Donaldom Trumpom oznámené stretnutie s Vladimirom Putinom v Budapešti znovu visí vo vzduchu.

Trump minulý týždeň oznámil „veľký pokrok“ po telefonáte s ruským prezidentom, v ktorom sa vraj dohodli na spoločnom stretnutí v Budapešti. S odstupom niekoľkých dní sa však plánovaná schôdzka javí výrazne menej pravdepodobná.

Najprv malo dôjsť k stretnutiu ministrov zahraničných vecí oboch krajín Marca Rubia a Sergeja Lavrova, ich dnešný telefonát však nepriniesol želaný pokrok. Podľa zdrojov CNN obaja ministri vyjadrili rozdielne očakávania, pokiaľ ide o možné ukončenie ruskej invázie na Ukrajinu.

„Je potrebná seriózna príprava. Počuli ste vyhlásenia z americkej aj našej strany, že to môže chvíľu trvať. Preto na začiatku v skutočnosti neboli stanovené žiadne presné podmienky,“ schladil očakávania hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Zástupca ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov dokonca vyhlásil, že nejde o presunutie schôdzky, pretože „nie je možné odložiť niečo, na čom nebola dohoda“.

Otázniky nad Trumpom a Putinova chyba

Keď sa Trump v januári vrátil do prezidentského kresla, mnohí európski spojenci Spojených štátov hľadeli na Washington so znepokojením. Ešte počas svojho prvého volebného obdobia spochybňoval členstvo v NATO, a ako sa píše v novej knihe Jensa Stoltenberga, počas jedného zo stretnutí dokonca vyhlásil úmysel Alianciu opustiť.

Ba čo viac, Republikánska strana za posledných desať rokov prešla transformáciou, ktorá ju zbavila alternatívnych centier moci. Zatiaľ čo v Trumpovom prvom volebnom období jeho najuletenejšie nápady často zastavili členovia jeho vlastnej administratívy, tentoraz táto poistka už nemusela fungovať.

USA pomáhajú Ukrajine s útokmi na RuskoZelenskyj rieši s Trumpom rakety Tomahawk, z ktorých je Kremeľ znepokojený

TASR Postoj

Ako ukázali Trumpove clá, nový prezident nemal problém hodiť za hlavu dekády odborného konsenzu. V spojení s ústupčivosťou, ktorú Trump prejavil voči Moskve, a dramatickou hádkou v priamom prenose pri prvom stretnutí so Zelenským z konca februára sa zdalo, že transatlantické prepojenia dostali zásadné trhliny.

Odvtedy sa spor medzi Trumpom a Zelenským podarilo urovnať, ale dojem Trumpovej ústretovosti voči Putinovi ešte umocnili prvé správy o augustovom summite na Aljaške. Zo strany Trumpovej administratívy sa zdalo, že javí veľkú ochotu dohodnúť sa a ponúknuť Rusom výrazné ústupky.

Američania by nielenže boli ochotní zrušiť ekonomické sankcie, ale uznali by aj ruské vlastníctvo Krymu, a Ukrajinci by sa museli stiahnuť za čiaru prímeria, dodatočne upravenú v prospech Ruska. Nakoniec však ani táto ponuka Rusom nestačila.

„Domnelá dohoda však bola založená na mylných predstavách. Ruské územné ‚ústupky‘, ako ich prezentoval Witkoff, sa rovnali akceptovaniu zmrazenia frontovej línie v niektorých oblastiach, ktoré sa Ukrajine nepodarilo obsadiť silou – pričom stále požadovala, aby sa Ukrajina vzdala celého Donbasu,“ píše o stretnutí Financial Times.

Witkoff pôvodne vyhlásil, že za ústup z Donbasu by Rusi vrátili časť Chersonskej a Záporožskej oblasti, v skutočnosti však „neporozumel všetkému, čo Putin o summite povedal“, cituje FT zdroj oboznámený so stretnutím. To, že Witkoff nevie po rusky a pri stretnutí s Putinom sa spoliehal na tlmočníka poskytnutého Kremľom, zrejme porozumeniu neprospelo.

„Putin prítomný len s hŕstkou poradcov odmietol ponuku USA na zmiernenie sankcií a prímerie a trval na tom, že vojna sa skončí iba vtedy, ak Ukrajina kapituluje a vzdá sa ďalšieho územia na Donbase. Ruský prezident potom predniesol rozsiahly historický výklad, ktorý zahŕňal stredoveké kniežatá ako Rurika I. z Novgorodu a Jaroslava I. Múdreho spolu s kozáckym náčelníkom zo 17. storočia Bohdanom Chmeľnyckým – postavy, ktoré často cituje na podporu svojho tvrdenia, že Ukrajina a Rusko sú jeden národ,“ zhŕňa americký denník priebeh rokovaní.

Podľa zdrojov FT takýto vývoj Trumpa zaskočil, „niekoľkokrát zvýšil hlas a v jednej chvíli pohrozil odchodom. Nakoniec stretnutie skrátil a zrušil plánovaný obed, na ktorom mali širšie delegácie diskutovať o hospodárskych väzbách a spolupráci“.

Biely dom síce odmietol, že by summit neuspel, a vyhlásil stretnutie oboch prezidentov za „produktívne“, ale Washington v dôsledku rokovaní zmenil stratégiu. Ukrajincom začal poskytovať spravodajské informácie pre útoky na ruský petrochemický priemysel a ukázal novú otvorenosť vojenskej podpore Ukrajiny.

Zbrane, pre ktoré je Putin ochotný rokovať

Trump frustrovaný z takmer nulového posunu v rokovaniach s Ruskom chce teraz po prímerí v Gaze splniť jeden zo svojich najväčších kampaňových sľubov a vrátiť sa k ukončeniu vojny aj na Ukrajine. Nové výroky Witkoffa o „ruskojazyčnom“ Donbase však budia obavy, že Washington by mohol Putinovi ponúknuť priveľa.

Pritom ruská pozícia ani zďaleka nie je taká dobrá, aká vyzerala ešte vo februári. Výsledky poslednej ruskej ofenzívy sú napriek kolosálnym stratám striedme, Európska únia zvažuje zhabanie zmrazených ruských financií a Washington mení pohľad aj na údery do hĺbky ruského územia. Nie je náhodou, že Rusi začali javiť novú ochotu rokovať práve v momente, keď Američania začali zvažovať dodávky striel Tomahawk Ukrajine.

Rusi dobre vedia, že aj keby rozhodnutie o dodávkach tomahawkov padlo, skutočné nasadenie Ukrajincami by bolo otázkou dlhých mesiacov, ak nie dokonca rokov. Američania strely Tomahawk odpaľujú z lodí a ponoriek, sčasti pretože ich k tomu núti geografia a sčasti aj preto, že pozemný systém Gryphon, ktorý vyvinuli na ich odpaľovanie v 80. rokoch, bol po uzavretí Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) vyradený a zošrotovaný.

Pohľad z MoskvyKremeľ rinčí treťou svetovou vojnou

Jiří Just

Od konca INF v roku 2019 Američania vyvinuli nový systém Typhon, ktorý Spojené štáty začali do výzbroje zavádzať len v roku 2023. Nemajú ho preto na sklade v stovkách alebo čo i len desiatkach kusov, ktoré by mohli spontánne poslať na Ukrajinu.

To nie je nič nové, nemecké systémy protivzdušnej obrany IRIS – T ani len neboli zavedené do výzbroje Bundeswehru, keď padlo rozhodnutie o ich poslaní na Ukrajinu, ale znamená to, že rýchle výsledky si od tomahawkov nemožno sľubovať.

Avšak pre Rusov je význam tomahawkov nielen praktický, ale aj symbolický.

V argumentácii zástancov ruskej invázie sa často objavuje téza, že Rusi vraj nemohli prijať hroziace americké rakety v Charkove.

Nechajme teraz bokom, že predstava amerických rakiet na Ukrajine bola na jeseň 2021 úplne utopická. Aj to, prečo má byť pre Rusov červenou čiarou práve predstava rakiet v Charkove (asi 650 kilometrov od Moskvy), ale nie v lotyšskom Rēzekne (630 kilometrov od Moskvy). Išlo o medzeru v argumentácii, ktorú nikdy nedokázali premostiť.

Ale faktom je, že predstava „amerických“ rakiet na Ukrajine by pre Rusov bola podstatne neželaným javom, úplne nezávisle od toho, či pre Ukrajinu vôbec ešte budú znamenať výraznú vojenskú výhodu alebo či dovtedy bude sama disponovať čoraz ďalekosiahlejšími vlastnými strelami, ako sú Neptun či Hrim – 2, prípadne ich derivátmi.

Ak plánovaný maďarský summit Trumpa s Putinom neprinesie ten prelom, v ktorý mnohí dúfajú a málokto verí, Washington by nemal zabudnúť, že nevyložil všetky karty na stôl.

Podľa výsledkov komunikácie Rubia a Lavrova je však stále otázne, či k stretnutiu v Budapešti vôbec dôjde.