Juhozápadné priečelie Národnej banky Slovenska dosiaľ zdobila nenápadná busta Imricha Karvaša, národohospodára a prvého guvernéra Slovenskej národnej banky, ktorý sa zapojil do protifašistického odboja a zabezpečil finančnú a materiálnu podporu pre Slovenské národné povstanie.

Tento významný Slovák, ktorého Nemci odsúdili na trest smrti a po februárovom prevrate ho dvakrát – v rokoch 1949 a 1958 – za velezradu odsúdili komunisti, sa konečne dočkal aj veľkorozmernej sochy.

Za účasti viacerých súčasných i bývalých politikov, rodinných príslušníkov Imricha Karvaša i autora sochy Štefana Papča bolo nové dielo slávnostne odhalené, a to Ivanom Karvašom, synom Imricha Karvaša, a guvernérom Národnej banky Petrom Kažimírom.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ešte predtým zazneli príhovory guvernéra, autora sochy a Ivana Karvaša.

Štefan Papčo hovoril aj o tom, že jeho práca na soche sa začala čítaním knihy Moje pamäti, ktorej autorom je Imrich Karvaš. Umelec hovoril aj o tom, ako opracúval veľké žulové bloky.

Socha Imricha KarvašaPred Národnou bankou bude stáť jedinečné dielo z lámaného kameňa

Jakub Lipták

„Rozhodol som sa použiť starobylú techniku delenia kameňa pomocou vrtov a klinov. Táto technika odhaľuje kameň v jeho najprirodzenejšej forme, kráse a čistote – všetko ekvivalenty osobnostných kvalít Imricha Karvaša,“ priblížil Papčo.

Osobe prvého guvernéra Národnej banky sa viac venoval jeho syn Ivan. Okrem Karvašovej významnej roly pri financovaní Slovenského národného povstania vyzdvihol aj jeho zásluhy na výstavbe bratislavského Divadla Pavla Országha Hviezdoslava či na vzniku Vysokej obchodnej školy v Bratislave (dnes známej ako Ekonomická univerzita).

„Celý život sa snažil pomáhať ľuďom,“ povedal Ivan Karvaš a opísal aj to, ako jeho otca po potlačení Povstania zatkli a prežiť sa mu podarilo vďaka americkej armáde, ktorá postupovala cez Taliansko.

Ivan Karvaš, syn Imricha Karvaša. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Po vojne Imrich Karvaš pôsobil ako dekan právnickej fakulty. „Počas prednášania študentom ho zatkla ŠtB. My sme dva mesiace ani nevedeli, kde je. Takto sa otcovi poďakovali za všetko, čo dovtedy pre Slovensko urobil,“ spomínal Ivan Karvaš.

„V roku 1951 ho prepustili. Predstavte si, prišiel z väzenia úplne slepý. Tam odišiel ako profesor a dekan právnickej fakulty, vrátil sa ako zlomený invalidný dôchodca so sedemnástimi dioptriami. A to nebolo všetko,“ pokračoval Ivan Karvaš.

„Ešte v roku 1958 otec pomohol založiť ľudové družstvo invalidov – bol to jeho sen, pomôcť invalidom. Len čo to založil, prišla v jedno ráno z Prahy ŠtB a zavreli ho druhýkrát. Doteraz si neviem vysvetliť, komu slepý, už nič neznamenajúci človek zavadzal. Otec dostal sedemnásť rokov za vlastizradu a špionáž. Takémuto človeku, ktorý by v živote Slovensko nebol podviedol, sa dostalo takého nespravodlivého rozsudku,“ opísal krivdy, ktoré Imrich Karvaš zažil.

V roku 1960 sa vďaka amnestiám vrátil Imrich Karvaš domov, no celkom zlomený. „Do konca života mal prežívať s tristrokorunovou penziou,“ uzavrel smutné rozprávanie Ivan Karvaš.

Slovák, ktorý bol Himmlerov „zvláštny politický väzeň“

Lukáš Krivošík

No smútok rýchlo vystriedala radosť, a to z odhalenia sochy, ktorú chváli aj Ivan Karvaš.

„Myslím si, že po určitých úpravách, ktoré som odporučil, hlavne čo sa týkalo hlavy, socha spĺňa kritériá účelu, na ktorý bola vytvorená,“ uviedol pre Postoj. „Som stavbár, takže viem, čo je to pracovať so žulou. Bola to veľmi ťažká práca, aj čo sa týka umeleckého hľadiska, aj technického zhotovenia. Veľké množstvo kameňa bolo treba ručne majzlíkom opracovať, najmä detaily ako oči nos, ústa.“

„Beriem to ako poctu človeku, ktorý pre Slovensko urobil veľké veci,“ dodal a vyjadril aj nádej, že táto socha pomôže k tomu, aby si slovenská verejnosť osobu Imricha Karvaša a jeho odkaz viac vážila.

Autor sochy Štefan Papčo na otázku, či je so svojím dielom spokojný, odpovedal: „Nepamätám si, že by som bol niekedy so svojou prácou na sto percent spokojný. Vždy vidím priestor na kroky, ktoré by som v nejakom štádiu nanovo zadefinoval.“

„Teším sa, že tu stojí, spadol mi kameň zo srdca. Posledné dni boli veľmi únavné, od januára som išiel nonstop každý deň aj desať-dvanásť hodín a som z toho výrazne vyčerpaný,“ doplnil ešte sochár.

Autor sochy Štefan Papčo. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Radosť neskrýval architekt Martin Kusý, ktorý je spolu s Pavlom Paňákom jedným z autorov budovy Národnej banky Slovenska. „V kontexte kultúrneho marazmu, v ktorom žijeme, je to silne pozitívny kultúrny počin a dávam za to klobúk dole pred vedením Národnej banky,“ vyjadril sa pre Postoj.

„Rodilo sa to mimoriadne ťažko. Budova NBS získala v podobe sochy Imricha Karvaša partnera – ideou, mierkou, spracovaním a všetkým ďalším – a spoločne každý svojím spôsobom prispievajú k verejnému priestoru,“ uviedol ďalej.

Význam tejto sochy podľa jeho slov prekračuje hranice Bratislavy, ide o dielo celoštátneho významu.

„Slovensko má konečne od svojho vzniku modernú sochu a navyše figúru spracovanú invenčným a jedinečným spôsobom. Je to sochársky počin, ktorý nás dáva na mapu kultúrnej Európy,“ myslí si Kusý.

„Mimoriadne sa mi páči, že to je socha nie politika, nie vojaka ani umelca, ale normálneho človeka práce, ktorý si odskákal svoje s nacistami aj komunistami, a konečne ho naša spoločnosť takto vytiahla,“ dodal.