Historický podcast Kremnica: Ako sa žilo v banskom meste

Banské mestá sú špecifické svojou polohou v horách a svojím urbanizmom, čo podmienila banská činnosť. Založené boli čo najbližšie k žilám drahých kovov a nie popri cestách a riekach ako iné mestá na Slovensku. Samotní mešťania vnímali svoje špecifické postavenie v stredovekej uhorskej spoločnosti a sedem banských miest na dnešnom strednom Slovensku si spravilo svoj vlastný zväz, ktorý hájil ich záujmy a riešil vzájomné spory a spory medzi ich obyvateľmi.

Kremnica bola povýšená na slobodné kráľovské mesto v roku 1328, ale v tom čase nebola veľmi starým osídlením. Už veľmi krátko po svojom povýšení (iba tri roky) mala kompletnú mestskú radu, čo znamená, že v meste žilo dosť veľa ľudí, a písomný prameň zaznamenal, že v okolí bolo aj viacero banských diel. Jej populácia preto dosť rýchlo rástla, čo vyplývalo z výnosnosti prvotnej banskej ťažby.

Ľudia sa usadzovali v dvoch dolinách – Kolner a Soler –, kde sa sústredila banská činnosť. Aj podľa miestnych názvov v prvých listinách vieme, že v Kremnici žili etnickí Slováci a Nemci. Rané osídlenie bolo aj na hradnom kopci, kde sa mohol zároveň nachádzať prvý kostol. Jeho lokalizácia je však sporná a mohla byť aj na inom mieste. Stopy po ňom sa však nezachovali.

Námestie sa prvý raz spomína približne polstoročie po založení mesta a v jeho strede sa nachádzal Kostol Panny Márie. Ďalší kostol s mariánskym patrocíniom bol na hrade, takže písomné pramene nie sú vždy úplne jasné, lebo nie je isté, o ktorom kostole sa písalo. Navyše kostol na námestí museli v 19. storočí zbúrať, lebo v dôsledku staršej banskej činnosti sa náhle narušila jeho statika a stal sa nebezpečným.

V časoch Žigmunda Luxemburského došlo v kostole na hrade k vražde, mešťania museli toto znesvätenie riešiť a následne sa zmenilo patrocínium chrámu. Ikonický Kostol svätej Kataríny v areáli hradu vznikol až v 15. storočí. Hradby, ktoré dnes vidíme, sú zo 14. storočia, ale je možné, že hradný kopec bol opevnený už v 13. storočí.

Dolné mesto, kde je špitál, vznikalo v 14. a 15. storočí. Špitál vznikol takmer súbežne s námestím, čo znamená, že ulica existovala, ale samotné dolné mesto sa vyvíjalo postupne. Niekedy na prelome 14. a 15. storočia sa kremnické námestie zmenilo na honosnejšie miesto, kam sa začali sťahovať bohatí banskí podnikatelia a mešťania. Súviselo to aj s emancipáciou mešťanov od komorského grófa a v polovici 15. storočia mesto čiastočne kontrolovalo banskú komoru, čo poukazovalo na jeho silu.

V podcaste sa dozviete aj o úlohe kráľovnej Barbory Celjskej v Kremnici, jej schopnostiach, charaktere aj o veľkých kauzách, ktoré sa stali v meste a v mincovni. Zdá sa, že zlato korumpovalo charaktery.

Pozrieme sa aj na bežných obyvateľov. Pohľad na nich je limitovaný pre charakter prameňov, lebo sú väčšinou majetkovej povahy. Až v 15. storočí sa z daňových súpisov dá s istými rezervami zistiť etnicita, sociálny status obyvateľov mesta a iné cenné informácie. Na námestí žili väčšinou Nemci, Slováci, Maďari, ale možno aj Česi a Poliaci žili skôr v dolnom meste a v dolinách. Priezvisko však nie je vždy istým ukazovateľom etnicity, čo detailnejšie priblíži Martin Štefánik.

Z daňových súpisov sa dozvedáme, že sa nezdaňovali len domy, ale aj ekonomická činnosť a ľudia s domami na námestí, ktoré mali približne rovnakú hodnotu, platili veľmi rozdielne dane. Z toho vieme, ako sa komu darilo v práci. Daň sa zároveň neplatila naraz a často ju asi doplácali neskôr, lebo v tom čase nemali disponibilné prostriedky. Asi štvrtina daní išla kráľovi a tri štvrtiny zostali v meste.

V záverečnej časti nám hosť priblíži život a osudy slovenského podnikateľa Stanka Vilhelmoviča, ktorý sa prisťahoval do mesta, ale svoje ekonomické aktivity a majetky mal aj na iných miestach.

Bol banským podnikateľom, kupcom, bankárom aj veľkoobchodníkom. Čelil však diskriminácii zo strany Nemcov, ktorí mu robili prieky, a častejšie sa odvolával ku kráľovi. Nejaký čas pobudol aj vo väzení. Problémy mal tiež s pôžičkami a ich vracaním. Viackrát sa odvolal aj pre výšku svojich daní. Vyzerá to, že skúšal optimalizovať, hoci príjmy mu na dane určite stačili, čo sa dá vidieť z výšky pôžičiek, ktoré dával nielen v banských mestách, ale aj kráľovi a po západnom Slovensku.

Na doplnenie informácií k tomuto podcastu odporúčame vypočuť si aj prvý diel o kremnickom mincovníctve, ktorý sme na Postoji uverejnili minulý rok.

PhDr. Martin Štefánik, PhD., pôsobí v Historickom ústave SAV, kde sa venuje obdobiu vrcholného a neskorého stredoveku. Zameriava sa najmä na anjouovské obdobie, mestá, baníctvo, právo a zločin a venuje sa aj témam každodenného života, ako aj kontaktom Uhorska a Itálie. Okrem pôsobenia v Slovenskej akadémii vied prednášal aj na Univerzite vo Freiburgu. Získal viacero štipendií, medzi nimi aj prestížnej Mellonovej nadácie, a zúčastnil sa na výskumných pobytoch v Maďarsku (Budapešť), Rakúsku (Viedeň), Nemecku (Augsburg, Freiburg) a v Taliansku (Benátky, Padova, Florencia). Patril k zostavovateľom zborníkov Lexikón stredovekých miest na Slovensku a Stredoveké mesto ako miesto stretnutí a komunikácie. Publikuje najmä odborné štúdiu v slovenčine a vo viacerých svetových jazykoch.