Po mesiacoch vyjednávaní a hrozieb zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa prišlo k dohode a Európska únia prijala clá na väčšinu svojich tovarov vo výške 15 percent.

Delegácia Európskej únie na čele s predsedníčkou komisie Ursulou von der Leyenovou sa v nedeľu stretla s Trumpom v jeho golfovom stredisku v škótskom Turnberry.

Clá by mali platiť od prvého augusta, detaily však stále nie sú známe. Dohoda totiž ešte nebola zverejnená v písomnej forme.

Trump pred rokovaniami hovoril o spravodlivosti a vyjadril sa, že obchodné vzťahy medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou boli „veľmi, veľmi jednostrannou dohodou a nemali by takou byť“.

Z dvoch percent na 15

Trump dlhodobo poukazuje na to, že európske krajiny vyvážajú do USA výrazne viac ako USA do Európskej únie.

To, že obchodné vzťahy nie sú vyrovnané, v nedeľu v Turnberry pripustila aj von der Leyenová. EÚ dosiahla vlani v obchode s USA 200-miliardový prebytok, čo musí byť podľa šéfky Európskej komisie vybalansované.

Pomôcť by tomu mali aj ďalšie časti dohody, v ktorých sa EÚ zaviazala investovať v USA okolo 600 miliárd dolárov a nakupovať v nasledujúcich rokoch americké energetické suroviny, ako aj zbrane.

Ako oznámila Von der Leyenová, počas nasledujúcich troch rokov Únia každoročne nakúpi energetické suroviny v hodnote 250 miliónov dolárov.

„Touto dohodou zabezpečujeme prístup na náš najväčší exportný trh,“ uviedla šéfka Európskej komisie. Zároveň však priznala, že clá budú pre niektoré európske odvetvia výzvou.

15-percentná sadzba je však stále lepšia ako 30 percent, ktorými ešte začiatkom júla hrozil Trump. Ako uviedla von der Leyenová, treba mať na pamäti, čo pôvodne európskym výrobcom hrozilo. Z takého hľadiska sa 15-percentné clá nezdajú až také hrozné.

V porovnaní s tým, čo však platilo doteraz, ide o výrazné navýšenie. Pred Trumpovým návratom do prezidentského úradu boli priemerné americké clá na zahraničné produkty vo výške 2,2 percenta, na európske produkty 2,7 percenta.

Nemeckí výrobcovia sú nespokojní

Dohodu ocenil aj nemecký kancelár Friedrich Merz s tým, že sa vďaka nej vyhneme „nepotrebnej eskalácii v transatlantických obchodných vzťahoch“.

Práve nemecká ekonomika bude clami významne trpieť. Je totiž výrazne exportne orientovaná a veľká časť výrobkov smeruje do USA.

Nemeckí exportéri preto dohodu kritizujú a nazvali ju bolestivým kompromisom. 15-percentné clo bude pre mnohých obchodníkov znamenať existenčnú hrozbu, uviedlo Združenie nemeckého veľkoobchodu, zahraničného obchodu a služieb.

Nespokojný je aj Spolkový zväz nemeckého priemyslu, podľa ktorého je dohoda „nedostatočným kompromisom a vysiela fatálny signál pre úzko prepojené hospodárstvo na oboch stranách Atlantiku“.

Nemeckí výrobcovia hrozia, že clá pripravia krajinu o ekonomický rast a pracovné miesta.

Od nemeckej ekonomiky je silne závislá aj tá slovenská. Slovenský premiér Robert Fico však dosiahnutie dohody na svojom Facebooku označil za dobrý výsledok a pochválil zaň eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorý s Američanmi mesiace vyjednával.

Fico však uviedol, že ho bude zaujímať, čo bude konkrétne znamenať záväzok nakúpiť americké energie a zbrane.

Opatrná Európa

Ako píše americký denník The New York Times, aj keď detaily ešte musia byť dopracované, „zdá sa, že tento rámec pravdepodobne natrvalo zmení obchodné vzťahy medzi dvoma najväčšími a najviac prepojenými ekonomikami sveta“.

Dosiahnutie dohody môže zároveň priniesť vlnu pokoja a odvrátiť obchodnú vojnu.

Prakticky od januára, keď Donald Trump prevzal funkciu amerického prezidenta, sa totiž množili hrozby z jednej aj z druhej strany Atlantiku. Najprv Trump hovoril o desaťpercentných clách pre EÚ, potom o 25-percentných, v júli už o 30-percentných sadzbách.

Niektorí európski politickí lídri chceli reagovať tvrdou odvetou, úradníci v Bruseli aj zostavili zoznam amerických produktov, na ktoré by mohli byť uvalené odvetné clá a ktoré by americká ekonomika najviac pocítila.

Rokovania trvali dlhé mesiace, šéf európskych vyjednávačov Maroš Šefčovič bol podľa britského ekonomického denníka The Financial Times vo Washingtone celkovo sedemkrát a absolvoval sto hodín frustrujúcich rozhovorov.

Podľa denníka Šefčovičovi počas vyjednávaní často volali európski ministri a radili mu, aby bol opatrný.

Podobné rady mu dávali aj niektorí obchodní lídri, podľa ktorých bolo lepšie prijať ústupky ako situáciu ďalej eskalovať.

Ďalším argumentom pre opatrný prístup bola geopolitická situácia. Ak by bola iná a na Ukrajine by nebola vojna, Únia by podľa niektorých analytikov postupovala razantnejšie. No keďže EÚ do veľkej miery závisí od USA pri garantovaní bezpečnosti, nebolo to možné.

Európska únia si zároveň chcela zachovať právo na reguláciu.

Podľa Financial Times americkí technologickí giganti tlačili na Trumpa, aby donútil EÚ obmäkčiť zákony, ktoré regulujú vyjadrovanie na internete, manažment dát a aby neprišlo k zavedeniu digitálnej dane. Von der Leyenová však v tejto oblasti odmietla akýkoľvek kompromis.

Dohoda ešte nemá jasne zadefinované kontúry, nateraz je však jasné, že 15-percentné clá budú platiť pre širokú paletu výrobkov a s určitosťou sa dotknú áut, farmaceutických výrobkov a polovodičov.

Zároveň sa vie, že nebudú platiť na oceľ a hliník, ktoré podliehajú vyššej, až 50-percentnej sadzbe, i keď von der Leyenová pripúšťa, že táto sadzba ešte bude predmetom ďalších rokovaní.

Slovensko medzi najpostihnutejšími

Pre Slovensko je však najpodstatnejšie, že clá budú platiť na automobily, ktoré sú naším najdôležitejším exportným artiklom. Ako presne nové pravidlá zasiahnu našu ekonomiku, sa zatiaľ nedá povedať, je však jasné, že budeme patriť k najviac postihnutým krajinám.

Rôzni analytici sa pozreli na to, ako by zavedenie ciel zasiahlo slovenskú ekonomiku, keďže však neboli známe definitívne sadzby, výsledky sa rôznia podľa toho, akú sadzbu si tá-ktorá analýza zvolila.

Napríklad Inštitút finančnej politiky upozorňuje, že Slovensko vyváža do USA takmer výlučne automobily a súčiastky. Iné krajiny sú so Spojenými štátmi prepojené aj viac, no cez služby, na ktoré sa clá nevzťahujú. Tým má na nás zavedenie ciel aj vyšší dosah.

Podľa inštitútu americký dopyt po tovaroch a službách vytvára priamo či nepriamo na Slovensku približne 70-tisíc pracovných miest, ak sa pozrieme iba na priemysel, ide približne o 30-tisíc pracovných miest.

Zavedenie ciel tak bude mať priamy efekt v znížení exportov, do USA však putuje iba päť percent zo slovenského vývozu.

Väčší vplyv tak bude mať spomalenie ekonomík našich hlavných partnerov, predovšetkým Nemecka.

Ešte v decembri sa na dosah zavedenia ciel pozreli aj analytici Národnej banky Slovenska, ktorí počítali s 10-percentnou sadzbou.

Podľa ich výpočtov by sa slovenské HDP znížilo o 0,5 percenta, HDP EÚ o 0,35. Pracovný trh by mohol prísť o 20-tisíc pracovných miest.

V každom prípade dôležité nie je ani tak konkrétne číslo ako to, že Slovensko bude zasiahnuté viac ako EÚ ako celok.

Národná banka tak konštatuje, že obchodné vojny vo všeobecnosti našu ekonomiku výrazne zasiahnu, nebude to však katastrofa. „Ekonomický rast sa spomalí, ale recesii by sme sa mali vyhnúť. Všetko bude závisieť od dĺžky a intenzity obchodných vojen,“ dodáva.