Dronový útok na Poľsko Rusko skúša, ako sa NATO zachová vo vojne

V noci z utorka na stredu Poľsko zasiahol prinajmenšom tucet ruských dronov, podľa poľského denníka Rzeczpospolita pravdepodobne 23. Hoci sa útok našťastie obišiel bez obetí na životoch, vďačiť za to môžeme len šťastnej náhode. Jeden z dronov v obci Wyryki v Lublinskom vojvodstve zasiahol rodinný dom.

Podľa poľského premiéra Donalda Tuska v reakcii na útok vzlietli poľské stíhačky F-16, ktoré zostrelili „drony, ktoré predstavovali priamu hrozbu“. Nemalá časť dronov však nebola zostrelená, ale spadla, keď sa im minulo palivo alebo keď narazili do prekážok v letovej dráhe.

Ruský pôvod dronov je zjavný, keďže ide o drony typu Šáhid, ktoré Rusko vyrába pod vlastným označením Geraň-2. Ukrajina takýmito dronmi nedisponuje.

Poľská armáda incident označila za „bezprecedentné narušenie poľského vzdušného priestoru“ a „akt agresie, ktorý ohrozil bezpečnosť občanov“.

Na zostreľovaní sa podieľali aj holandské stíhačky F-35, ktoré spolu s Nórmi pomáhajú chrániť východné Poľsko a zásobovacie trasy vedúce na Ukrajinu. Poľsko sa Holanďanom za pomoc poďakovalo, holandský minister zahraničných vecí Van Weel vyjadril Poľsku „plnú podporu“ a vyzval na zavedenie dodatočných sankcií proti ruskému vojenskému priemyslu.

Hoci sa trajektória dronov môže javiť náhodná, zrejme nesledovali úplne náhodný výber cieľov. Jeden z dronov dopadol len pár kilometrov od kasárne patriacej k 18. pancierovej (tankovej) brigáde, ďalšie drony vynútili uzavretie letiska v Rzeszówe, ktoré je hlavným logistickým uzlom pre dodávky zbraní Ukrajine.

„Vzhľadom na letovú dráhu dronov, rovnakú trasu, ktorú použili niektoré z minulých ‚zatúlaných‘ dronov, je šanca, že sa to stalo náhodne a v takomto rozsahu, mimoriadne nepravdepodobná,“ nazdáva sa ukrajinský analytik Tatarigami.

„Na základe doteraz dostupných údajov by sa dnešný incident dal najlepšie opísať ako ‚priming‘. Je to krok v postupnej eskalácii voči Európe – od rušenia a sabotážnych operácií k jednotlivým letom dronov a teraz k malým rojom dronov nad členom EÚ a NATO Poľskom,“ vysvetľuje.

Útok tak zrejme cielil na otestovanie realistickej reakcie ozbrojených síl, ale pod hranicou, ktorá by viedla k otvorenej vojne. Ako dlho potrvá, kým vzlietnu stíhačky? Je aktívna poľská protivzdušná obrana? Zasiahnu spojenecké jednotky v regióne alebo budú otáľať a pokúšať sa vyvliecť zo svojich povinností?

K rovnakému odhadu dospel aj poľský odborník Jarosław Wolski, podľa ktorého „Rusi zámerne naplánovali trasu letu cez poľské územie“.

„Ide jednoznačne o test poľských ozbrojených síl a celého rozhodovacieho reťazca od vlády cez ministerstvo národnej obrany až po pilotov a protilietadlové jednotky,“ vysvetľuje poľský analytik.

Rozhodnutie pre taký eskalačný krok môže súvisieť s napätím okolo rusko-bieloruského vojenského cvičenia Západ, myslí si Wolski. Cvičenia Západ bývajú sprevádzané obavami na západnej strane, odkedy Rusi v roku 2009 simulovali jadrový útok na Varšavu a v roku 2021 cvičenie využili na presun vojsk, ktoré sa neskôr zúčastnili na invázii na Ukrajinu.

Poľský denník Rzeczpospolita preto píše: „V túto noc sme boli svedkami otvoreného testovania Poľska, a teda aj celého NATO, Ruskou federáciou. (...) Všetci musíme dospieť. Žiaden Poliak dnes nemôže povedať: ‚Toto nie je naša vojna.‘ Čo viac by musel Vladimir Putin urobiť, aby dokázal, že vojna, ktorú začal, sa netýka len Donbasu, len Kyjeva? Ide o otrasenie základov medzinárodného poriadku, o novú bezpečnostnú architektúru – takú, v ktorej by sa krajiny v našom regióne opäť ocitli prinajmenšom v ruskej sfére vplyvu.“