Kilogram Nutelly u nás za 10 eur, v Rakúsku za sedem. Veľká čokoláda u nás za šesť eur, v Rakúsku tá istá za necelé štyri. Talianske cestoviny u nás za 2,30, v Rakúsku za dve eurá. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Rovnaké značky, rozdielna cena.

Nejde pritom o domáce potraviny, kde zasahuje do končenej ceny aj lokálna podpora poľnohospodárov a potravinárov či kvalita a technická výbava výroby. Sú to potraviny, ktoré prichádzajú zo zahraničia po rovnakých cestách v rovnakých kamiónoch.

V Rakúsku by mali byť teoreticky drahšie, náklady na mzdy zamestnancov či prenájmy priestorov sú tam predsa vyššie ako u nás.

Ako je teda možné, že aj mnohé dovážané potraviny sú u nášho západného suseda lacnejšie?

Malý trh, vysoké ceny

Na jednej strane je to dané chýbajúcou domácou konkurenciou. „Zahraniční producenti predávajú na Slovensko tieto potraviny častokrát za vyššiu cenu ako do okolitých krajín, kde je vyššia konkurencia domácich potravín,“ hovorí pre Postoj predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.

To vidieť napríklad v Poľsku, kde je silná domáca produkcia, a ak chce byť teda zahraničný dodávateľ úspešný, musí sa prispôsobiť domácim nízkym cenám. „Na druhej strane slovenské potraviny sú v priemere drahšie, čo tlačí nahor aj ceny zahraničných potravín,“ hovorí Krajčovič.

To však nie je všetko. Deje sa totiž to, že nadnárodní producenti potravín neumožňujú obchodníkom nakupovať potraviny centrálne, ale iba od lokálneho zastúpenia, ktoré má vlastnú cenotvorbu. „Vtedy sa stane, že identická potravina z tej istej produkcie v tom istom podniku môže mať výrazne odlišnú cenu podľa toho, do akej krajiny ide,“ vysvetľuje.

Foto: Postoj/Marek Votruba

Pokuty nepomáhajú

Nejde pritom iba o slovenský problém.

Z Luxemburska aj Holandska chodia ľudia nakupovať do Nemecka, z Česka do Poľska a tak by sme mohli pokračovať. Momentálne ide podľa Krajčoviča o jednu z najdiskutovanejších tém v Európskej únii, keďže v rámci jednotného európskeho trhu by takéto dvojaké jednanie nemalo prebiehať.

Analýzy Európskej komisie ukazujú, že spotrebitelia v dôsledku takýchto praktík zaplatia za potraviny ročne o 14,5 miliardy eur viac, ako by mali.

Spoločnosť Mondeléz dostala dokonca v tomto roku za takéto praktiky pokutu od Európskej komisie vo výške 337,5 milióna eur. Vo všeobecnosti je však podľa Krajčoviča ťažké rozhodnúť, kedy ide o objektívnu obchodnú politiku, keď chce napríklad firma uviesť na nejaký trh novinku alebo ide o prispôsobenie sa nižšej kúpnej sile obyvateľstva, a kedy ide o teritoriálne obmedzenie nákupu.

Riešenie tejto praktiky je preto v nedohľadne.

Ceny ako na Západe

Na Slovensku sú však drahšie potraviny vo všeobecnosti, nielen tie dovážané. Dokazujú to aj dáta Európskeho štatistického úradu. Tie ukazujú, že Slovensko má ôsme najdrahšie potraviny z krajín Únie.

Ako vysvetľuje analytik UniCredit banky Ľubomír Koršňák, v priemere sú v Európskej únii ceny potravín o osem percent nižšie. „Vyššie ceny ako na Slovensku nájdeme už len v šiestich krajinách EÚ, s výnimkou Estónska výlučne z regiónu západnej Európy,“ upozorňuje.

Aj v rámci Vyšehradskej štvorky si držíme prvenstvo. V Česku sú potraviny lacnejšie v priemere o 17 percent, v Maďarsku o 14, v Poľsku dokonca o 24 percent. Za menej peňazí nakúpia Slováci aj v Rakúsku, tam sú ceny nižšie o dve percentá.

Dáta podľa Koršňáka ukazujú, že v okolitých krajinách je na Slovensku drahšie iba pečivo, mäso a ryby. „Výrazne lacnejšie ako na Slovensku sú v okolitých krajinách predovšetkým oleje a tuky vrátane masla. Slovensko má dokonca aktuálne spomedzi všetkých krajín EÚ najvyššie priemerné ceny v tejto potravinovej kategórii,“ hovorí.

Znížená DPH veľkú zmenu neprinesie

Od januára bude platiť znížená DPH na potraviny, no výrobcovia varujú, že veľké zmeny v cenách sa neudejú. Po novom bude na základné potraviny platiť znížená päťpercentná sadzba, na tie ostatné 19-percentná. Medzi základné potraviny patria napríklad rôzne typy mäsa, ryby, mlieko, smotana, maslo, zemiaky, zelenina, ovocie, chlieb, koláče či ovocné šťavy.

Konsolidačný balíčekNižšia sadzba DPH na potraviny neprinesie ich výrazné zlacnenie. A aká bude inflácia?

Kristína Votrubová

Potravinári však neočakávajú, že znížená sadzba prinesie výrazné zníženie cien potravín. „Náš názor je, že nižšia DPH až tak výrazne nepomôže spotrebiteľom a ani samotnému poľnohospodárstvu a potravinárstvu. Opierame sa o skúsenosti z minulosti a naše pozorovania v tejto veci,“ hovorí pre Postoj hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

V roku 2016, keď sa DPH na základné potraviny znížila na 10 percent, komora si robila vlastný prieskum spotrebiteľských cien. Ten ukázal, že po šiestich mesiacoch sa význam zníženia DPH rozplynul.

Naopak, Martin Krajčovič zo Slovenskej aliancie moderného obchodu pripomína analýzu Ekonomickej univerzity z toho istého roka, ktorá ukázala, že vtedajšie zníženie sadzby DPH sa plne premietlo do cien.

Vládny webový porovnávač

Ďalším opatrením, ktoré by podľa vlády malo prispieť k zníženiu cien potravín alebo aspoň k zmierneniu ich zvyšovania, je zriadenie webu na ich porovnanie. Väčšie obchody tak budú musieť zasielať informácie o cenách vybraných produktov ministerstvu financií, ktoré ich bude následne zverejňovať na webovej stránke.

Pôjde o 20 položiek: chlieb pšenično-ražný konzumný, chlieb tmavý, rožok biely, rožok biely obyčajný, pšeničná múka polohrubá výberová, pšeničná múka hrubá, pšeničná múka hladká, bravčové karé, hovädzie predné, hovädzie zadné, kurča pitvané, mlieko nízkotučné 0,5 % tuku, mlieko polotučné 1,5 % tuku, mlieko plnotučné 3,5 % tuku, syr eidam, maslo 82 % tuku, vajcia slepačie, jablká, zemiaky konzumné a cukor kryštálový.

Okrem ceny by mali byť na stránke aj informácie o akciových cenách či krajine pôvodu danej potraviny.

Odborníci však upozorňujú, že pozitívnejší vplyv na ceny by mala väčšia podpora domácich poľnohospodárov a potravinárov. Väčší podiel domácej výroby by tlačil ceny nadol, pomohla by aj modernizácia výroby, ktorá by znížila výrobné náklady.

Takéto opatrenia by však nepriniesli žiadaný efekt hneď a to je z politického pohľadu problém. Zatiaľ tak Slováci budú zrejme čoraz častejšie chodiť na nákupy k susedom.