľudia z obce, zástupcovia župy, ale aj vojnoví veteráni či členovia prokremeľského združenia Brat za brata počúvali vtedy slová ruského veľvyslanca Igora Bratčikova, ktorý pred cintorínom spolu so starostom zasadil brezu.

„Je tam plno líp, čiže symbol Slovenska je tam zastúpený tucetkrát, tak aspoň jedenkrát som tam chcel dať brezu ako symbol Ruskej federácie,“ vraví starosta Vladimír Baran.

Breza, ktorá má pripomínať v obci Rusko. Starosta Vladimír Baran ju sadil s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Zrekonštruovaný vojenský cintorín z prvej svetovej vojny. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Pozýval vraj zástupcov ministerstva obrany, ale aj ľudí z rakúskej či maďarskej ambasády, keďže okrem ruských vojakov sú na cintoríne pochovaní aj vojaci Rakúsko-Uhorska. „Pozýval som všetkých, ale neprišli. Ruská ambasáda si váži svojich padlých hrdinov, tak oni prišli.“

Starosta, ktorý je vo funkcii tretie volebné obdobie (prvýkrát kandidoval za Sieť, potom za SNS, naposledy za Som Slovensko), odmieta, že by zbierka mala niečo s ruskou ambasádou. Uvažuje však nad tým, že im peniaze odovzdá, aby ich doručili predstaviteľom v Kursku.

„Alebo peniaze na budúci rok odnesieme osobne do Moskvy a pôjdeme aj do Kurska,“ vraví s tým, že chce ísť na Červené námestie pozrieť vojenskú prehliadku, čo sa mu v minulosti nepodarilo. „Myslím, že na ruskej ambasáde s tým nebudú mať problém,“ dodal úprimne.

Andrejovi Dankovi, ktorý plánuje ísť do Moskvy, sa ozvať neplánuje. „Nezastávam túto vládu ani náhodou, nikdy som ich nevolil,“ povie s tým, že má výhrady práve k šéfovi SNS.

Kritici jeho zbierky tvrdia, že starosta je naivný, ak verí tomu, že by peniaze skončili naozaj u núdznych ruských civilov.

Zbierka pre RuskoVýchodniarska obec Smilno zbiera peniaze pre Kursk. Chce konečné víťazstvo nad „banderizmom“

Lukáš Kekelák

Na Slovensku každá verejná zbierka musí byť zo zákona zapísaná v registri ministerstva. „Vzhľadom na skutočnosť, že sa predmetná výzva nachádza na webovom sídle obce Smilno, usudzujeme, že zbierku vyhlásila samotná obec. S poukazom na vyššie uvedené však obec vykonávať verejnú zbierku v zmysle zákona o verejných zbierkach nemôže,“ odpísal rezort vnútra pre Postoj.

Verejnú zbierku totiž môže vyhlásiť len združenie obce alebo iné skupiny, ktoré priamo menuje zákon. Podľa ministerstva vnútra môže obec vyhlásiť dobrovoľnú zbierku. Žiadosť o jej registráciu však zo Smilna na ministerstvo neprišla.

Obec by mala podľa ministerstva využívať dobrovoľné zbierky „len na získavanie a zhromažďovanie dobrovoľných peňažných príspevkov v súvislosti s výkonom jej samosprávy (t. j. v súvislosti s plnením jej základných úloh, ktorými sú starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov)“.

Starosta však chce zbierkou podporiť ľudí v Rusku.

Polarizácia na lokálnej úrovni

Sčasti sa celospoločenská polarizácia prenáša aj do života obce, necítiť však, že by samotná zbierka narušila vzťahy v obci. Starostu naďalej vnímajú ako seriózneho človeka.

Z bočnej cesty sa na bicykli rúti do potravín čerstvý dôchodca. Tvrdí, že zbierku nerieši, ale čuduje sa, kto na ňu prispieva.

„Keď sa chcú zabíjať, nech sa zabíjajú. Ukrajina nepovolí, Rus nepovolí, tak nech sa tam hlušia,“ komentuje vojnu na Ukrajine.

Ako sa mu v Smilne žije? „Ja lepší život neznám, odkedy som na dôchodku, tak to je paráda, ale starý som jak hnedé uhlie skoro.“ Robí stále okolo domu, ale stíha chodiť aj s kamarátmi na štvorkolkách na huby. „Chodíme do lesa, sem-tam na opekačku.“

Dôchodca zo Smilna. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

V aute pri hlavnej ceste čaká na kuriéra pán, ktorý vraví, že by zbierku určite nepodporil. „Vieme, že Rusi napadli Ukrajinu, takže to nie je, že oni neurobili nič…“ hovorí s tým, že je pritiahnuté za vlasy podporovať agresora.

Viacerí sa však k zbierke vyjadrovať nechceli. „Nekomentujem starostu,“ povie pani, ktorá nakladá veci do auta na dvore.

Neďaleko rybníka kráča pán, ktorý zbierku podporuje, ale tvrdí, že by na ňu neprispel. Nemá toľko peňazí nazvyš. „Ľudze tu daktoré väčšinou podporujú Ameriku,“ povie so sklamaním.

Včera sa pochytil s jednou opatrovateľkou, ktorá mu povedala, že Rusov nechce ani vidieť. „Vravím jej, že čo tu teda robíš. Ic do Ameriky, odchod. Načo si tu?“

Smilno, č.d.: 194. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Drevená figurína pred smilnianskym úradom. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Verí v chemtrails a prekážajú mu ľudia, ktorí volia Progresívne Slovensko. „Hovoria mi, že to mám v hlave pomätené, ja odpovedám, že ty to máš z PS-ka“. On od začiatku fandí Ficovi.

Smer však v obci prvé husle nehrá. Vo vlaňajších parlamentných voľbách tu vyhralo KDH so ziskom 30 percent. Druhý Smer strácal sedem percent.

„Tu vyhralo KDH, ale oni sa mi tiež nepáčia. Dakedy bolo, ale teraz už nie. KDH, to je len napísané KDH, ale nie sú KDH. Čo robil, aké bordele, Majerský a ďalší,“ opisuje prácu svojho župana a šéfa kresťanských demokratov.

„Mali by celú opozíciu poslať do prdele. Opozícia by tu nemala čo robiť. Čo sa Šimečka neobhájil teraz, keď ho odvolávali, ak nekradol? Keď nepravda, tak sa obhájim.“

„Keby nebola opozícia, tak by nebol taký bordel, lebo opozícia rýpe do všetkého,“ ukončí debatu.

Preč zo Smilna. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Celkom iný názor na zbierku má rodák zo Smilna Jean-Daniel, ktorý ako rehoľník pôsobil v Južnej Kórei a ktorého teraz v rámci komunity Taizé, čo je najznámejšie kresťanské ekumenické spoločenstvo, presunuli na Ukrajinu, kde bude pomáhať ľuďom postihnutým vojnou neďaleko Buče a Irpiňa.

Sú to miesta, ktoré sa stali symbolom ruského vyčíňania. Našli tu masové hroby s desiatkami nevinných ukrajinských civilných obetí.

„Naozaj nerozumiem, čo sa u nás v obci deje. Už samotné otváranie cintorína z prvej svetovej vojny za účasti ruského veľvyslanca bolo pre mňa nepochopiteľné. Na jednej strane si pripomíname tragické udalosti spred 100 rokov a na druhej strane pozývame veľvyslanca krajiny, ktorá dnes len 50 kilometrov od našich hraníc otvára a vytvára nové cintoríny,“ vraví rehoľník Jean-Daniel pre Postoj.

Rehoľník Jean-Daniel. Foto: .týždeň/Boris Németh

Ukrajinský „tryzub“ na dopravnej značke s názvom obce. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Starostova zbierka podľa rehoľníka zo Smilna presne „zapadá do kontextu tohto panoptika klamstiev, lží a poloprávd. Aj preto som bol povzbudený, keď som sa s niektorými obyvateľmi rozprával, že odmietajú túto zbierku“.

Proukrajinský postoj obce by si domyslel nejeden človek, ktorý pri vjazde do dediny vidí na značke s názvom obce aj ukrajinský trojzubý erb.

Vedľa v Bardejove

Desať minút autom vzdialený Bardejov má na paktovanie s ruským veľvyslancom iný názor ako starosta Smilna. V čase, keď bol ruský veľvyslanec Igor Bratčikov v Smilne, sa zastavil aj v Bardejove, kde sa vrúcne objímal s primátorom Borisom Hanuščakom (za Hlas, Smer a SNS).

Miestnych poslancov to pobúrilo a na zastupiteľstve si odhlasovali mimoriadny bod a schválili uznesenie, podľa ktorého „veľvyslanec Ruskej federácie nie je vítaný na území mesta Bardejov do skončenia vojny na Ukrajine“.

Iniciatívni boli poslanci najsilnejšieho klubu KDH.

Podľa poslanca Mareka Šimca týmto uznesením zároveň chceli vyjadriť aj súcit s obyvateľmi, ktorí žijú v krajine napadnutej agresorom, teda Ruskom.

Poslanec bardejovského zastupiteľstva Marek Šimco. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

V centre Bardejova. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Takéto postoje sú veľmi dôležité, pretože žijeme v časoch, keď máme ukazovať, ktoré princípy sú pre nás v živote nevyhnutné, a nemôžeme sa skrývať, že k niečomu takému nedošlo,“ vraví Šimco s tým, že môže to byť aj určitou edukáciou ľudí.

Rusko má Slovensko naďalej zaradené medzi nepriateľskými krajinami, aj keď minulý týždeň ruský premiér Michail Mišustin schválil zoznam štátov, ktoré podľa Moskvy údajne „vnucujú deštruktívne myšlienky odporujúce ruským duchovným a morálnym hodnotám“. Medzi týmito krajinami sú všetky členské krajiny EÚ s výnimkou Maďarska a Slovenska.

Možno sa v Kremli dozvedeli aj o zbierke v Smilne a o starostovi, ktorý verí Putinovi.