Britské štátne vyšetrovanie pakistansko-moslimských gangov možno už teraz podkopáva labouristická vláda. Ako minulý týždeň v stĺpčeku pre denník Sun uviedol politológ a prieskumník verejnej mienky Matthew Goodwin, v ten istý deň, keď premiér Keir Starmer predsa len oznámil pokračovanie vo vyšetrovaní, zároveň sa presadzovalo rozšírenie definície islamofóbie spôsobom, ktorý ohrozuje slobodu prejavu.

Vláda Spojeného kráľovstva vo februári zriadila novú pracovnú skupinu, ktorej predsedal bývalý generálny prokurátor za Konzervatívnu stranu Dominic Grieve, s cieľom vytvoriť nové vymedzenie islamofóbie.

Skupina nedávno zverejnila výzvu na predloženie pripomienok s cieľom pomôcť vypracovať takú definíciu, ktorá „pomôže ministrom a iným príslušným orgánom pochopiť, čo predstavuje neprijateľné zaobchádzanie a predsudky voči moslimským komunitám“.

Samozrejme, diskriminácia na základe rasy, náboženstva alebo etnickej príslušnosti je už v Spojenom kráľovstve podľa zákona o rovnosti (2010) zakázaná. Je celkom jasné, že táto nová definícia je založená skôr na zastavení akejkoľvek kritiky islamu alebo dokonca islamizmu než na ochrane moslimov pred skutočnými predsudkami voči nim.

Ako upozorňuje Goodwin, táto snaha o nové vymedzenie islamofóbie siaha až k správe parlamentnej skupiny všetkých strán (APPG) z roku 2018, ktorá vyhlásila, že islamofóbia „má korene v rasizme a je typom rasizmu, ktorý sa zameriava na prejavy moslimskosti alebo vnímanej moslimskosti“. Túto definíciu oficiálne prijala Labouristická strana v roku 2019 a nepochybne sa zhoduje s tým, s čím podľa Starmerovho želania príde nová pracovná skupina.

Otázna kritika pakistansko-moslimských gangov

S tým sú spojené nekonečné problémy. Po prvé, islamofóbia nemôže byť „zakorenená v rasizme“, pretože neexistuje moslimská rasa. Islam prekvitá všade od Tuniska cez Somálsko až po Albánsko a má prívržencov, ktorí inak nemajú prakticky žiadnu spoločnú etnickú ani kultúrnu príslušnosť.

Ešte dôležitejšie je, že slovné spojenie „prejavy moslimskosti alebo vnímanej moslimskosti“ je zlovestné. Čo presne predstavuje „prejav moslimskosti“? Je to také vágne, že to môže znamenať čokoľvek. V praxi to otvára dvere ku klasifikácii akejkoľvek kritiky islamu alebo moslimských komunít ako formy rasovej nenávisti.

Utajovanie gangov pakistanského pôvoduV Anglicku prepukol škandál so znásilňovaním maloletých dievčat

Konzervativní noviny

Goodwin pripomína, že pôvodná správa APPG v skutočnosti klasifikuje diskusiu o groomingových gangoch ako „jemnú formu protimoslimského rasizmu“ a „modernú variáciu“ „starých stereotypov a klišé o islame a moslimoch“.

Samozrejme, dnes už vieme, že desivé groomingové gangy, ktoré organizovali masové znásilňovanie bielych dievčat z robotníckej triedy v celom Spojenom kráľovstve, boli v drvivej väčšine pakistansko-moslimského pôvodu. V takom rozsahu a tak dlho mohli pôsobiť vďaka izolovanej moslimskej komunite, ako aj vinou obáv úradov, že budú za upozorňovanie na tieto zločiny označené za islamofóbne.

Tento model – keď sa „islamofóbia“ používa na umlčanie nepríjemných diskusií o islame a islamizme – sa v žiadnom prípade neobmedzuje len na Spojené kráľovstvo. Je súčasťou širšieho trendu v celej Európe, kde sa skupiny napojené na islamistov snažia formovať verejnú debatu a potláčať kritiku pod zámienkou boja proti diskriminácii.

Rast vplyvu Moslimského bratstva v Európe

Azda nikde to nie je také zjavné ako vo Francúzsku. Minulý mesiac francúzska vláda zverejnila šokujúcu správu o vplyve politického islamu, najmä v podobe Moslimského bratstva, vo Francúzsku a mimo neho.

Správa podrobne opisuje, ako sa Moslimskému bratstvu, nadnárodnému islamistickému hnutiu, a Rade európskych moslimov (CEM) – skupine, ktorá podľa predpokladov šíri ideológiu bratstva v Európe – podarilo infiltrovať do mešít, škôl, športových klubov a miestnej politiky vo Francúzsku a inde v Európe.

Ešte znepokojujúcejšie je zistenie, že „hnutie vytvorilo sieť celoeurópskych inštitúcií so sídlom v Belgicku v blízkosti inštitúcií EÚ“. Hoci sa skupina snaží navonok pôsobiť umiernene, v správe sa uvádza, že interné dokumenty obsahujú antisemitizmus a výzvy, aby sa moslimovia vyhýbali integrácii do západných spoločností.

Jedným z hlavných záujmov CEM je podľa jedného experta to, aby sa „kritika islamistických postojov vnímala ako islamofóbia“. Napríklad „Moslimské bratstvo označuje za islamofóbiu, keď sa vo verejnom priestore chce zakázať nosenie závoja“, ako to urobilo Francúzsko. Inými slovami, cieľom bratstva je premenovať legitímnu diskusiu o rodovej rovnosti a sekularizme na bigotnosť v snahe chrániť islamizmus pred kritikou.

Islamistický vplyv preniká do samotného jadra EÚ. Mládežnícka pobočka CEM, Fórum európskych moslimských mládežníckych a študentských organizácií (FEMYSO), často spolupracuje s Európskou sieťou proti rasizmu na kampaniach zameraných proti rasizmu a islamofóbii. Týmto spôsobom sa jej podarilo legitimizovať svoje záujmy a zahrnúť ich do rámca propagácie „boja proti diskriminácii“.

Zistenia francúzskej správy vyvolali diskusiu o tom, koho a čo financuje EÚ. Približne 30 poslancov Európskeho parlamentu vrátane Charlieho Weimersa zo Švédskych demokratov vyzvalo EÚ, aby začala vlastné vyšetrovanie organizácií, ktoré dostávajú peniaze z Bruselu a ktoré by mohli byť potenciálne prepojené s Moslimským bratstvom.

Weimers už v roku 2019 zadal vypracovanie správy, v ktorej sa zistilo, že organizácia FEMYSO dostala v rokoch 2007 až 2019 od EÚ približne 275-tisíc eur. Belgicko – kde najmenej päť mestských častí hlavného mesta ovláda Moslimské bratstvo – by mohlo byť ďalšou krajinou, ktorá si objedná podobné vyšetrovanie.

Po výrazných volebných úspechoch Reform UKNigel Farage ukončil systém dvoch strán vo Veľkej Británii

Ján Cipár

Sloboda prejavu

Takýto druh vplyvu je vážnou hrozbou pre slobodu prejavu. Ako sme nedávno videli v Spojenom kráľovstve, zatknutie Turka Hamita Coskuna za verejné spálenie výtlačku Koránu vyvolalo obavy, že sa u nás potichu opäť zavádzajú zákony o rúhaní pod zámienkou ochrany moslimov pred islamofóbiou.

Podobne na druhej strane Lamanšského prielivu univerzita v Lille vo Francúzsku zrušila prednášku Florence Bergeaudovej-Blacklerovej, odborníčky na Moslimské bratstvo, pretože ju označili za „rasistku“ a „islamofóbku“. Bergeaudová-Blacklerová musela tiež dva roky vyhľadávať policajnú ochranu pre vyhrážky, ktoré dostala za svoje písanie o islamizme.

Nie je náhoda, že v celej Európe je základom hry kontrola definícií. Ak ovládate to, čo sa považuje za „nenávisť“ alebo „diskrimináciu“, ovládate aj diskusiu.

Ak sú vlády a nadnárodné orgány ako EÚ ochotné zveriť túto kontrolu aktérom s vyslovene ideologickým poslaním, výsledkom bude kultúra, v ktorej sa už nebudú môcť klásť relevantné otázky o integrácii, sekularizme a náboženskom vplyve bez obáv zo sociálnych alebo dokonca z právnych dôsledkov.

Každý správne zmýšľajúci človek už vie, že klásť otázky o zaobchádzaní islamu so ženami, o jeho učení o rúhaní a odpadlíkoch alebo o jeho úlohe pri formovaní paralelných komunít nie je rasistické. Je to nevyhnutná súčasť života v slobodnej spoločnosti, v ktorej žiadna ideológia – náboženská ani iná – nie je mimo kontroly.

Ak sa tejto zásady vzdáme zo strachu, že urazíme určité skupiny alebo budeme obvinení z „islamofóbie“, len podporíme ďalšie rozdelenie a konflikt. Dovoliť islamizmu, aby sa pod heslom tolerancie udomácnil v našich inštitúciách, je naivné a nebezpečné. Spoločnosť, ktorá toleruje tento druh rozvratu, nezostane slobodná veľmi dlho.

Pôvodný text: Crying ‚Islamophobia’ Is a Gift to Islamists. Uverejnené v spolupráci s European Conservative, preložil Lukáš Obšitník.