Kradnúť kone s Orbánom?

V poľskej Krynici sa konalo pravidelné ekonomické fórum, niečo ako malý stredoeurópsky Davos. Väčšina rečníkov hovorila o ekonomike, ale najviac sa píše o politikoch. Žiaľ, na škodu veci.

Šampiónom podujatia sa stal maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý v diskusii s Jaroslawom Kaczynským kritizoval EÚ, lídri Únie a mediálne elity sa podľa neho snažia zničiť „našu svojbytnosť“. Povedal, že podľa nich už nie je „moderné byť Poliakom, Čechom, Maďarom. Nie je moderné byť kresťanom. Namiesto toho sa objavuje nová svojbytnosť: európska. (...) Je ale možnosť kultúrnej kontrarevolúcie. Niečo také, ako európska svojbytnosť neexistuje. Sú Poliaci a sú Maďari“. Za tieto slová čakali maďarského premiéra ovácie poľslej pravicovej tlače. Orbán to, samozrejme, dobre vedel, a preto to aj povedal.

Problém je realita. Takýto euroskepticizmus totiž nie je len trochu zastaraný, ale najmä mimo reality. Minimálne od momentu, ako bol pochovaný projekt európskej ústavy a vypukla kríza v eurozóne. V EÚ totiž odvtedy opäť dominujú štáty (najmä Nemecko), za rozhodujúcimi krokmi je koordinácia silných  a vplyvných štátov, čo platí aj v dôležitých inštitúciách. Napríklad v ECB sú silní Taliani či Španieli, ktorí dôrazne strážia záujmy svojich štátov a bánk. Hovoriť dnes, že Európe vládne protinárodná elita, je tak trochu listovanie desať rokov starej tlače.

Viktor Orbán to dobre vie, rovnako ako to vie Jaroslaw Kaczynski. Za ich slovami treba hľadať iné dôvody. Človek sa len čuduje, že to napriek tomu na poľské pravicové médiá a kruhy stále funguje a stačí.

Slovenský premiér Robert Fico a český Bohuslav Sobotka sa od svojich vyšehrádskych kolegov odlíšili nielen tým, že napríkald Fico hovoril o ekonomickom raste a význame eurofondov pre naše ekonomiky, ale aj tým, že neboli pozvaní do „hlavnej debaty“ podujatia, kde diskutovali Kaczynski s Orbánom. Aj to je malý paradox, keďže formálne by Orbánovi mala byť partnerom do diskusie premiérka Beata Szydlová alebo prezident Andrzej Duda.

Orbán a Kaczynski ukázali, čo je najväčší politický problém strednej Európy: imidž. Je totiž horší ako realita.

6. september 2016, Krynica, Poľsko: Viktor Orbán počas svojho príhovoru na Ekonomickom fóre. Foto: František Iván/TASR

Viktor Orbán vyhlásil, že jeho dôvera v Poľsko je taká veľká, že „bez obáv pôjde s Poliakmi aj kone kradnúť“. Na čo Kaczynski reagoval slovami: „Môžeme ísť kradnúť kone, máme takú stajňu, na ktorej je napísané Európska únia.“ Kaczynski potom v diskusii, ktorú vysielala aj poľská televízia, dodal, že „samozrejme, pro publico bono“. Je zrejmé, že dôsledky svojho vtipu si uvedomil, až keď ho vyslovil. Ale to je vedľajšie. 

Pointa je v inom: stredná Európa je v pomerne dobrej situácii, dokázala nájsť spoločnú reč aj spoločný záujem. Orbán, pred rokom nenávidený, je dnes rešpektovaný, jeho politika k spoločnej hranici sa stala aj politikou CSU a fakticky viacerých štátov EÚ. Svetové médiá obdivovali za jej gesto Angelu Merkel, politicky však uspel Viktor Orbán. Namiesto toho, aby z toho ťažil, chce byť vtipný. Nasilu a zbytočne.

Aj keby ho chcel niekto brániť, musí uznať, že pôsobil minimálne trápne. Aj s Kaczynským.