Už by sa človeku ani nechcelo k tomu vracať, nebola to zase až taká dôležitá vec, hoci sa tak javila.

Ale predsa len pár slov k odchodu Viktora Vinczeho z Markízy sa napokon žiada dodať. Najmä po tom, čo sa objavili zaujímavé čísla.

Portál Medialne.sk napísal: „Televízne noviny TV Markíza zažívajú jedno z najúspešnejších období posledných rokov. V 21. týždni 2025 dosiahli najlepší týždenný výsledok od roku 2020. Hlavnú spravodajskú reláciu si denne zapínalo až 730-tisíc divákov, čím suverénne dominovala večernému vysielaniu.“

Čísla prekvapujú. Minulú stredu Viktor Vincze poslednýkrát moderoval Televízne noviny – a potom vo štvrtok už na obrazovke bola iná moderátorská dvojica a práve vtedy Markíza zlomila niekoľkoročné rekordy (rating 8,4 percenta a podiel na trhu 34,9 percenta v komerčnej cieľovej skupine 14 – 56).

Toto vydanie hlavnej spravodajskej relácie si na Markíze zaplo až 877-tisíc divákov. Žeby sa diváci išli pozrieť len na to, ako to vyzerá na Markíze bez Viktora Vinczeho? Alebo sa im páčia Televízne noviny, v ktorých politika nie je na prvom mieste?

To je zvláštna bodka celej kauzy.

Odborársky status asi nezaručuje to, že zamestnanec musí byť prominentným moderátorom.

Ale vlastne aká to bola kauza? Keď z Markízy odchádzal Michal Kovačič, bola to vcelku zrozumiteľná vec.

Kovačič je výrazný politický redaktor, v pamäti máme ešte jeho debaty pred voľbami prezidenta, a áno, boli mimoriadne dôležité.

Jeho nedobrovoľný odchod mal aj logický záver: spolu s Adelom Ghannamom, podobne výrazným novinárom, išli do rizika, založili si vlastný projekt a prispeli im naň ľudia, ktorí oceňujú ich prácu a chcú, aby ju robili naďalej.

Po nedobrovoľnom odchode Michala Kovačiča však Viktor Vincze ostal moderátorom v Markíze a moderoval naďalej hlavné správy. Svoje zotrvanie v televízii vysvetľoval aj tým, že je odborárskym šéfom, teda bojuje za novinárov a nie je iba „čítačom správ“.

V jeho odborárskej práci mu isto pomáhala aj jeho veľká popularita a z nej prameniaci vplyv.

Pre vedenie Markízy to mohla byť nepríjemná vec. Ale preradenie odborárskeho bosa na inú pozíciu, teda stiahnutie moderátora z najsledovanejšej spravodajskej relácie, nie je niečo, čo by vedenie televízie nemohlo urobiť. Odborársky status asi nezaručuje to, že zamestnanec musí byť prominentným moderátorom.

Vincze však preradenie do online priestoru a k náročnejšej práci odmietol, hovoril o ponižujúcich podmienkach a rozhodol sa pre odchod.

No nie je celkom jednoduché tento odchod zaškatuľkovať. Išlo o slobodu prejavu? To nie, predsa len ide o moderátora, nie o politického redaktora.

Problém je v tom, že vyhodili odborárskeho šéfa? Ale zase on nebol vyhodený, len preradený na inú prácu, ktorú odmietol. Navyše sa Viktor Vincze ako odborár ide s Markízou súdiť, tak uvidíme.

Bol nahnevaný, rozrušený a dal najavo, že očakával väčšiu vlnu podpory.

Máme sa teraz rozčuľovať nad nemorálnym vedením televízie, že už nechce umožniť Viktorovi Vinczemu vykonávať tú najatraktívnejšiu pozíciu moderátora najsledovanejších správ? Je to jeho ľudské či odborárske právo?

Rozumieme tomu, že sa veľká časť kolegov Viktora Vinczeho podpísala pod petíciu na jeho podporu, keďže ako šéf odborov riešil veľa vecí v ich prospech a aj vďaka statusu celebrity bol vo vyjednávaniach silnejší a sebavedomejší, ako by bol býval hocikto iný.

Ale už ťažko bolo porozumieť tomu, čo po svojom stiahnutí z Televíznych novín Viktor Vincze porozprával v rozhovore v Denníku N. Bol nahnevaný, rozrušený a dal najavo, že očakával väčšiu vlnu podpory – menovite kritizoval tých, čo sa ho nezastali. Zlaticu Švajdovú Puškárovú, Jaroslava Zápalu, Mariannu Ďurianovú...

A Viktor Vincze sa obul aj do hercov, ktorí išli účinkovať do Let’s Dance aj napriek tomu, že jeho odstavili od moderovania tejto šou a solidárne s ním odmietla účinkovanie v porote aj jeho manželka.

Doslova v tom rozhovore o hercoch, ktorí účinkovali, hovorí: „Už iba neverím žiadnym ich aktivitám, ktorými akože zachraňujú demokraciu a slobodu. Či už online, alebo na tribúnach. Je totiž jednoduché robiť aktivizmus, keď vám nič nehrozí.“

A pokračoval: „Títo ľudia sa v rozhodujúcej chvíli rozhodli pozerať na peniaze, príležitosť a popularitu. Uspokojili sa s informačnou verziou tých, ktorí stoja na strane manažmentu. A som presvedčený, že v naozaj kritických spoločenských chvíľach by boli prvými, ktorí ohnú chrbát, lebo to už raz urobili a všetci sme to videli.“

To už je naozaj tvrdé obvinenie, a nepatričné.

Podľa predstavy Viktora Vinczeho mali všetci účinkujúci v Let’s Dance odmietnuť účasť na šou, teda minimálne herci, len preto, že ju nemohol moderovať Viktor Vincze. Tak mali bojovať proti vedeniu televízie, v ktorej v tom čase ešte Vincze moderoval hlavnú spravodajskú televíziu.

Naozaj to bolo zarážajúco pyšné.

A vlastne nezradili sme obľúbeného moderátora aj my diváci, ktorí sme aj po jeho odchode naďalej pozerali spravodajstvo Markízy, dokonca vo veľkom počte? Ohli sme chrbát, nezachraňujeme dostatočne demokraciu a slobodu?

Sú to nemilé veci, ale tak to je, tento boj patrí k slobodnej žurnalistike.

Je očividné, že vedenie komerčnej televízie Markíze už dlhšie zásadne mení podobu svojich televíznych správ. Politické udalosti sú menej preferované.

Nedá sa povedať, že by tam vôbec nebola politika, aj včera večer neúnavná Martina Töröková tvrdo konfrontovala štátneho tajomníka Filipa Kuffu a urobila dobrú robotu.

Pred pár dňami mala zase Gabriela Kajtárová dôležitý príspevok o poklese preferencií Hlasu. Stále sa tam nájdu aj politicky dôležité správy, len je ich podstatne menej. Dokonca nebola zrušená ani nedeľná politická debata Na telo a jej nová moderátorka je na svojich hostí tvrdá.

Ale správy sú naozaj menej politické, tak si to vedenie komerčnej televízie vyhodnotilo. Chce iný profil svojej televízie, áno, možno chce aj menej konfliktov s mocou, ale možno chce iný typ spravodajstva, možno vie, že mnohí jej diváci sú z politiky unavení, ani celkom nerozumejú politickým sporom a chcú iný typ správ. Čísla sledovanosti to zrejme aj potvrdzujú.

To, čo sa prihodilo redaktorom Markízy, teda že majitelia média majú iné predstavy ako redaktori, sa v médiách stáva často.

Zažili sme mnoho odchodov najmä z verejnoprávnej televízie, práve pre spory s vedením. Ale deje sa to aj v súkromných médiách, takto protestne vznikol kedysi denník SME a potom aj Denník N. Nedávno odišli kľúčoví ľudia z denníka Štandard vrátane šéfredaktora, keď sa rozišli ich predstavy s predstavami majiteľa média.

Sú to nemilé veci, ale tak to je, tento boj patrí k slobodnej žurnalistike.

Ale Viktor Vincze sa už asi nechce vrátiť ku klasickej práci novinára, hoci by mohol. Veď komentátor Marián Leško o ňom povedal v novembri 2024 aj toto: „... ak v mladej generácii novinárov vidím skutočnú osobnosť, je to práve Viktor. Som nadšený, že takýchto ľudí v novinárstve máme, držím mu palce.“

No už sa v tom trochu moceme a možno dávame priveľký priestor udalosti, ktorá až takou veľkou udalosťou nebola. Akurát mala celebritný nádych.