Mnohých ľudí s hypotékami pri poslednej refixácii čakalo nepríjemné prekvapenie. Časy nízkych úrokových sadzieb sa skončili a museli tak prijať výrazné navýšenie, čo sa odrazilo aj na výške mesačných splátok.

Ľudia si preto poväčšine zvolili čo najnižšie fixačné obdobie s nádejou, že situácia sa rýchlo zlepší.

Od veľkej vlny refixácií prešiel rok a priemerné úrokové sadzby sú naozaj nižšie, ako však ukazuje vývoj v iných krajinách, mohli klesnúť ešte výraznejšie.

Európska centrálna banka totiž znížila základné úrokové sadzby až na dve percentá. Priemerná úroková sadzba slovenských bánk však ešte v máji dosahovala 3,66 percenta.

Ak sa pozrieme iba na nové hypotéky, ich úroková sadzba na jednoročné fixačné obdobie v júni dosahovala 4,16 percenta.

Pri dlhších fixáciách do piatich rokov bol úrok síce ešte nižší a dosahoval 3,63 percenta, ale aj tak ide o vyššie číslo ako základná sadzba Európskej centrálnej banky.

Slovenské priemerné sadzby sú piate najvyššie v rámci eurozóny.

Najlacnejšie si na nehnuteľnosti požičiavajú ľudia na Malte, kde je sadzba pod dvoma percentami, čo je však európska výnimka. Nasledujú Španieli, Fíni, Chorváti, Slovinci a Portugalci, všetci majú sadzby pod troma percentami.

Zlé verejné financie cítime všetci

Prečo Slovensko patrí ku krajinám s najdrahšími hypotékami?

Výšku úrokovej sadzby neovplyvňuje iba vývoj sadzieb Európskej centrálnej banky. „Ďalším dôležitým faktorom sú slovenské štátne dlhopisy, ktorých výnos je výrazne vyšší ako napríklad výnos nemeckých dlhopisov,“ hovorí riaditeľka pre úvery spoločnosti FinGO.sk Eva Šablová.

Naše banky tak musia počítať s vyššou rizikovou prirážkou a to predražuje aj hypotéky.

„Stav našich verejných financií, ekonomické riziká súvisiace s rozpočtovou zodpovednosťou vlády, ako aj celková politická situácia v krajine, ktorá je charakteristická nepredvídateľnosťou, zvyšujú neistotu,“ vysvetľuje pre Postoj Eva Šablová.

Neistota spôsobuje, že banky si počínajú opatrnejšie a sadzby preto u nás klesajú pomalšie ako v iných krajinách.

Priemerné výnosy slovenských desaťročných štátnych dlhopisov v máji dosiahli 3,49 percenta. Čím je väčší rozdiel medzi týmto ukazovateľom a priemernou úrokovou sadzbou na hypotéky, tým je väčšia pravdepodobnosť znižovania úrokov.

Priemerná sadzba na hypotéky bola v máji 3,66 percenta, priestor na ďalšie znižovanie úrokov zo strany slovenských bánk je teda minimálny.

Niektoré banky však predsa len idú nižšie. Príkladom môže byť Fio banka, ktorá ponúka nový úver s trojročnou fixáciou s úrokom 3,18 percenta. Nasleduje UniCredit Bank, ktorá ponúka 3,39-percentný úrok.

Najvyššie úroky poskytuje trojica najväčších slovenských bánk: Tatra banka, VÚB a Slovenská sporiteľňa, ktoré majú zhodne nastavený úrok na 3,69 percenta.

Hypotéky sú tak jednou z oblastí, kde obyvatelia priamo pociťujú negatívny vplyv toho, že verejné financie majú problémy.

Foto: TASR/Dano Veselský

Slovenské verejné financie na tom vôbec nie sú dobre. Deficit dosiahol vlani 5,27 percenta.

Oproti roku 2023 tak mierne vzrástol, a to napriek tomu, že vláda prijala konsolidačné opatrenia. Tie majú pokračovať aj v budúcom roku, zníženie deficitu na tri percentá sa odkladá a necháva až na budúcu vládu.

Dosiahnutie tejto hodnoty je potrebné na skrotenie verejného dlhu. Ak sa to nepodarí, bude rásť čoraz rýchlejšie a s ním budú rásť aj úroky, za ktoré si bude štát požičiavať. A to bude mať priamy vplyv aj na úroky hypoték.

ECB nateraz so znižovaním skončila

Ďalšie zlacnenie hypoték by mohlo prísť, keby sa ECB rozhodla ďalej znižovať základné úrokové sadzby, ale ani to sa nezdá pravdepodobné.

Guvernéri eurozóny sa po minulotýždňovom stretnutí rozhodli v znižovaní už nepokračovať a sadzby tak zostali na dvojpercentnej úrovni.

Inflácia je na cielenej dvojpercentnej úrovni a európska ekonomika sa zatiaľ ukazuje ako odolná. „Zároveň však prostredie zostáva mimoriadne neisté, najmä pre obchodné spory,“ vysvetľuje ECB v oficiálnom vyhlásení.

„Aj naďalej existujú riziká, ktoré môžu infláciu vytlačiť vyššie, a preto musíme ostať ostražití,“ komentoval rozhodnutie guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír.

Guvernérka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová. Foto: TASR/AP

Karty zamiešala aj obchodná dohoda medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou, ktorou sa od prvého augusta zavádzajú 15-percentné clá na európsky tovar.

Tento vývoj viedol viaceré zahraničné banky k zmene prognóz ďalšieho vývoja úrokových sadzieb v eurozóne.

Naposledy tak urobila Deutsche Bank, ktorá ešte nedávno predpokladala, že ECB po krátkej prestávke pristúpi k ďalšiemu znižovaniu. Najnovšie už počíta s tým, že na konci budúceho roka ECB sadzby opätovne zvýši.

Dohoda o clách síce ukončila neistotu, ale je výhodná najmä pre Spojené štáty. „Po tom, ako sa podarilo dospieť k dohode, obchodná politika tak už nepatrí medzi dôvody, pre ktoré by ECB mala pokračovať v redukcii úrokových sadzieb,“ predpokladajú analytici Deutsche Bank. „Ďalšie zníženie by teraz predstavovalo riziko,“ dodali.

Podobný vývoj predpokladá aj francúzska banka BNP Paribas. Aj jej analytici očakávali znižovanie úrokov na septembrovej schôdzke Rady guvernérov. V najnovšej predpovedi však otočili, znižovanie už podľa nich nepríde a najbližšiu zmenu v úrokoch očakávajú koncom budúceho roka, keď by podľa nich mali vzrásť.

Koniec znižovania úrokov predpovedá aj americká Goldman Sachs, ako aj britská HSBC.

Jeseň rozhýbe trh

Pohyb na trhu by mohli priniesť jesenné akciové kampane bánk. Práve jeseň a jar sú obdobia, keď Slováci nakupujú nehnuteľnosti najviac. Po letnom oslabení teda zrejme bude na jeseň zvýšený záujem o hypotéky, čo banky istotne budú chcieť využiť.

Nákupy, ktoré ľudia v minulosti odložili pre vysoké úrokové sadzby, sa však podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika už do veľkej miery zrealizovali.

„Nemyslím si teda, že mesačné objemy hypoték presiahnu úroveň 600 miliónov eur, ako sme to videli v apríli,“ povedal pre TASR Marián Búlik.