Trumpov mierový plán pre Gazu Podporil ho Izrael aj arabské štáty, ale všetko závisí od súhlasu Hamasu

Americký prezident Donald Trump v pondelok predstavil nový mierový plán, ktorý má ukončiť vojnu v Pásme Gazy.

Trumpov návrh obsahuje 20 bodov, ktoré majú priniesť „okamžitý“ koniec vojny, ak teroristické hnutie Hamas plán prijme. Podľa plánu by sa mali zastaviť boje a v nasledujúcich 72 hodinách byť prepustení všetci izraelskí rukojemníci, ktorých Hamas uniesol pri svojom útoku zo 7. októbra 2023.

Výmenou za ich prepustenie Izrael pustí na slobodu 250 zločincov odsúdených na doživotné väzenie, ako aj 1700 Gazanov, ktorých zajal od začiatku vojny. Za vrátenie mŕtveho tela každého zavraždeného rukojemníka vydá telá 15 obyvateľov Gazy.

Členovia Hamasu, ktorí zložia zbrane, získajú amnestiu, tí zvyšní sa smú stiahnuť do štátov, ktoré sú ochotné ich prijať (pravdepodobne iné arabské štáty ako Alžírsko či Katar).

So stiahnutím posledných bojovníkov sa má skončiť aj vláda islamistov v Gaze, ktorú má po novom nahradiť prechodná vláda palestínskych aj nepalestínskych technokratov pod dohľadom zahraničných politikov. Doslovne sa v návrhu píše:

„Gaza bude spravovaná pod dočasnou prechodnou správou technokratického, apolitického palestínskeho výboru, ktorý bude zodpovedný za zabezpečovanie každodenného chodu verejných služieb a obcí pre obyvateľov Gazy. Tento výbor bude pozostávať z kvalifikovaných Palestínčanov a medzinárodných expertov a dohľad a kontrolu bude vykonávať nový medzinárodný prechodný orgán Rada mieru, ktorej bude predsedať prezident Donald J. Trump, pričom ďalší členovia a hlavy štátov budú oznámení vrátane bývalého premiéra Tonyho Blaira.“

Takzvaná Rada mieru má spravovať aj financie na obnovu Gazy, „kým Palestínska samospráva nedokončí svoj reformný program, ako je načrtnuté v rôznych návrhoch vrátane mierového plánu prezidenta Trumpa z roku 2020 a saudsko-francúzskeho návrhu, a kým nebude môcť bezpečne a efektívne prevziať kontrolu nad Gazou“.

Zodpovednosť za bezpečnosť v Gaze po stiahnutí Hamasu aj izraelskej armády prevezme medzinárodná misia, tá však zrejme nebude mať mandát OSN. Spojené štáty chcú „spolupracovať s arabskými a medzinárodnými partnermi na vytvorení dočasných Medzinárodných stabilizačných síl (ISF), ktoré budú okamžite nasadené v Gaze“. Tieto majú v spolupráci s Jordánskom a Egyptom „cvičiť a poskytovať podporu prevereným palestínskym policajným silám v Gaze“.

Podľa návrhu „Izrael nebude Gazu okupovať ani anektovať“ a „postupne odovzdá okupované územie Gazy ISF podľa dohody, ktorú uzavrie s prechodným orgánom, až kým sa z Gazy úplne nestiahne, s výnimkou prítomnosti bezpečnostného perimetra, ktorý zostane, kým Gaza nebude riadne zabezpečená pred akoukoľvek opätovnou teroristickou hrozbou“.

Spojené štáty navyše prisľúbili, že „nadviažu dialóg medzi Izraelom a Palestínčanmi s cieľom dohodnúť sa na politickom horizonte mierového a prosperujúceho spolužitia“, a podotýkajú, že proces by „mohol“ viesť k „dôveryhodnej ceste k palestínskemu sebaurčeniu a štátnosti, ktorú uznávame ako túžbu palestínskeho ľudu“.

Uznanie PalestínyJe len prázdnym gestom, ale ukazuje, že Netanjahu ženie Izrael do čoraz väčšej izolácie

Christian Heitmann

Čo dostáva Izrael, čo dostávajú Palestínčania

V Trumpovom návrhu zostáva mnohé nezodpovedané. Nejasné doposiaľ nie je len to, ktoré štáty by boli ochotné vyslať vojakov do stabilizačnej misie ISF, a presná rozloha „bezpečnostného perimetra“, ale aj presný časový rámec stiahnutia izraelskej armády.

Z pohľadu Izraela Trumpov plán obsahuje prvky, ktoré boli od začiatku vojny cieľom Tel Avivu, v prvom rade koniec vlády Hamasu v Gaze a prepustenie rukojemníkov. Najmä stiahnutie Hamasu sa vtedy zdalo ako málo pravdepodobné, ak nie dokonca nedosiahnuteľné, a aj teraz je otázne, či Hamas na takúto podmienku pristúpi.

Z izraelského pohľadu nepochybne pozitívne je aj to, že plán presúva zodpovednosť za ukončenie vojny z Izraela na Hamas. Keďže Izrael s Trumpovým plánom už súhlasil, je teraz na Hamase, aby naň buď pristúpil, alebo niesol vinu za pokračovanie vojny.

Okrem toho plán požaduje zastavenie konaní proti Izraelu pred medzinárodnými súdmi. 

Nespokojná s plánom je však izraelská radikálna pravica, ktorá volá po obnovení židovských osád v Pásme Gazy.

Naopak, pre palestínsku stranu je najväčším ziskom koniec vojny a sľub, že Izrael sa z Gazy stiahne, teda nedôjde k anexii ani k obnoveniu osád. Pozitívom je aj prísľub okamžitého obnovenia čo najrozsiahlejších dodávok humanitárnej pomoci, i keď ťažko možno hovoriť o ústupku v prípade niečoho, čo by malo byť jasnou samozrejmosťou. Inak však plán jasne vychádza zo skutočnosti, že Hamas je porazenou stranou, ktorá síce ďalej živorí, ale stratila kontrolu nad veľkou časťou Gazy a prišla o takmer celý vrchný ešalón svojich politických aj vojenských veliteľov.

Ústupky ako stiahnutie Izraela, neobnovenie osád v Pásme Gazy a perspektívny návrat územia pod palestínsku správu sú z pohľadu Hamasu, ale aj úradu palestínskej autonómie len malou náplasťou. Ani americké uznanie „štátnosti ako túžby palestínskeho ľudu“ v zásade nie je od čias Billa Clintona ničím novým. Napriek prísľubom o nadviazaní dialógu sa vízia palestínskeho štátu neposúva ani o piaď. Jeho vytvorenie napokon priamo odmietol aj Netanjahu krátko po rokovaní s Trumpom.

Rozporuplne musia obe palestínske hnutia vidieť medzinárodnú misiu. Zatiaľ čo pre Hamas je jeho vytlačenie z Pásma Gazy bolestnou súčasťou jeho porážky, pre palestínsku správu na Západnom brehu zrejme ponúka jedinú, aj keď nemilovanú šancu na návrat do Gazy.

Moslimské štáty plán podporili

Hoci je Hamas jasným porazeným posledných dvoch rokov vojny, to, či svoju porážku prizná prijatím Trumpovho plánu, je doposiaľ otvorené. Hnutie odzbrojenie odmietalo, ale teraz vyhlásilo, že americký návrh „starostlivo preverí“.

Zrejme reaguje aj na fakt, že plán sa zo strany moslimských štátov stretol s veľmi pozitívnou odozvou. Trumpa v spoločnom vyhlásení podporili Egypt, Indonézia, Jordánsko, Pakistan, Katar, Saudská Arábia, Turecko a Spojené arabské emiráty, ktoré ocenili jeho „líderstvo a úprimné úsilie ukončiť vojnu v Gaze“.

Štáty vo vyhlásení potvrdili „svoj spoločný záväzok spolupracovať so Spojenými štátmi na ukončení vojny v Gaze prostredníctvom komplexnej dohody, ktorá zabezpečí neobmedzené dodávky dostatočnej humanitárnej pomoci do Gazy, žiadne vysídľovanie Palestínčanov, prepustenie rukojemníkov, bezpečnostný mechanizmus, ktorý zaručí bezpečnosť všetkých strán, úplné stiahnutie Izraela, obnovu Gazy a vytvorenie cesty k spravodlivému mieru na základe riešenia dvoch štátov, podľa ktorého je Gaza plne integrovaná so Západným brehom Jordánu v palestínskom štáte v súlade s medzinárodným právom, ako kľúč k dosiahnutiu regionálnej stability a bezpečnosti“.

Hoci sa na prvý pohľad vyhlásenie môže zdať ako jasne propalestínske, z pohľadu Izraela je veľkým úspechom, že moslimské štáty nielenže podporujú požiadavku prepustenia rukojemníkov, ale ju dokonca zverejnili ako súčasť svojho vyhlásenia a priznávajú legitímne bezpečnostné záujmy „obom stranám“, teda aj Izraelu.

Aj úrad palestínskej autonómie privítal „úprimné a neúnavné úsilie o ukončenie vojny v Gaze a potvrdzuje svoju dôveru v jeho [Trumpovu] schopnosť nájsť cestu k mieru“.

Iný pohľad však má časť propalestínskych aktivistov v sociálnych médiách, ktorí volajú po odmietnutí plánu. Ako poukázal šéf projektu Realign for Palestine Ahmed Fouad Alkhatib, rad prívržencov Hamasu nazýva plán „tichou etnickou čistkou“ a volá po pokračovaní vo vojne.

Aj v Netanjahuovej koalícii sa Trumpov návrh, hoci pre Izrael veľmi výhodný, stretáva s kritikou. Netanjahuov koaličný partner Becalel Smotrič ho vyhlásil za „ohromujúcu diplomatickú porážku“, sám však priznáva, že je „maximom, čo sa dá teraz dosiahnuť“.

Izraelská opozícia už prisľúbila, že mierový plán podrží aj v prípade, ak by Netanjahuovi koaliční partneri preň opustili koalíciu. Bývalý generál a opozičný politik Benny Ganc vyhlásil, že „plán prezidenta Trumpa musí byť realizovaný“, a vyzval na návrat rukojemníkov a nahradenie Hamasu umierneným arabským režimom.