Konsolidačný balíček je na svete, a hoci jeho tvorbu a schvaľovanie sprevádzali neustále zmeny v čiastkových opatreniach v snahe získať navyše 2,7 miliardy eur, niektoré opatrenia, ktoré zazneli v debate o konsolidácii, sa doň nedostali.

Napríklad zvýšenie príjmov z odvodov z hazardných hier. Predstavilo ho KDH, ktoré o ňom debatovalo aj s premiérom Robertom Ficom na spoločnom stretnutí, na ktoré z opozičných strán prišlo aj PS.

A hoci Fico po stretnutí tvrdil, že opozícia nepredstavila nič konkrétne, vyššie zdanenie hazardu je veľmi konkrétne. Navyše okrem zvýšenia príjmov by zasiahlo segment, ktorý nie je pre ľudí základnou potrebou (na rozdiel od DPH za bývanie a energie), ba je skôr ťarchou pre jednotlivcov, ktorí podľahnú hráčskej závislosti, a ich rodiny.

Kresťanskí demokrati navrhli, aby sa odvod zvýšil zo súčasných 27 na 37 percent. Tvrdia, že by to do štátneho rozpočtu prinieslo 70 miliónov eur, čo je síce pri celkovom balíku 2,7 miliardy, ktoré chce vláda od ľudí vytiahnuť, neveľká suma, no nie je ani zanedbateľná.

Odvod z hazardných hier je na Slovensku podľa zákona o hazardných hrách odstupňovaný podľa rôznych typov hier od 4,5 percenta až po 27 percent. Zvýšenie 27-percentného odvodu, ktoré navrhuje KDH, by sa mohlo týkať napríklad stolových hier a technických zariadení priamo obsluhovaných hráčmi v kasíne, hry dvoch hráčov proti sebe v internetovom kasíne alebo prevádzkovania internetových hier v internetovom kasíne.

Vychádzajúc z oficiálnych údajov, ktoré zosumarizoval Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií, ľudia v roku 2023 prehrali v rôznych typoch hazardu približne 1,3 miliardy eur. A štát na odvode z hazardných hier vybral za minulý rok 312 miliónov eur. Vzhľadom na to, že návrh KDH sa týka 27-percentnej sadzby, nemožno túto sumu automaticky zvýšiť o 10 percentuálnych bodov, aby sme sa dopracovali k potenciálnemu výsledku.

Parlament však návrh KDH zamietol, rovnako ako ostatné opozičné pozmeňovacie návrhy ku konsolidačnému balíčku.

V tejto chvíli nevieme, aký objem odvodu z hazardu vyberie štát tento rok, za posledné obdobie však Slovensko zaznamenáva prudký nárast objemu peňazí, ktorý Slováci investujú do rôznych druhov hazardu – od obyčajných žrebov v trafikách cez kamenné herne, športové stávky až po online kasína.

Treba však povedať, že z hľadiska možností štátneho rozpočtu, ktoré hazard ponúka, je KDH ešte rozpočtovo málo odvážne.

Príjem z odvodov je totiž len zlomkom objemu peňazí, ktoré sa v hazarde na Slovensku pohybujú.

Objem peňazí v hazarde prudko rastie

Ako uvádza IFP, kým v roku 2019 dosiahol objem stávok 4,1 miliardy eur, v minulom roku to už bolo viac ako 21 miliárd eur. Najviac peňazí išlo do hrania videolotérií (tradičné výherné automaty pripojené k internetu, známe z herní), internetových kasín a kurzových stávok, ktoré je možné uzatvárať v kamenných prevádzkach, ako aj na internete.

Analytici ministerstva financií identifikujú príčinu tohto nárastu najmä v liberalizácii hazardu z roku 2019, ktorým sa skončil monopol štátnej lotériovej spoločnosti TIPOS na internetové kasína.

Analytici ministerstva financií identifikujú príčinu prudkého nárastu hazardu najmä v jeho liberalizácii z roku 2019, ktorým sa skončil monopol štátnej lotériovej spoločnosti TIPOS na internetové kasína.

Spolu s obdobím pandémie, ktoré obmedzilo prevádzku okrem iného aj v kamenných herniach, to znamenalo postupný nárast až dominanciu internetových kasín v rámci celkového objemu prestávkovaných peňazí.

Druhou zásadnou príčinou, ktorá však vyplýva z tej prvej, je, že zrušením monopolu TIPOSU prudko narástla konkurencia v hazarde.

„Tá tlačí na vyššiu výhernosť (takzvané payouts, čo je pomer medzi výhrami a stávkami) v porovnaní s kamennými prevádzkami a tradičnými kasínami. Vo výsledku vyššia pravdepodobnosť výhry v online prostredí poskytuje dodatočné zdroje na reinvestovanie výhier hráčov do opätovného hrania hazardných hier,“ píše IFP.

Zároveň z toho vyplýva, že zaznamenaný objem stávok v peňažnom vyjadrení neznamená, že hráči prestávkovali celú túto sumu. Časť objemu totiž tvoria rôzne vstupné bonusy, voľné tikety a čiastočné kompenzácie prehier. Teda nie všetky prestávkované peniaze do hry vložili samotní hráči. IFP však konštatuje, že v súčasnosti nevie presne vyčísliť objem, ktorý z celkovej sumy tvoria práve tieto marketingové aktivity prevádzkovateľov hazardu.

Slovensko by sa ľahko mohlo inšpirovať inými európskymi krajinami, napríklad aj v tom, aby začalo zdaňovať samotných hráčov.

Aj samotní prevádzkovatelia hazardu sa totiž chvália tým, že na Slovensku sa dane z výhier získaných týmto spôsobom neplatia. Na rozdiel od výhier z iných typov súťaží, ktoré sa zdaňujú od hodnoty 350 eur vyššie.

Ako je to inde v Európe

Analýzu úpravy hazardu v krajinách EÚ a Spojenom kráľovstve spracoval v roku 2023 Parlamentný inštitút NR SR. Analýza sa primárne zaoberala tým, akým spôsobom je fungovanie hazardu upravené a kam smerujú prostriedky štátneho rozpočtu získané z tejto oblasti, respektíve do akej miery sa spoločnosti vracajú na verejnoprospešné účely (podpora kultúry, športu, sociálnych vecí a podobne) ako kompenzácia za negatívne následky, ktoré hazard v spoločnosti spôsobuje.

Nie všetky krajiny na dopyt nášho Parlamentného inštitútu uviedli aj konkrétne sadzby daní.

Litva napríklad zdaňuje tržby prevádzkovateľov hazardu, teda objem do hazardných hier vložených peňazí, sadzbou 20 percent. To sa týka tržieb z výherných prístrojov, zo stolových hier, z binga, totalizátorových stávok a hazardných hier na diaľku. Základ dane sa znižuje o sumu skutočne vyplatených výhier. Samostatnú sadzbu majú lotériové žreby, ktorých nominálna hodnota je zdaňovaná 18 percentami.

V Litve pritom neexistuje štátna lotériová spoločnosť, všetok hazard prevádzkujú súkromné subjekty, ktoré tak do rozpočtu zároveň prispievajú tým, že za každý druh hazardu musia platiť licenčné a registračné poplatky.

Česko podobne ako Litva nemá štátnu lotériu, všetok hazard prevádzkujú súkromné spoločnosti. Sadzba dane je na väčšinu typov 23 percent, v prípade lotérií 35 percent. Základ dane podobne ako v Litve tvorí objem prijatých stávok mínus skutočne vyplatené výhry.

Rôzne daňové sadzby má aj Belgicko. Kasína zaťažuje sadzbou 33 alebo 44 percent v závislosti od typu príjmu, na online stávkovanie je sadzba 11 percent a zo stávok na dostihy sa odvádza 15 percent.

Fínsko ma jednotnú sadzbu 12 percent na všetky typy hazardu.

Výhry zdaňuje napríklad Chorvátsko – tam sa sadzby hýbu v závislosti od výšky výhry – od desiatich percent pri najnižších až po 30 percent pri výhrach nad 500-tisíc kún, necelých 68-tisíc eur (Chorvátsko prijalo euro v roku 2023).

Výhry zdaňuje napríklad Maďarsko. Výhry sú príjmami podľa zákona o dani z príjmov fyzických osôb a sadzba dane na peňažnú výhru je 25 percent.

Maďarsko takisto zdaňuje nielen prevádzkovateľov – rôznymi sadzbami podľa typu hazardu od 7 do 40 percent –, ale aj výhercov. Výhry sú príjmami podľa zákona o dani z príjmov fyzických osôb a sadzba dane na peňažnú výhru je 25 percent.

Rakúsko uvaľuje na prevádzkovateľov licenčný poplatok od 2 do 27,5 percenta z prijatých stávok v závislosti od druhu hazardu a v prípade elektronických lotérií je tento poplatok až 40 percent. Pre všetky lotérie okrem elektronických navyše platí daň vo výške 16 percent z prijatých stávok.

Zdaňovanie hazardu v Rumunsku sa odvíja od sumy prijatých jednotlivých stávok, vrátane zdaňovania výhier. Slovinsko zdaňuje prevádzkovateľov aj výhercov. Tí platia daň 15 percent do rozpočtu obce, v ktorej majú trvalý pobyt. Výhry z klasických hazardných hier sa zdaňujú od výšky 300 eur.

Španielsko má z hazardu príjmy jednak za vydávanie licencií a prevádzkovatelia platia dane z hazardu od 10 do 22 percent podľa typu.

Väčšina krajín, ktorá v odpovedi uviedla svoje sadzby dane, v zásade vyrubuje daň podľa objemu prijatých stávok. Sadzby sú rôzne a podobné odstupňovanie by sa dalo uplatniť aj na Slovensku.

Možnosti inšpirácie

Ak by sme teda išli modelom zdanenia objemu stávok a zaviedli na tento objem povedzme 20-percentnú daň, znamenalo by to – vychádzajúc z údajov IFP a zo základu dane 21 miliárd eur – príjem do štátneho rozpočtu na úrovni 4,2 miliardy eur.

Samozrejme, je to hrubý a hypotetický výpočet, ktorý nezohľadňuje napríklad objem vkladov, ktorý prevádzkovatelia poskytujú vo forme vstupných bonusov a iných marketingových akcií.

Ilustruje to však obrovský zdroj peňazí pre štátny rozpočet, ktorý by mohol existovať aj pri miernej sadzbe dane (20 percent). Ak by bol výnos len polovičný, dokázal by do veľkej miery pokryť aktuálne schválený konsolidačný balíček, a to bez výrazných zásahov do každodennej spotreby ľudí (DPH), podnikania (daň z finančných transakcií) či podpory rodinných rozpočtov (okresanie daňového bonusu).

Platilo by to však len v prípade, ak by sme zdaňovali objem vkladov neočistený od výhier. Ten v minulom roku dosiahol 20,04 miliardy eur, ako v marci tohto roka informoval generálny riaditeľ Úradu pre reguláciu hazardných hier Martin Bohoš. Rozdiel medzi touto sumou a stavenými 21,36 miliardy podľa súčasne platných pravidiel predmetom odvodu z hazardu, ktorý patrí medzi nedaňové príjmy, tak ako to ukazuje prvý vyššie uvedený graf z produkcie IFP.

Daň z výhier by nám zaplatila konsolidáciu

Ak by sme však išli cestou zdanenia výhier, ktoré uplatňujú niektoré európske krajiny, takisto by z toho mohla byť pre štátny rozpočet veľmi zaujímavá suma. Ak by sme sa v tomto inšpirovali Maďarskom a uvalili na výhry v hazarde 25-percentnú daň, štátnemu rozpočtu by to napríklad podľa údajov z roku 2023 prinieslo vyše 5 miliárd eur. A to by takisto vykrylo celý konsolidačný balíček aj s veľkou rezervou.

No už len fakt, že slovenská legislatíva nepovažuje výhru v hazarde za príjem, ktorý by mal patriť do základu dane, je minimálne na pováženie.

Zvlášť ak sa daňou zaťažuje výsledok individuálneho snaženia každého jednotlivca (zdanenie práce a zisku z podnikania, ktoré okresávajú ešte aj zdravotné a sociálne odvody), spotreba vlastných zarobených peňazí (daň z pridanej hodnoty), ba po novom dokonca nakladanie s vlastnými peniazmi (daň z finančných transakcií).

Na druhej strane šťastie, ktoré je podmienkou výhry, žiadnu fyzickú ani intelektuálnu námahu nevyžaduje. Zdanené sú však napríklad výhry z vedomostných súťaží, ktoré už nejaký typ kumštu vyžadujú.

Ak už hazard existuje, vzhľadom na negatívne dôsledky, ktoré má na spoločnosť, by mal byť zaťažený čo najvyššími daňami. A ak by pre vysoké daňové zaťaženie prestal nakoniec fungovať, bola by to koniec-koncov dobrá správa.

Konzervatívny výberHazard je pliaga. Dane z neho sú krvavé peniaze

Erik Potocký

Pripomeňme tiež, že zástupcovia lobistov hazardu, teda Asociácia zábavy a hier a Asociácia stávkových spoločností, pri dávnejšom návrhu zdaňovať výhry argumentovali tým, že daň z výhry by bola potrestaním hráča.

Ak sa však pozrieme na inú neresť, hojne rozšírenú v populácii – fajčenie –, tak v prípade tabakových výrobkov platí fajčiar nielen daň z pridanej hodnoty, ale aj špeciálnu spotrebnú daň. A toto zdanenie dohromady tvorí veľkú časť konečnej ceny tabakového výrobku (aktuálne 91,3 eura za 1000 cigariet plus 25 percent z ceny cigariet a DPH).

Ak by teda daň z výhry tvorila aj 25 percent, bola by to stále nepomerne menšia daňová záťaž, než akú štát uvalil na fajčiarov.