Čo nás čaká v energetike Aj keď postavíme novú jadrovú elektráreň, bude rásť potreba obnoviteľných zdrojov. A aj vyššej kapacity na reguláciu siete
Väčšie využívanie elektriny súvisiace s potrebou dekarbonizácie môže spôsobiť preťažovanie prenosových a distribučných sietí. „Sklady“ elektriny budú nevyhnutné.
Vypočuť článok
Čo nás čaká v energetike / Aj keď postavíme novú jadrovú elektráreň, bude rásť potreba obnoviteľných zdrojov. A aj vyššej kapacity na reguláciu siete
Najčítanejšie
Deň
Týždeň
Bezpečné a stabilné dodávky energie sú základom fungovania modernej spoločnosti, bez ohľadu na to, aký zdroj na jej výrobu využívame. Z pohľadu prenosu a distribúcie elektriny však už na zdroji, ktorý ju vyrába, záleží omnoho viac.
Aktuálne dianie v energetike dáva tušiť, že potreba stabilizácie siete bude rásť a aj preto, ako sme už písali, Slovensko nové zariadenie na „skladovanie“ elektriny potrebuje. A to či už sa rozhodneme pre stavbu prečerpávacej vodnej elektrárne, alebo menej ekologické riešenie v podobe veľkých batériových úložísk.
Ústretovejšie k jadru
Pozrime sa však najprv na širší kontext v rámci Európskej únie.
Francúzsko pokračuje vo svojej ofenzíve v prospech jadrovej energie. Francúzsky eurokomisár pre priemysel Stéphane Séjourné v ostatných dňoch navštívil jadrovú elektráreň Flammaville v Normandii a túto príležitosť využil na odkaz svojim kolegom v Bruseli.
„Je tu časť Európy – a podľa mňa je dnes väčšinou –, ktorá sa domnieva, že jadrová energia by mala byť súčasťou našej stratégie dekarbonizácie,“ povedal Séjourné pre denník Politico a dodal, že sa zmenil nielen ekonomický, ale aj politický kontext.
Narážal pritom na Nemecko, ktoré je práve pohrúžené vo volebnej kampani a v Európe patrí medzi hlavných odporcov budovania nových jadrových elektrární, pričom tie vlastné v minulých rokoch postupne odstavilo. Zároveň sa stalo najväčším dovozcom elektriny – tú importuje najmä z Francúzska (kde sa vyrába z jadra) a z Poľska (kde vzniká spaľovaním uhlia).
Séjourné chce preto zatlačiť na to, aby sa jadrová energia stala zo strany inštitúcií EÚ nielen tolerovanou, ale aj podporovanou technológiou.
Z tejto francúzskej jadrovej ofenzívy by mohlo ťažiť aj Slovensko, ktoré chystá stavbu novej jadrovej elektrárne v areáli Jaslovských Bohuníc. Tá je zatiaľ v štádiu administratívnych povoľovaní. Slovensko je zároveň členom tzv. jadrového klubu krajín, ktoré v EÚ vedie práve Francúzsko a ktoré lobujú za väčšiu podporu využívania jadra.
Ministerstvo hospodárstva a následne vláda však zatiaľ nerozhodli, kto bude nový jadrový zdroj stavať ani to, aká bude jeho celková cena. V hre je zatiaľ rovnocenne americký Westinghouse, francúzsky EDF a kórejský KHNP. S ruskou technológiou, ktorú aktuálne využívajú existujúce slovenské reaktory, sa pre tento projekt neráta.
Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý zo zákona hodnotí všetky veľké investície, tak síce zatiaľ nedostal na posúdenie konkrétny projekt, no vo svojej Revízii výdavkov a príjmov v energetike vydanej na sklonku minulého roka zrátal, kedy sa Slovensku takpovediac oplatí nový jadrový zdroj postaviť.
Pri porovnaní viacerých projektov zo zahraničia, predovšetkým v EÚ (a v Británii), kde sú legislatívne podmienky povoľovania a stavby jadrových elektrární najviac porovnateľné, dospel ÚHP k reálnemu termínu spustenia nového zdroja medzi rokmi 2045 a 2048, pričom vláda ráta s rokom 2040.
Príkladom je práve jadrová elektráreň Flammaville, ktorú navštívil eurokomisár Séjourné. Namiesto plánovaných piatich rokov sa stavala 17 a náklady narástli oproti plánom na takmer sedemnásobok, ako nedávno vo svojej správe skonštatoval francúzsky dvor audítorov. Celú epopeju prehľadne opisuje francúzsky denník Le Monde.
Reálna počiatočná cena je podľa využitého modelu 8,2 miliardy eur. Treba však takisto – rovnako ako pri časovom horizonte dostavby – rátať s tým, že konečná cena bude vyššia. ÚHP však konštatuje, že výstavba je vyslovene nevýhodná až pri konečnej cene 14,5 miliardy eur.
ÚHP konštatuje, že výstavba nového jadrového zdroja je vyslovene nevýhodná až pri konečnej cene 14,5 miliardy eur.
Vo všeobecnosti však vládni analytici konštatujú, že Slovensko nový jadrový zdroj potrebuje. „Dôvodom potreby nových zdrojov je výrazný rast spotreby elektriny v dôsledku dekarbonizácie. Na pokrytie tohto dopytu by medzi rokmi 2019 a 2050 hrubá výroba elektriny musela narásť o približne 130 percent,“ píše ÚHP.
Alternatívou sú obnoviteľné zdroje energie (OZE). Tie však budú musieť na pokrytie spotreby pribúdať aj v prípade, že v Jaslovských Bohuniciach nová elektráreň vyrastie.
„V prípade výstavby nového jadrového zdroja pôjde o rozšírenie výrobnej kapacity elektriny zo slnka o 25,9 GWe a 15,8 GWe nových veterných turbín medzi rokmi 2025 – 2070. V scenári bez výstavby by muselo pribudnúť až o 29,5 GWe solárnych a 18,8 GWe veterných elektrární,“ uzatvára analýza.
Tieto kapacity, ktoré v ideálnom prípade podľa ÚHP pribudnú do slovenskej energetiky, si budú vyžadovať aj zodpovedajúce kapacity tzv. podporných činností. Inak povedané, zodpovedajúci inštalovaný výkon v zdrojoch, ktoré dokážu pokryť výkyvy dodávok v prípade solárnej a veternej energie, ktoré sú zo svojej podstaty nepredvídateľné.
Aj preto je jedným z dôležitých projektov výstavba ďalšej väčšej prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE), ktorá by doplnila kapacity PVE Čierny Váh.
Obnoviteľné zdroje regulujú obnoviteľné zdroje
Hoci v prípade PVE ide v zásade o skladovanie energie, voda ako médium, ktoré je na to využívané, patrí taktiež medzi obnoviteľné zdroje.
Nie je však jediným obnoviteľným zdrojom, ktorý je regulovateľný a môže pomôcť vyrovnávať nestability vo výkone solárnych a veterných elektrární.
Ďalším je veľký potenciál geotermálnej energie, ktorý na Slovensku máme a môže slúžiť nielen na výrobu tepla, ale aj elektriny (napokon, para ako plynné skupenstvo vody poháňa turbíny aj v jadrových, plynových a uhoľných elektrárňach).
Ďalší obnoviteľný – a regulovateľný – zdroj, ktorý máme k dispozícii, sú bioplynové elektrárne.
Bioplynové stanice dokážu nielen vyrábať nefosílny metán či premieňať ho spaľovaním na teplo, ale na v podstate rovnakom princípe ako paroplynové elektrárne vyrábať aj elektrinu.
Práve zemný plyn je dnes z veľkej časti tým médiom, ktoré slúži na vyrovnávanie prenosovej sústavy.
A je aj dôvodom, prečo svojho času vystrelili ceny elektriny až k tisícke eur za MWh. Cena elektriny sa totiž tvorí na burze a ráta sa podľa najdrahšieho zdroja používaného na jej výrobu, čo v tom čase bol (a stále je) zemný plyn.
Individuálnych solárov pribúda
Podľa nedávno zverejnených údajov sa v roku 2024 pripojilo do siete 280 MW obnoviteľných zdrojov energie. Uvádza to Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) podľa informácií, ktoré jej poskytli distribučné spoločnosti.
Takmer všetky pochádzajú z novoinštalovanej fotovoltiky.
Zdroj: SAPI.sk
SAPI si tento nárast vysvetľuje zlacnením fotovoltiky a zároveň rastom cien elektriny. Pre individuálnych spotrebiteľov či pre firmy je preto výhodné inštalovať si vlastný zdroj a rast cien elektriny zároveň skracuje návratnosť takejto investície.
Trend zlacňovania fotovoltiky sa však zrejme končí. Kým vlani pre klesajúce ceny a koniec dotácií v niektorých krajinách mnohí výrobcovia komponentov obmedzovali výrobu a prepúšťali, v januári tohto roka sa ceny zvýšili.
Ako uvádza denník energie-portal.sk, znížená výroba vlani viedla k vyčerpaniu skladových zásob, čo umožnilo predajcom zvýšiť cenu. Do hry vstúpili aj čínski výrobcovia, ktorí dominujú globálnemu trhu, a už v decembri zvýšili ceny, na čo reagovali aj európski výrobcovia.
Z hľadiska Číny ide aj o ďalšie kolo dumpingového procesu. Najprv sa cenami na hrane alebo pod úrovňou výrobných nákladov zdecimuje konkurencia. Následne na uvoľnený menej konkurenčný trh môžu nastúpiť vyššie ceny a aj vyššie zisky tých, ktorí dumping spustili.
Na druhej strane pribudli aj batériové úložiská a množstvo bolo vlani takisto vyššie ako v roku 2023. Nové batériové úložiská však ani zďaleka nepokryli inštalovaný výkon nových OZE, kapacitne ich pokryjú len na čosi viac ako 7 percent.
Hodnota 280 MW nových zdrojov je však len o čosi vyššia ako jedno percento potreby nových solárnych zdrojov, ktorú vyčíslil ÚHP v prípade, že postavíme novú jadrovú elektráreň. Ak k tomu prirátame aj potrebu zdrojov z veterných elektrární, pôjde len o 0,67 percenta potreby. Z toho vyplýva, že ak má byť táto potreba naplnená v horizonte najbližších 45 rokov (do roku 2070), pribúdanie nových zdrojov OZE sa musí na ročnej báze znásobiť.
To ešte viac zdôrazňuje potrebu mať k dispozícii aj iné formy podporných činností.
Záujem o regulovanie siete rastie
Podľa výročnej správy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) za rok 2023 zverejnenej vlani na jeseň stúpol počet subjektov, ktoré poskytujú tzv. podporné služby, teda dokážu v prípade potreby elektrickú energiu zo siete buď sťahovať (v čase prebytku), alebo operatívne dodávať (v čase nedostatku).
Rovnako ako pri prečerpávacích vodných elektrárňach, aj v prípade iných typov ide o výhodný obchod. Poskytovateľ podporných služieb dostáva peniaze za to, že elektrinu zo siete takpovediac míňa. Navyše v čase veľkej výroby – napríklad soláru v lete – sú ceny elektriny dokonca záporné, výrobca teda platí ešte aj za to, že niekto jeho elektrinu odoberá. V prípade poskytovateľov podporných služieb tak ide o ďalší benefit.
Naopak, v čase vysokej spotreby – typicky medzi 19. a 21. hodinou večer – sú ceny elektriny najvyššie. A keďže poskytovatelia podporných služieb sa hýbu v prostredí trhových cien, dokonca na úrovni 15-minútových slotov, pri výrobe elektriny, resp. jej uvoľňovaní do siete opäť výhodne zarobia.
Z údajov, ktoré zverejnil ÚRSO, takisto vyplýva, že stúpol objem tzv. zápornej regulačnej elektriny, teda tej, ktorú poskytovatelia podporných služieb zo siete odoberajú v časoch prebytku. Naopak, klesol objem tej kladnej, ktorú dodávajú v čase zvýšenej spotreby.
To môže súvisieť napríklad aj s tým, že na začiatku roku 2023 hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom ukončil, resp. prerušil výrobu. Tento podnik pritom v časoch najvyššieho objemu výroby spotrebúval desať percent na Slovensku dodávanej elektriny.
ÚRSO takisto zvyšoval maximálne ceny regulačnej elektriny pri dlhodobých kontraktoch. Kladnú zvýšil o 400 percent oproti roku 2022 a zápornú o 50 percent, čo podľa regulátora malo reflektovať aktuálne trhové prostredie.
Ako sme uviedli vlani, narástol počet novoinštalovaných individuálnych fotovoltických zariadení v domácnostiach a vo firmách. Aj tie môžu spôsobovať problémy v distribučnej sieti.
Kým vo vysokonapäťovej prenosovej sieti sú výkyvy spôsobené najmä veľkými solárnymi parkmi a ich reguláciu má na starosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), individuálne inštalácie môžu spôsobiť problém na úrovni lokálnej distribúcie.
V čase špičky, najmä v letných mesiacoch, distribučné spoločnosti zápasia s problémom prepätia, keď je do sústavy pripojených priveľa individuálnych zdrojov.
Distribučné spoločnosti musia v jednotlivých distribučných vetvách garantovať kvalitu dodávok elektriny v štandardnom napätí 230 V s tolerovanou odchýlkou plus-mínus 10 percent. V čase špičky, najmä v letných mesiacoch, však zápasia s problémom prepätia, keď je do sústavy pripojených priveľa individuálnych zdrojov.
Aj preto sa z počiatočného bezproblémového pripájania stal prísnejší povoľovací proces, napríklad distribučky v niektorých oblastiach už nepovolia pripojenie maximálnej sústavy 10 kW, ale len 3 alebo 4 kW.
Prepätie totiž spôsobuje technické problémy, distribučné spoločnosti musia inštalovať viac transformátorov, vymieňať staršie transformátory za nové a celkovo posilňovať sieť. To sú, samozrejme, zvýšené náklady, ktoré sa potom prenášajú v podobe zvýšených distribučných poplatkov do konečnej ceny, ktorú za odber elektriny platia koneční spotrebitelia. Poplatok za distribúciu je jednou z dvoch hlavných zložiek konečnej ceny popri cene za samotnú elektrinu vyrábanú v elektrárňach.
Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
Odporúčame
