Atentát na Fica Chystá sa kriminalizácia opozície ako čurillovcov?

Od polovice mája 2024 existuje zhoda, že atentát na predsedu vlády je nebezpečný a odsúdeniahodný precedens. A to bez ohľadu na to, či ide o koaličnú SNS alebo opozičné hnutie Slovensko.

Politici naprieč spektrom súhlasia aj s tým, že streľbu na premiéra Fica v Handlovej treba dôsledne vyšetriť. Diabol sa však aj v tomto prípade ukrýva v detailoch a doterajší vývoj vzbudzuje skôr rozpaky.

Na jednej strane je tu odborný spor o to, či atentát posudzovať ako terorizmus, ako to deklaruje generálna prokuratúra. Najvyšší súd si však myslí, že na takúto klasifikáciu nie je dosť dôkazov.

Laik túto dilemu nerozlúskne, na to sú tu povolanejší. Čo však vidno aj z diaľky a voľným okom, je politický spor o interpretáciu pozadia/motívu atentátnika. S jasným cieľom spojiť ho s opozíciou.

Spravodajská hra

Stačí si spomenúť na krátku nahrávku so strelcom Jurajom Cintulom, ktorá „unikla“ na verejnosť bezprostredne po atentáte. Na ploche zhruba dvadsiatich sekúnd hovorí, že nesúhlasí s politikou vlády.

Už na prvý pohľad (počutie) je pritom zrejmé, že ide o účelový výsek s vopred pripravenými otázkami. Propagandistické video sa javí ako spravodajská hra a nie ako úprimná snaha poznať celú pravdu.

S naratívom, že strelec bol trójskym koňom opozície, pracoval po rýchlom zotavení aj samotný premiér. Stačilo zopár fotiek, že aj v minulosti chodil protestovať proti politike vládnej koalície.

No pokým v prípade Fica sa to ešte dalo pochopiť (obeť atentátu), vecne príslušný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok mal ďaleko od zdržanlivosti. Tak dlho nadbiehal premiérovi, až ho „zarezal“.

Strašné veci

Líder Hlasu sa totiž preriekol, že Fico si u tajnej služby objednal správu o atentáte. Ten to následne dementoval, ale mlieko už bolo rozliate. Málokto pochybuje, že zadal SIS noty, ako postupovať.

Napokon, predseda vlády už od leta avizoval, že v bližšie nešpecifikovanej správe budú „strašné veci“. Pred pár dňami dokonca potvrdil, že na dokumente o atentáte pracuje tajná služba.

Vzhľadom na to, že na jej čele stojí Pavol Gašpar, možno už teraz spoľahlivo predvídať aj výsledok. Zvodky a „informačné“ správy SIS totiž spravidla nevykazovali vysoký stupeň dôveryhodnosti.

Išlo o kompilát klebiet a poloprávd, ktoré nič nepotvrdzovali – a už vôbec sa nedali procesne využiť. Jednou z mála svetlých výnimiek bol spis Gorila, ktorý však vznikol vďaka šikovnosti jednotlivca.

Rituálna obeť

V spravodajskej službe pôsobia aj profesionáli, rozhodujúce však vždy bolo, aké zadanie plnili ich šéfovia. V prípade Gašpara mladšieho niet veľkého priestoru na pochybnosti, že bude konať na zákazku Smeru/Hlasu.

V správe o atentáte zrejme nebudú len Cintulove fotky z protestov opozície, ale aj konšpirácie o ich úzkych väzbách a vzájomnej koordinácii. Ako podklad na účelovú kriminalizáciu.

SIS už podobný modus operandi využila proti vyšetrovateľom okolo Jána Čurillu. Na začiatku bola vyfabulovaná správa, že manipulujú s výpoveďami kajúcnikov. Na konci ich trestné aj väzobné stíhanie.

Ako to bude v praxi, naznačil aj bývalý šéf polície Štefan Hamran, ktorý bol vypovedať k atentátu. Vyšetrovateľ mu vraj povedal, že nesie spoluzodpovednosť za streľbu, lebo „nemá rád Fica“.

Podľa tejto logiky, ktorá nemá nič spoločné s právom, zákonom a spravodlivosťou, môže polícia začať stíhať alebo rovno zavrieť polovicu krajiny. Stačí pocit, načo sa zdržiavať dôkazmi.