Francúzsky premiér François Bayrou v pondelok 8. septembra prehral hlasovanie o dôvere vláde. Stal sa tak prvým premiérom súčasnej piatej francúzskej republiky, teda od roku 1958, ktorý sám požiadal parlament o vyslovenie dôvery a nezískal ju. Osud jeho vlády však bol spečatený už pred niekoľkými týždňami a pondelkové hlasovanie bolo už len formalitou.

Bayrou je tak tretím premiérom za posledné dva roky a už šiestym počas Macronovho obdobia v úrade prezidenta. V priemere sa tak premiér mení takmer raz ročne, čo bolo ešte prednedávnom typické iba pre Taliansko.

Aj to podčiarkuje, že Francúzsko sa ocitá v nevídanej hlbokej politickej, ale aj ústavnej kríze, z ktorej neexistuje jasná cesta von a ktorá bude navyše pre krajinu nesmierne drahá.

Na trhu s dlhopismi dosiahol výnos francúzskeho desaťročného dlhopisu v utorok ráno 3,48 percenta, zatiaľ čo jeho taliansky ekvivalent bol na úrovni 3,47 percenta. Obidve krajiny si tak požičiavajú rovnako draho, čo bolo pred pár rokmi nemysliteľné.

Keďže jedným z dôvodov pádu vlády je nemožnosť dohodnúť sa na konsolidačných opatreniach, je reálne, že agentúra Fitch zníži rating Francúzska z AA- na A+, čo by ešte zvýšilo úroky a náklady na obsluhu dlhu. Nehovoriac o možnosti výrazného poklesu firemných investícií vyplývajúceho z politickej neistoty.

Čo teraz čaká Francúzsko a aké sú možnosti riešenia krízy?

Bayrou riskoval, strelil si však do nohy

Všetko sa začalo 25. augusta, keď premiér oznámil, že požiada parlament o vyslovenie dôvery. Pre spôsob fungovania francúzskeho ústavného poriadku a politickej scény však bolo okamžite jasné, že toto hlasovanie prehrá.

Od začiatku Macronovho druhého volebného obdobia totiž jeho tábor nemá v parlamente väčšinu. Parlament je beznádejne rozdelený medzi tri úplne odlišné politické prúdy a ešte aj tie sú fragmentované medzi viac ako desať politických strán.

Avšak vo francúzskom systéme sa dá aj pri takomto rozložení do určitej miery fungovať, pretože premiéra a vládu menuje prezident a vláda nemusí žiadať o vyslovenie dôvery. Môže vládnuť aj bez nej a má v rukách nástroje, ktorými dokáže pretlačiť niektoré zákony aj bez podpory parlamentu. Jediné, čo ju môže ohroziť, je prípad, keď by sa nadpolovičná väčšina parlamentu rozhodla, že jej vyhlási nedôveru.

S týmto nástrojom sa však aj v opozícii narába nesmierne opatrne a znepriatelené tábory mnohokrát odmietajú hlasovať za pád vlády spolu. Keďže napríklad Nepoddajné Francúzsko Jeana Luca Mélenchona považuje Marine Le Penovú za fašistku, ich spoločné hlasovanie za vyslovenie nedôvery nie je vôbec automatické.

Aj to je jedným z dôvodov, prečo sa François Bayrou dokázal udržať deväť mesiacov. Je to však stále opozičný nástroj a v mnohých prípadoch, ako to bolo u Bayrouovho predchodcu Michela Barniera, je nakoniec úspešný.

Problémom je, že hlasovanie o dôvere, o ktoré Bayrou sám požiadal, má úplne inú „príchuť“ a takmer nikdy k nemu neprichádza. Opozičné strany, ktoré by hlasovali za alebo sa zdržali, by totiž de facto patrili k vládnej koalícii a boli by tak mediálne označované.

A to sa v súčasnej situácii, keď majú Macron a Bayrou približne 15-percentnú podporu, rovná politickej samovražde. Navyše by týmto krokom proaktívne umožnili pokračovanie vlády, v ktorej nemajú žiadnych ministrov. Bayrouovo rozhodnutie tak už vopred odsúdilo vládu na istý pád.

Otázne je, čo si Bayrou od tohto kroku sľuboval, keďže poznal rozloženie parlamentu a vedel, že jeho potrebné, ale tvrdé konsolidačné opatrenia mu podporu opozície neprinesú.

Okamžite po oznámení hlasovania o dôvere rozbehol veľkú mediálnu kampaň, ktorá by sa dala charakterizovať ako „buď ja, alebo chaos“. Od 25. augusta až do 8. septembra mal viac ako desať televíznych rozhovorov, živé vysielanie na Youtube a výraznejšie komunikoval na sociálnych sieťach. Jeho hlavnou témou bol práve nový rozpočet a upriamenie pozornosti na neúmerne vysoký štátny dlh.

Avšak spôsob jeho komunikácie o tejto téme a ideologické obviňovanie seniorov nakoniec nepriniesli žiadne riešenie ani novú podporu, len ďalšie kontroverzie. Jeho mediálne „kolečko“ a požiadanie o vyslovenie dôvery spolu s témou vysokého dlhu však naznačujú, že sa o necelé dva roky možno pokúsi posledný raz stať prezidentom. Išlo by o jeho štvrtý pokus, po prvýkrát má však za sebou silnú tému.

Francúzsko v krízePremiér pred pádom vlády obvinil dôchodcov zo života nad pomery. Povedie vysoké zadlženie k vojne generácií?

Ján Cipár

Teraz je na rade Macron

Prezident Emmanuel Macron má teraz v rukách tri možnosti: vymenovať nového premiéra, ktorý by bol schopný udržať aspoň dočasnú väčšinu, vyhlásenie nových parlamentných volieb alebo vlastné odstúpenie. Každá z týchto možností má však svoje problémy.

Prvou Macronovou reakciou na Bayrouov pád bolo oznámenie, že v najbližších dňoch vymenuje nového premiéra. Kto sa ním však v tejto situácii môže stať? Pokiaľ sa naplnia požiadavky socialistov, aby Macron tentoraz vymenoval nového premiéra z radov „racionálnej“ ľavice, v tom prípade takáto vláda môže aj pri optimistických scenároch mať najviac tretinu poslancov parlamentu a hrozí jej rýchly pád.

Socialisti totiž vylúčili zo spolupráce najsilnejšiu ľavicovú stranu, radikálne ľavicové Nepoddajné Francúzsko, ktoré sa bude snažiť im to čo najskôr oplatiť. Pravicoví Republikáni by navyše v takom prípade z vlády odišli a pri najbližšej príležitosti by hlasovali za nedôveru.

Pokiaľ by však Macron ľavicového premiéra nevymenoval, napätie na ľavici je už také veľké, že by tiež pri najbližšej príležitosti hlasovali všetci ľavicoví poslanci za pád nového premiéra. Macron už stratil dobrú vôľu parlamentu, ktorý do určitej miery toleroval jeho posledné dve stredové vlády, a udržanie ďalšieho premiéra sa tak bude rovnať zázraku.

Ani vyhlásenie nových parlamentných volieb nemá potenciál priniesť želanú stabilitu. Podľa posledných prieskumov totiž s jasným náskokom vedie Národné združenie Marine Le Penovej (30 %) nasledované ľavicovým táborom bez Nepoddajného Francúzska (19 %), až potom by nasledoval Macronov tábor (15 %), Nepoddajné Francúzsko a pravicoví Republikáni (po 10 %).

Pri takomto výsledku by však parlament zostal takmer úplne rovnaký, ako je ten súčasný, s mierne silnejším postavením Národného združenia Marine Le Penovej a oslabením Macronovho tábora. Parlament by bol teda stále rozdelený medzi tri frakcie a žiadna väčšina by neexistovala.

Čoraz viac politikov a komentátorov, a to aj blízkych súčasnému prezidentovi, vidí ako rozuzlenie celej situácie iba Macronovo odstúpenie. Takýto krok by umožnil konanie nových prezidentských volieb, ktoré by nanovo rozdali tie najsilnejšie karty. To by umožnilo, aby v následných parlamentných voľbách väčšina občanov, ktorá vyniesla do kresla prezidenta, zahlasovala aj za jeho novú parlamentnú väčšinu.

V tomto prípade by však išlo o obrovskú potupu pre samotného Macrona. Ako prezident je totiž garantom riadneho fungovania ústavných funkcií a inštitúcií, v tom však posledné dva roky katastrofálne zlyháva.

Jeho odstúpenie by sa rovnalo uznaniu toho, že svoju funkciu nezvládol. A to je nesmierne ťažké pre prezidenta, ktorý sa ešte pred pár rokmi pasoval za vizionára a lídra EÚ.

Oslavy pádu, protesty a štrajky

Pád vlády je síce obrovským problémom, ale v nasledujúcich dňoch čakajú Francúzsko ešte ťažšie časy. Hneď po Bayrouovom páde usporiadali radikálne ľavicové zoskupenia v najväčších mestách „rozlúčkové večierky“, ktoré sa v mnohých prípadoch zmenili na chaos.

V stredu 10. septembra sa uskutoční masívny protest Zablokujme všetko, ktorý paralyzuje väčšinu najväčších francúzskych miest, pričom podľa vnútornej bezpečnosti bude situácia najhoršia v baštách ľavice ako Rennes, Nantes či Lyon. Minister vnútra Bruno Retailleau mobilizuje 80-tisíc policajtov, ktorí sa budú snažiť protesty zvládnuť.

Tie sa však môžu rýchlo zmeniť na násilnosti, keďže Jean Luc Mélenchon ich plánuje využiť na zvýšenie tlaku na Macronovo odstúpenie. Okrem toho sa podobný protest bude konať aj o osem dní neskôr, tentoraz organizovaný odbormi. Ďalšie protesty sa môžu rozhorieť, hneď ako Macron oznámi nového premiéra.

Francúzsko tak čaká turbulentný september bez jasnej cesty, ako upokojiť politickú situáciu.