Konflikt medzi afganským Talibanom a Pakistanom sa v uplynulých dňoch vystupňoval do náletov a pohraničných bojov.

Pakistan a afganský Taliban v nedeľu podpísali už druhé prímerie, ktoré má ukončiť boje na spoločnej hranici. Vzájomné ostreľovanie a pakistanské nálety si v uplynulých dvoch týždňoch vyžiadali desiatky až stovky obetí.

Taliban už 12. októbra tvrdil, že pri nových zrážkach zabil 58 pakistanských vojakov, zatiaľ čo Pakistan v rovnaký čas hlásil 200 zabitých bojovníkov Talibanu.

Hovorca talibanskej de facto vlády Zabihullah Mujahid uviedol, že Afganistan ukoristil „značné množstvo“ zbraní. Pakistanom uvedené straty poprel a priznal smrť iba deviatich bojovníkov Talibanu. Pakistan na svojej strane potvrdil smrť 23 „statočných synov“, píše Al Jazeera.

V priebehu ďalších dní počet obetí narástol na asi 29 pakistanských a 48 talibanských vojakov, ako aj 37 afganských civilistov.

Pakistan a medzinárodne neuznaná talibanská vláda v Afganistane sa nachádzajú v konflikte po tom, ako Taliban po prevzatí moci v Kábule rozšíril podporu svojej odnože TTP v Pakistane (Tehrik-e Taliban Pakistan, Pakistanské talibanské hnutie).

Len v prvých deviatich mesiacoch tohto roka počet zabitých príslušníkov pakistanských bezpečnostných zložiek prekročil 500 ľudí. Otvorené boje vypukli po tom, ako Pakistan vykonal nálety na afganské hlavné mesto Kábul, kde sa údajne nachádzajú špičky TTP sídliace v exile.

Zatiaľ čo pakistanská armáda hovorí o cielených útokoch na teroristov, veľkú časť obetí náletov tvoria civilisti. „Ukážte mi jediný dôkaz, ktorý by preukázal, že za posledný týždeň bombardovania zasiahli akéhokoľvek operatívca TTP v Afganistane, a to aj napriek približne 50 mŕtvym a 550 zraneným,“ hovorí pre Al Jazeeru kábulský analytik Abdullah Baheer.

Konflikt navyše spôsobil uzavretie hraničných priechodov, v súvislosti s čím tisícky kamiónov medzi Afganistanom a Pakistanom uviazli na hranici. Keďže Afganistan je vnútrozemskou krajinou, je v medzinárodnom obchode odkázaný na pakistanský prístav Karáčí a aj pakistanskí obchodníci trpia zastavením dodávok zo susednej krajiny.

Uviaznuté kamióny na pakistansko-afganskej hranici. Foto: TASR

Durandova línia

Boje sa odohrávajú na hranici medzi Afganistanom a Pakistanom, ktorá je známa ako Durandova línia. Túto hranicu v roku 1893 stanovil britský diplomat sir Mortimer Durand, k jej menšej úprave v prospech Afganistanu došlo naposledy v roku 1919.

Afganistan aj Pakistan sú multietnické štáty, pričom najväčšia afganská etnická skupina Paštunov žije na oboch stranách hranice.

Paštuni tvoria asi 40 percent obyvateľstva Afganistanu a základ talibanského hnutia, ešte väčší počet ich však žije v Pakistane, kde približne 30 miliónov z nich tvorí necelú pätinu obyvateľstva.

Afganistan sa po odchode Britov a vyhlásení nezávislosti Pakistanu usiloval o revíziu tejto hranice a zjednotenie všetkých Paštunov v jednom štáte. Ešte v roku 2017 vtedajší afganský prezident Karzaj vyhlásil, že „Afganistan Durandovu líniu neuznal a neuzná“.

Naopak, Pakistan podporoval rôzne islamistické hnutia v Afganistane, najprv mudžahedínov, ktorí bojovali proti sovietskej okupácii, a od roku 1994 aj novovzniknuté talibanské hnutie. Pakistanská tajná služba ISI chcela týmto spôsobom dosadiť v Kábule sebe lojálnu vládu a dosiahnuť potrebnú „strategickú hĺbku“ pre vojnu s Indiou.

Vo svojej podpore Talibanu ISI pokračovala aj počas intervencie NATO v Afganistane.

Pakistanský Taliban

Pád Kábulu a víťazstvo Talibanu v roku 2021 tak boli zdanlivo aj víťazstvom pakistanskej tajnej služby, ktorá tým konečne dosiahla svoj cieľ – vznik vlády, ktorá by pakistanskej armáde rozviazala ruky a umožnila vrhnúť všetky sily na kašmírsky front.

Islámábád sa však zjavne prepočítal. Nielen v Afganistane, ale aj na pakistanskej strane hranice totiž existuje aktívne hnutie, ktoré sa, naopak, pokúša v Pakistane presadiť režim podobný tomu v Kábule.

Tento pakistanský Taliban (TTP) v Pakistane pácha podobne ako afganský Taliban pred príchodom k moci teroristické útoky a v severozápadnom pohraničí funguje ako štát v štáte. V uplynulých rokoch TTP zabilo stovky členov pakistanských silových zložiek aj obyčajných občanov a situácia sa ďalej zhoršuje. V minulom roku si boj s TTP vyžiadal životy 645 pakistanských vojakov a policajtov, čo je najväčší počet od roku 2015.

Hlavné etnické skupiny žijúce v Pakistane. Paštúni sú vyznačení zelenou farbou. Foto: Wikimedia, CIA

Druhé prímerie

Pakistan aj afganskí Talibovia sa v katarskej Dauhe v nedeľu dohodli na novom prímerí len niekoľko dní po tom, ako sa predtým vyrokované prímerie skončilo po nových pakistanských náletoch, ktoré zabili troch afganských hráčov kriketu.

Odvtedy sa Turecko a Katar angažovali v prospech zastavenia bojov. „Obe strany sa dohodli na okamžitom prímerí a vytvorení mechanizmov na upevnenie trvalého mieru a stability medzi oboma krajinami,“ vyhlásilo napokon katarské ministerstvo zahraničných vecí. Afganci sľúbili, že nebudú „podporovať skupiny vykonávajúce útoky proti pakistanskej vláde“.

Prímerie však zostáva krehké – aj z dôvodu, že militanti z TTP nie sú jeho priamou súčasťou. Pakistanský minister obrany Khawaja Asif síce vyhlásil, že „terorizmus z Afganistanu bude na pakistanskej pôde okamžite zastavený“, ale odborníci sú omnoho skeptickejší.

„V tomto scenári je viacero aktérov. TTP a ďalšie skupiny, ktoré sú s ňou spojené, nie sú stranami týchto rozhovorov. Takže nie sú nevyhnutne predmetom dohody,“ hovorí pre Al Jazeeru odborníčka na Južnú Áziu Elizabeth Threlkeld.

„Zodpovednosť za konanie a obmedzenie ich aktivít leží na afganskom Talibane. To bude mimoriadne náročné pre neuveriteľne priepustnú hranicu. Aj napriek snahe Pakistanu o postavenie plotu je naozaj ťažké mať kapacity a vojakov na to, aby bolo možné zastaviť tento druh infiltrácií,“ vysvetľuje analytička. „Pre Taliban bude náročné obmedziť TTP – aj za predpokladu, že má tie najlepšie úmysly.“

Rolu hrá aj India

Taliban zrejme aj z tohto dôvodu nechce staviť iba na jednu kartu a pokúša sa uniknúť z medzinárodnej izolácie.

„Minister“ zahraničných vecí Talibanu Amír Chán Muttakí takmer súčasne s najnovšou eskaláciou navštívil Indiu, ktorá je najväčším regionálnym protivníkom Pakistanu. „Tešíme sa na diskusie s ním o bilaterálnych vzťahoch a regionálnych otázkach,“ vyhlásilo o návšteve indické ministerstvo zahraničných vecí.

India pritom tak ako väčšina štátov sveta zatiaľ neuznáva Taliban ako legitímnu afganskú vládu. Jediným, ktorý ho považuje za oficiálnu vládu Afganistanu, je doposiaľ Rusko.