Ceny energií sú na Slovensku jedny z najnižších v Európskej únii. Je to vďaka masívnej štátnej pomoci, ktorá sa začala v roku 2023 po výraznom zvýšení cien na trhoch.

Zo strany štátu je to veľmi štedrá podpora, majú na ňu totiž nárok všetky domácnosti, a to bez ohľadu na to, či ju skutočne potrebujú.

Takýto prístup bol od začiatku kritizovaný, verejné financie sú totiž v zlom stave.

V rámci konsolidácie sa tak muselo zvýšiť viacero daní a zároveň štát prispieva na energie aj vysokopríjmovým domácnostiam.

Už vlani chcel preto minister financií Ladislav Kamenický energopomoc zoškrtať. Podporovala ho aj ministerka hospodárstva Denisa Saková, pod ktorú táto problematika patrí.

Nakoniec z toho nič nebolo, politické dôvody zvíťazili nad tými ekonomickými.

Ale teraz zmena zrejme príde.

Masívny zber údajov

Minulý týždeň vláda schválila zákon, vďaka ktorému by štát vedel identifikovať domácnosti, ktoré s nákladmi na energie potrebujú pomôcť. Zákon hovorí o tom, že viaceré inštitúcie, ako aj energetické spoločnosti budú musieť posielať ministerstvu hospodárstva informácie o domácnostiach.

Ako povedala Saková na tlačovej konferencii, „materiál hovorí o výmene dát medzi finančnou správou, ministerstvom hospodárstva, medzi registrami ministerstva vnútra, zdravotných poisťovní, medzi registrami finančnej správy a medzi registrami katastra“.

Dodala, že cieľom je testovať dávky a postupne nastavovať proces vyplácania adresnej pomoci.

Údaje budú musieť poskytovať aj dodávatelia energií, distribučné spoločnosti a všetky štátne orgány, ktoré majú sociálno-ekonomické údaje o občanoch a domácnostiach.

Ministerstvo hospodárstva bude zbierať údaje, ako sú informácie o bydlisku, rodné číslo, výška a druh poskytovaných dávok a príjmov, údaje o odbernom mieste, výške spotreby a podobne. Rezort ubezpečuje, že ide o údaje, ktoré štát už aj tak má, nezavádzajú sa teda žiadne nové kategórie.

Na základe týchto informácií potom pracovníci ministerstva vyhodnotia, kto má nárok na energopomoc aj v nasledujúcich rokoch.

„Snažíme sa adresnú pomoc nastaviť tak, aby v čo najväčšej miere bola automatizovaná, aby sme nezaťažovali ani ľudí chodením na úrady a ani úrady tým, že väčšie množstvo ľudí príde žiadať o túto adresnú pomoc,“ povedala na tlačovej konferencii Saková.

Stihne to ministerstvo?

„Je pozitívne, že ministerstvo sa témou zaoberá, pretože štát už tretím rokom nezmyselne utráca obrovské zdroje,“ hodnotí zákon pre Postoj analytik a šéfredaktor portálu Energie-portal.sk Radovan Potočár.

Zároveň dodáva, že ministerstvo stále nepredstavilo žiadny konkrétny návrh, ako si riešenie predstavuje. Zatiaľ bol predstavený iba návrh legislatívy, ktorá umožní zhromažďovanie veľkého množstva osobných údajov.

Na ich základe sa potom vyčlení skupina najohrozenejších a tým bude poskytnutá špeciálna sociálna dávka. „Takýto postup kladie veľké nároky na verejnú správu, a to v šibeničných termínoch,“ upozorňuje.

Podľa Potočára existuje aj iný spôsob, ako by sa dala situácia riešiť.

Namiesto toho, aby ministerstvo hospodárstva vyhodnocovalo situáciu viac ako 2,3 milióna domácností, by sa domácnosti obracali na ministerstvo. „Kto sa domnieva, že má nárok na dávku a chce ju získať, nech úradom preukáže nárok doložením nákladov na energie,“ vysvetľuje.

Podobne funguje príspevok na bývanie v susednom Česku.

Hlavným problémom však je, že zákon nedefinuje energetickú chudobu.

Nie je teda jasné, kto by mal pomoc dostať a kto nie. Aj keď štát údaje vyzbiera, bude musieť definovať hranicu, od ktorej už bude mať domácnosť na podporu nárok.

Nevieme, kto pomoc potrebuje

Podľa Potočára nie je problémom odborná úroveň, ale politická. S návrhom na definíciu energetickej chudoby prišiel pred niekoľkými rokmi Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a tematiku do hĺbky spracoval aj Prognostický úrad Slovenskej akadémie vied.

ÚRSO navrhoval, že domácnosť je ohrozená energetickou chudobou vtedy, keď jej po úhrade účtov za energie a vodu zostane menej ako 1,5-násobok životného minima.

Podľa výskumníkov Prognostického úradu SAV zasa platí, že domácnosť trpí energetickou chudobou vtedy, ak si nemôže dovoliť udržiavať doma vhodnú teplotu.

Na základe ich výskumu platí, že v takejto situácii je každá tretia domácnosť, ktorá sa nachádza pod hranicou chudoby.

Ministerstvo hospodárstva sa definícii energetickej chudoby roky vyhýbalo, ale v budúcich mesiacoch ju bude musieť vytýčiť. Iba tak bude totiž môcť nastaviť adresnú pomoc.

O to, aby bola energopomoc adresnejšia, sa určite bude zasadzovať aj minister financií Ladislav Kamenický, ktorý musí v rámci konsolidácie v budúcom roku nájsť viac ako dve miliardy eur. Zoškrtanie štátnej pomoci s nákladmi na energie je ešte tá schodnejšia cesta.

Míňame milióny, ktoré nemáme

To, že ide o veľký výdavok, ktorý si štátna kasa nemôže dovoliť, opakovane pripomína aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

„Nákladnosť politiky dlhodobého vyhladzovania akýchkoľvek trhových výkyvov a odsúvania nevyhnutnosti zreálnenia regulovaných cien plynu a tepla pre domácnosti na nasledujúce vlády je neprimeraná v stave, v ktorom sa slovenské verejné financie nachádzajú. Najmä pokiaľ jej neadresná forma prináša len malé makroekonomické benefity a dotačná politika navyšuje potrebu konsolidácie v predvolebnom a vo volebnom roku o 30 percent,“ píšu členovia rady v najnovšom komentári.

Ministerstvo financií ešte koncom minulého roka vypočítalo, že ak by bola energopomoc určená iba pre chudobnejšie domácnosti, náklady by sa pohybovali v okolí sto miliónov eur. Plošná pomoc tak, ako je nastavená teraz, stojí 400 až 500 miliónov eur.

Na vec sa vlani pozrel aj Národný kontrolný úrad. Ten vypočítal, že za rok 2023 štát minul na pomoc domácnostiam s energiami okolo 2,7 miliardy eur. „Takto široko nastavené kompenzačné opatrenia, ktoré pri prijímaní neboli podložené dátami, boli neefektívne a nehospodárne,“ upozornil úrad.

Aktivita ministerstva hospodárstva z posledných týždňov ukazuje, že s tým chce vláda niečo robiť.

Zákon, ktorý už schválila vláda, však ešte musí prejsť parlamentom a až potom môže rezort začať so samotným zberom údajov.

Aj ak by to Sakovej ministerstvo stihlo, koncom roka určite opätovne príde politický tlak na to, aby dotácie zostali plošné.

A to bude ďalšia zaťažkávacia skúška.