V nedeľu ráno otriasla Francúzskom šokujúca správa. Jedno z najstráženejších múzeí na svete – parížsky Louvre – bolo vykradnuté, pričom zlodeji ukradli osem šperkov ťažko vyčísliteľnej historickej hodnoty pevne spätých s francúzskou históriou.

Už z prvých reakcií politikov a verejnosti bolo zrejmé, že udalosť ťažko zasiahla francúzske národné povedomie a hrdosť a upriamila pozornosť na ohrozenosť kultúrneho dedičstva. Okrem toho poukázala na fakt, že francúzske úrady v posledných rokoch zanedbali bezpečnosť najväčších kultúrnych pamiatok, čo sa teraz negatívnym spôsobom vrátilo.

Čo o krádeži zatiaľ vieme

Krádež prebehla nesmierne profesionálnym spôsobom, takmer ako vystrihnutým z akčných filmov. Štyria zločinci, dvaja v nákladnom aute vybavenom vysúvacím rebríkom a dvaja na skútroch, dorazili pred múzeum na nábrežie Quai François Mitterrand, ktoré vedie pozdĺž Seiny, o 9.30 ráno. Priestor okamžite zabezpečili pomocou oranžových stavebných kužeľov, čím zmiatli okoloidúcich ľudí.

Rebrík následne vysunuli smerom k oknu na prvom poschodí Louvru. Dvaja zlodeji vylomili okno pomocou uhlovej brúsky a vnikli do Apolónovej galérie. Táto miestnosť, ktorú si objednal Ľudovít XIV., aby oslávil svoju slávu ako Kráľa Slnka, ukrýva kráľovskú zbierku drahokamov a korunovačných diamantov, ktorá má približne 800 kusov.

Vnútri boli o 9.34, teda sotva štyri minúty od zaparkovania pred Louvrom. Po vlámaní rozbili dve vitríny, pričom v jednej boli Napoleonove šperky a v druhej šperky patriace francúzskym panovníkom. S maskami na tvárach ukradli deväť kusov, všetky z 19. storočia.

Konkrétne ide o zafírový náhrdelník a náušnice kráľovnej Márie Amélie (manželky posledného francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa Orleánskeho) a kráľovnej Hortenzie (manželky Louisa Bonaparta), smaragdovú súpravu Márie Lujzy, manželky Napoleona I., brošňu a korunku a veľkú mašľu poslednej francúzskej cisárovnej Eugénie (manželky Napoleona III.).

Počas krádeže sa vyhrážali strážnikom a pracovníkom múzea prítomným v miestnosti brúskou, tí sa však podľa predbežných informácií spočiatku sústredili na základe protokolu hlavne na zabezpečenie návštevníkov múzea, ktoré bolo v tom čase už pol hodiny otvorené. Celá krádež trvala sedem minút, zlodeji po získaní šperkov zliezli po rebríku a unikli na skútroch. Pri úniku stratili korunu cisárovnej Eugénie, bezpečnostné zložky ju našli výrazne poškodenú.

V parížskom múzeu Louvre sa odohrala lúpež, ukradli šperky z Napoleonovej zbierky

TASR

Podľa ministerstva vnútra alarmy vnútri budovy fungovali, zostáva však otázkou, či ich bolo počuť v danej miestnosti a či na ne stráže dostatočne a vhodne zareagovali.

Napriek obrovskej strate môžu byť však predstavitelia Louvru radi aspoň za jeden fakt. Aj keď ukradnuté šperky predstavujú nevyčísliteľnú hodnotu, hneď vedľa sa nachádza najcennejšia časť expozície, slávny regentský diamant a koruna Ľudovíta XV., ktoré zostali na svojom mieste. Zostáva záhadou, prečo zlodeji nezobrali radšej tieto šperky, ktoré majú ešte výrazne vyššiu hodnotu.

Vyšetrovatelia, ktorých je nasadených viac ako šesťdesiat, momentálne bojujú s časom. Zlodeji pravdepodobne smerujú do zahraničia, kde ich už bude oveľa ťažšie dolapiť. Aj keď zatiaľ nie je jasné, čo plánujú so šperkami urobiť, ponúka sa niekoľko teórií. Asi najpravdepodobnejšie sú, že šperky budú rozložené na menšie kusy a rozpredané alebo že si celú krádež objednal tajný zberateľ zo zahraničia.

Louvre dlhodobo čelil nedostatočnému financovaniu a opotrebovaniu

V januári 2025 predstavil francúzsky prezident Macron obrovskú renováciu celého múzea. Podľa všetkých metrík totiž múzeum už nezvládalo nápor turistov a nebolo dostatočne zabezpečené. Na ilustráciu, pyramída, ktorá od roku 1989 slúži ako vstup do múzea, bola dimenzovaná pre štyri milióny návštevníkov ročne. Dnes ich však do Louvru ročne prichádza viac ako osem miliónov.

Macronov prejav a plány boli pompézne. Ich uskutočnenie by totiž zmenilo vstupy do múzea a najznámejšie expozície vrátane Mony Lisy by dostali oveľa honosnejšie priestory. Celková renovácia by trvala až do roku 2031 a zaplatili by ju okrem francúzskeho štátu aj mnohí francúzski milionári a miliardári.

Problémom je, že Louvre už dlhodobo zlyhával v základných činnostiach, na ktoré sa roky akosi nenachádzali peniaze. Iba pár dní pred Macronovým prejavom totiž unikol do médií dôverný list riaditeľky Louvru Laurence des Cars adresovaný ministerstvu kultúry, v ktorom je opísaný katastrofálny stav interiéru.

Podľa riaditeľky v múzeu zateká, v mnohých miestnostiach nefunguje klimatizácia, výťahy sa pravidelne kazia či dochádza k opadávaniu omietky. Podľa jej slov „mnohé časti múzea dosahujú znepokojujúcu úroveň opotrebovania“.

To nakoniec priznala vo svojich vyhláseniach aj súčasná ministerka kultúry Rachida Dati krátko po nedeľnej krádeži. Podľa nej je táto udalosť výsledkom „štyridsiatich rokov zanedbávania bezpečnosti v múzeách“ a „zametania prachu pod koberec“. Cour de comptes (alternatíva slovenského Najvyššieho kontrolného úradu) totiž už v roku 2022 upozorňoval, že približne tretina miestností v múzeu je bez kamier.

To potvrdzuje aj predstaviteľ odborov pracovníkov múzea: „V Louvri chýbajú strážcovia, za pätnásť rokov bolo prepustených dvesto ľudí, zatiaľ čo návštevnosť sa zvýšila 1,5-násobne. Môžete prejsť niekoľkými priestormi bez toho, aby ste narazili na jediného strážcu, a niekoľko miestností je systematicky zatvorených z dôvodu nedostatku dostupných strážcov.“

Uväznenie SarkozyhoPrípad, ktorý vzbudzuje mnoho otáznikov

Ján Cipár

Morálna kríza

Pre Francúzov ide nielen o bezpečnostné, ale aj o morálne zlyhanie. Mnohí francúzski politici prirovnávajú túto krádež ku krádeži Mony Lisy z roku 1911, ktorá rovnako vyvolala obrovské pobúrenie a volanie po posilnení bezpečnosti, či k vyhoreniu katedrály Notre-Dame.

Ku krádeži sa už vyjadrili aj potomkovia posledných francúzskych kráľovských dynastií. Joachim Murat povedal, že „zlodeji nevykradli obyčajné klenotníctvo, ale 68 miliónov Francúzov. Okradli celý národ: mŕtvych, živých aj nenarodených“.

Louis de Bourbon, vojvoda z Anjou a potomok Ľudovíta XIV., ktorý by bol dnešným nasledovníkom na francúzsky trón, vyhlásil, že „včerajšia krádež v Louvri nie je ani politickou, ani ekonomickou či sociálnou krízou. Je to morálna kríza. (...) Táto odporná udalosť sa javí ako hrozné znamenie: znamenie pomalého rozpadu francúzskej pamäti. (...) Dedičstvo musí byť viac ako kedykoľvek predtým predmetom našej starostlivosti a pozornosti. Musíme ho chrániť a vdýchnuť mu život, aby jasne stelesňovalo našu históriu a naďalej bolo zdrojom zdravej inšpirácie. Bez tohto historického základu, takého potrebného pre krajiny a ich národy, nemožno vybudovať nič trvácne“.

Je otázne, čo konkrétne teraz vláda spraví v krátkodobom horizonte na ochranu múzeí. Nový minister vnútra síce už zvýšil policajnú ochranu pri všetkých kultúrnych pamiatkach, ide však len o čiastočné riešenie. Mnohí politici na čele s Marion Maréchal Le Pen žiadajú odvolanie vedenia múzea, ktoré podľa nich katastrofálne zlyhalo, a malo by byť prvým krokom k obnoveniu dôvery v bezpečnosť inštitúcií. Ľavica, naopak, obviňuje zo zlyhania ministerku kultúry.

Táto krádež je teda zatiaľ skôr zdrojom ďalších vzájomných útokov na politickej scéne a väčšej polarizácie. Konkrétne kroky na trvalejšie posilnenie ochrany ešte predstavené neboli.