Moderné technológie prinášajú nové možnosti pre archeológiu. Jednou z nich je letecké laserové skenovanie (skrátene lidar), ktoré prispieva k poznaniu zásahov človeka v krajine. Vďaka detailnému snímkovaniu Slovenska archeológovia objavili desiatky tisíc nových archeologických lokalít a objektov.

Dnešným hosťom je doktor Peter Bisták, archeológ a pamiatkar, a v podcaste nás prevedie tromi témami. Prvou je lidar alebo inak nazývaný aj letecké laserové skenovanie. V druhej časti hosť priblíži, čo je to krajinná archeológia, a v tretej časti na konkrétnych príkladoch porozpráva o pohorí Tríbeč a o tom, čo vieme o jeho minulosti vďaka lidaru a krajinnej archeológii.

Lidar je prístroj zavesený na drone alebo lietadle, ktorý v bodoch sníma terén krajiny a zachytí aj malé odchýlky v reliéfe.

Záleží, ako je nastavené rozlíšenie bodového snímania, ale pri hustom rozlíšení odhalí aj objekty, ktoré archeológ v teréne nevidí. Treba len niekoľko bodov na m² a vytvorí sa mapa územia, ktorej odchýlka od presného geodetického merania je len niekoľko centimetrov.

V roku 2000 vo Veľkej Británii prvý raz použili lidar pre potreby archeológie a postupne sa jeho využitie rozširovalo v Európe. Od roku 2017 prebieha skenovanie celého územia Slovenska a treba dodať, že vo vysokom rozlíšení. Robí ho Úrad geodézie, katastra a kartografie Slovenskej republiky a jeho výsledky sú k dispozícii aj pre archeologický výskum.

Lidar je ideálny na snímanie zalesnených území, kde neprebehla moderná poľnohospodárska činnosť. Nevidí však všetko, napríklad objekty pod zemou a na poliach, kde došlo k veľkej deštrukcii v dôsledku orby alebo záplav. Preto sa údaje z lidaru dopĺňajú inými metódami. Slovensko je v súčasnosti dobre zmapované (cca rozlíšenie 20-30 bodov na m²) a pripravuje sa druhé snímkovanie v ešte väčšom rozlíšení.

Vďaka leteckému laserovému skenovaniu sa našli zvyšky starého osídlenia, ciest, opevnení, polí, viníc, medzí, stopy priemyselnej činnosti aj moderných bojov. Našli sa desiatky tisíc nových archeologických objektov na území Slovenska a ich výskum bude prebiehať niekoľko dekád. Napríklad len v pohorí Tríbeč sa našlo viac ako 11 500 archeologických objektov.

Postoj · Vďaka laserovému skenovaniu našli archeológovia tisíce nových objektov

Vďaka zmapovaniu Slovenska prebiehajú nové archeologické výskumy v troch lokalitách a vypracováva sa online databáza archeologických objektov. Podľa skúseností z týchto lokalít sa vypracováva jednotná metodika, ktorou sa bude riadiť archeologický výskum krajiny v budúcnosti. Jeden tím bude robiť jedno územie a pôjde o systematický výskum nášho kultúrneho dedičstva.

Druhou témou podcastu je krajinná archeológia, ktorá sa zaoberá kultúrnou krajinou, jej využitím od praveku až po súčasnosť.

Krajinná archeológia je nedeštruktívna a vníma pôsobenie človeka na krajinu a prírodu, ako ich menil počas stáročí. Tie stopy ľudskej činnosti sa vidia vo vrstvách, napríklad raz vyklčovali les, potom vytvorili sídliskové terasy, ktoré sa neskôr zmenili na polia, a dnes je tam opäť les.

Je teda vidieť intenzívne využívanie krajiny ľuďmi, ale len nedeštruktívnymi metódami sa nedajú objekty a vrstvy presne datovať. Preto v istom momente a na istých miestach treba siahnuť po klasickom archeologickom výskume, aby sa určilo obdobie, z ktorého pochádza prvok, a získali sa presnejšie informácie.

Treťou témou, na ktorej sa oboznámime s praktickým využitím lidaru a krajinnej archeológie, je pohorie Tríbeč a jeho antropogénne relikty.

V minulosti išlo o intenzívne využívané pohorie, ktoré v istých epochách bolo aj značne osídlené. Dôvody na osídlenie vyšších polôh však nepoznáme. Dnes sú lesy od približne 200 m. n. m., ale v minulosti boli polia a pasienky až do približne 500 m. n. m. Od stredoveku pokrývali značnú časť Tríbeču vinohrady, čo súvisí s cirkevnými inštitúciami v Nitre a v okolí a zároveň so spotrebou vína na bežné každodenné pitie.

Veľmi častým prvkom boli cesty, ktoré viedli naprieč pohorím z východu na západ a spájali jednotlivé osídlenia. Pokrývali takmer 10 percent územia pohoria a na niektorých miestach boli cesty vo zväzkoch širokých až stovky metrov, lebo časom sa cesty vymyli a ľudia začali prechádzať vozmi o kúsok vedľa a vytvorili novú cestu.

V dobe železnej sa na vrcholoch hôr nachádzalo niekoľko hradísk s okolitým osídlením na terasách. Treba dodať, že išlo o dosť husté osídlenie. Vďaka laserovému skenovaniu našli niekoľko nových hradísk a lesy ani neboli na časti vrcholových partií pohoria. Príroda teda vyzerala úplne inak ako dnes.

V Tríbeči prebiehala aj obmedzená banská ťažba, lebo pohorie nebolo zvlášť bohaté na nerastné suroviny. Jej stopy sú však viditeľné. Zlato sa ryžovalo z potokov a na niektorých miestach išli až na úplné dno a preosiali všetky naplaveniny. V menšej miere, asi len pre lokálne potreby, sa ťažilo železo a olovo.

Neskôr v stredoveku pribudla ťažba vápenca na výrobu vápna a pozostatky vápenných pecí. Inou rozšírenou hospodárskou aktivitou bola výroba dreveného uhlia a zdokumentovaných je približne 2000 milierov z Tríbeču.

Vďaka lidaru sa našlo aj veľa murovaných stavieb, ktoré sa väčšinou dajú zadatovať do novoveku. Kombináciou krajinnej archeológie a lidaru sa tak vytvára mapa ľudskej činnosti v pohorí, ktoré dnes vyzerá ako bariéra a jeden veľký les, ale v minulosti pulzovalo životom a bolo ekonomicky intenzívne využívané.

Peter Bisták je archeológ a riaditeľ Odboru archeológie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Je členom viacerých slovenských a európskych odborných archeologických organizácií. Participoval v niekoľkých domácich a európskych projektoch (napr. Cradles of European Culture – Francia Media 850 – 1050) a spoluorganizoval aj výstavy v múzeách (napr. Dedičstvo Karola Veľkého, Praha, Bratislava, Košice). Popri odbornej činnosti sa venuje aj popularizačnej činnosti a pomáhal vypracovať témy pre náučné chodníky Hradiska Zobor a okolo Kostolian pod Tríbečom. Organizuje aj prehliadky po náučných chodníkoch a prednášky pre verejnosť.