Od prvého apríla tohto roka na Slovensku platí transakčná daň, ktorá vplýva na domáce podnikateľské prostredie. Obrátili sme sa na piatich slovenských podnikateľov, ktorým sme položili nasledujúce otázky:

1. Ako ovplyvnila transakčná daň vaše podnikanie? O koľko zvýšila vaše daňové zaťaženie?

2. Ako ovplyvnila transakčná daň vaše postavenie na trhu vo vzťahu k zahraničnej konkurencii?

Štefan Súkeník

Kinekus

1. Transakčná daň podstatným spôsobom negatívne ovplyvnila podnikanie na Slovensku. Podnikám viac ako 34 rokov, pod našou hlavičkou pracuje viac ako 330 ľudí a každý rok platíme čoraz väčšie dane pri rovnakých alebo nižších výnosoch.

Neustále stúpajú odvody, každý rok stúpajú pre podnikateľov dane z nehnuteľností, každý mesiac odvádzame stotisíce na DPH, neustále sa zvyšuje mýto a dopravné, rovnako ako aj ostatné poplatky...

Ak by som nemal úctu a vďaku voči ľuďom, ktorí pre nás pracujú celé roky a desaťročia, už by som mnohé prevádzky zatvoril a tým rozšíril rady nezamestnaných. Žiaľ, vidím to aj u našich veľkoobchodných odberateľov, že zatvárajú 20- až 30-ročné firmy, ktoré prekonali krízy, covid a všetky nástrahy neustále sa meniacej legislatívy.

Teraz to už nedokážu ťahať a bojovať proti všetkým nezmyselným predpisom a štátnej šikane, ktorá nás už druhý rok čoraz intenzívnejšie buzeruje a vypaľuje neustálymi pokutami za úplné nezmysly odporujúce zdravému rozumu.

Mnohí ľudia prichádzajú nielen o prácu, ale hlavne o psychické zdravie a zmysel života a to je podstatne horšie a drahšie ako milióny eur vybraté na transakčnej dani.

2. Ako ovplyvní transakčná daň naše postavenie na trhu voči zahraničnej konkurencii, sa teraz ešte nedá vyčísliť.

Šéf Kinekusu Štefan SúkeníkVieme konkurovať aj silným hráčom. Dôležité je pochopiť, čo zákazník potrebuje

Jakub Lipták

Karol Stýblo

Lyra Group

1. Otázne je, koľko zasiahne priamo a koľko nepriamo. Priamo, predpokladáme, pôjde o sumu približne 30- až 40-tisíc eur. Koľko nepriamo, cez zvýšené ceny dodávateľov, nevieme celkom odhadnúť.

Transakčná daň, samozrejme, bude mať negatívny vplyv, keďže sa nám predraží daňové zaťaženie, čím sa nám zdraží celá prevádzka firmy. Negatívnych dosahov na nás je viac. Jednak je to samotná transakčná daň, následne je to DPH z tejto dane, daň našich dodávateľov premietnutá do cien a zároveň mnohí dodávatelia či retailové reťazce už avizovali, že budú uhrádzať faktúry maximálne raz mesačne, čo bude mat negatívny dosah na tok peňazí.

2. Samotná transakčná daň – jej existencia – nevrhá dobré svetlo na podnikanie na Slovensku. Naopak, dostávame sa na úroveň krajín ako Maďarsko či Venezuela. Je to demotivujúce, keď podnikateľ vidí, že čím viac pracuje a čím väčšie hodnoty vytvára, tým je viac trestaný štátom.

No a položme si otázku: Kam ide táto daň? Kde končí? Všetci vieme, že v konečnom dôsledku ju buď zaplatí spotrebiteľ, alebo ten nebude ochotný a mnohé podniky skončia, alebo firmy prestanú investovať do rozvoja, respektíve budú škrtať tieto investície. Zvyšovanie daní – namiesto zefektívňovania fungovania štátu – považujem za demotivujúce pre všetkých podnikateľov.

Čokoládovňa LyraČokoládu vyrábajú od kakaového bôbu po hotové dielo. Bez ručnej práce to nejde

Jakub Lipták

Juraj Habovštiak

MTS Krivá

1. Každé podnikanie by malo slúžiť spoločnému dobru a rovnako aj výber daní. Pre podnikateľa by dane nemali predstavovať záťaž, ale skôr by ich platenie malo pre neho byť určitou prestížou. Mal by ich platiť poctivo a s hrdosťou. Ako službu vlastnej krajine.

Štandardné dane, ako napríklad DPH alebo dane z príjmu, majú v sebe logiku. Transakčná daň má logiku len v prípade, ak sa zdaňujú nejasné, podozrivé a špekulatívne transakcie. Jednoducho také, ktoré neprinášajú efekt do ekonomiky, a teda slúžia len na obohatenie jednotlivca a nie na spoločné dobro.

Zdaňovanie transakcií, ktoré slúžia na veľmi potrebné investície do ekonomiky, do vývoja a výroby produktov a aj na vyplácanie miezd, je žiaľ len skryté vyťahovanie peňazí od bežných ľudí cez zvýšené náklady podnikov. Preto navrhujem zamyslieť sa nad tým, či by sme nemali rozšíriť okruh transakcií, ktoré by mali byť od transakčnej dane oslobodené.

2. Veľmi ťažko sa konkuruje najmä ázijským firmám, kde ľudia pracujú aj dvanásť hodín denne a šesť dní v týždni. Navyše so silnou podporou štátu. My s rôznymi daňami, poukazmi, príplatkami, náhradami a bez nejakej podpory už nedokážeme byť konkurencieschopní v nákladoch na výrobu. Transakčná daň len ďalej zhorší našu pozíciu na trhu.

Zostane nám tiež menej peňazí na mzdy a tým len opäť utrpia naši ľudia. Pre ich dobro hľadajme také daňové nástroje, aby sme mohli dať zamestnancom vyššie platy, nie vyššie dane z toho mála, čo naša ekonomika vyprodukuje. Mnohí podnikatelia riešia presun firiem do zahraničia a výroby do Ázie, s týmto však z našej krajiny odchádza aj kapitál a pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou.

Zakladateľ MTS Juraj HabovštiakKeď mi niekto povie pán majiteľ, zatočí sa mi hlava. Firma, to sú ľudia a ja im mám pomáhať

Jakub Lipták

Patrik Habo

Liptovská stavebná spoločnosť

1. Transakčná daň zásadne negatívne ovplyvňuje naše podnikanie. Má vplyv na mzdy našich pracovníkov a všetky naše obchodnopartnerské vzťahy. Keďže v našom podnikaní zamestnávame viac ako sto zamestnancov na riadne pracovné zmluvy, mesačne len za prevody na výplaty znášame náklad cca 400 eur. Denne platíme svojim partnerom viac ako desať druhov rôznych platieb, prevodov, úverov a leasingov, z čoho vzniká ďalší denný náklad vo výške 30 až 40 eur.

Celkové mesačné náklady za uvedenú daň nám teda naša vláda navýšila o 1 000 až 1 300 eur mesačne.

Je nepochopiteľné, že platíme transakčnú daň aj za vnútrofiremné prevody finančných prostriedkov na našich účtoch, ktoré máme v dvoch rôznych bankách.

2. Toto zatiaľ neviem posúdiť, pretože naša konkurencia je poväčšine slovenská.