„It’s the economy, stupid“ – týmto sloganom americký politický stratég James Carville vysvetľoval hlavný záujem amerických voličov, na ktorý mala v roku 1992 cieliť predvolebná kampaň demokratov. Carville sa nemýlil, Bill Clinton vyhral voľby a po 12 rokoch demokrati v Bielom dome znovu vystriedali republikánov.

Odvtedy sa slávny citát stal okrídleným výrazom, ktorý sa nezmazateľne zapísal do repertoára politických stratégov aj komentátorov. Rovnakej tézy sa chopil aj Donald Trump, ktorý svoju minuloročnú kampaň postavil nielen na boji proti migrácii, ale aj na pocite nespokojnosti z inflácie predošlých rokov, ktorý ľudia spájali s presvedčením, že ekonomika funguje o dosť horšie, než by mala.

Pritom bola realita dosť odlišná.

Ako písal v minulom októbri Wall Street Journal – teda denník nepodozrivý z ľavicových sympatií –, „ďalší prezident zdedí pozoruhodnú ekonomiku“.

„Ktokoľvek bude budúci týždeň víťazom Bieleho domu, ujme sa úradu bez núdze o výzvy, ale s minimálne jednou obrovskou výhodou: ekonomikou, ktorá zahanbuje svojich konkurentov. S ďalším solídnym výkonom v treťom štvrťroku USA vzrástli za posledný rok o 2,7 percenta. Predbiehajú všetky ostatné významné rozvinuté ekonomiky, nehovoriac o vlastnej historickej miere rastu,“ hodnotil minulú jeseň WSJ situáciu americkej ekonomiky.

A to nebolo jedinou výhodou: „Pôsobivejšia ako miera rastu je jeho kvalita. Tento rast nepramení len z vyčerpania obmedzených zásob pracovnej sily a iných zdrojov, čo by mohlo podporiť infláciu. Namiesto toho pramení zo zvýšenia produktivity ľudí a podnikov,“ uznanlivo analyzoval americký denník.

„Banka pre medzinárodné zúčtovanie, švajčiarska zastrešujúca skupina centrálnych bánk, vypočítala, že od konca roka 2019 do konca roka 2023 sa celková produkcia v USA zvýšila o 7,9 percenta, z čoho 1,2 percenta pochádzalo z vyššieho počtu odpracovaných hodín a 6,7 percenta z produktivity – z vyššieho počtu hodín produkcie. V eurozóne sa produkcia v rovnakom období zvýšila o tri percentá, a to výlučne vďaka vyššiemu počtu odpracovaných hodín,“ pripomínal WSJ.

Tieto čísla boli v kontraste s vnímaním väčšiny voličov, ktorí cítili dosahy predošlej inflácie. Ale aj tá bola na zostupe, po špičke v júni 2022 (9,1 percenta) do júna 2023 klesla na tri percentá s ďalším mierne klesajúcim trendom.

V októbri 2024, keď WSJ svoj článok zverejnil, inflácia dosahovala už len 2,6 percenta, teda o 0,1 percenta menej než dnes a nie oveľa viac, než je cieľ centrálnych bánk (dve percentá). Nezamestnanosť bola na úrovni 4,1 percenta, jednej z najlepších hodnôt za posledné desaťročia.

Zahodená príležitosť

Toto hospodárske dedičstvo nový americký prezident za pár mesiacov bezprecedentne rozhajdákal.

Trumpove clá tlačia infláciu nahor a americká ekonomika rastie pomalšie, než hlásili predikcie na začiatku roka. Bolo by prehnané tvrdiť, že americká ekonomika je v kríze. Ale situácia zďaleka nie je taká ružová, aká sa zdala v minulom októbri.

To má vplyv aj na zamestnancov. V júli vzniklo v Spojených štátoch 73-tisíc nových pracovných miest, výrazne menej než očakávaných 100-tisíc. A ešte horšie boli čísla v júni (14-tisíc) a máji (19-tisíc), dohromady tak Úrad pre pracovné štatistiky (BLS) skorigoval odhady nadol o 258-tisíc pracovných miest.

Aj vďaka demografii a menšiemu príchodu migrantov zatiaľ síce výrazne nevzrástla nezamestnanosť, ale je jasné, že americkej ekonomike sa darí výrazne menej, než sa očakávalo.

Tieto čísla nahnevali Donalda Trumpa natoľko, že vyhodil šéfku BLS Eriku McEntarfer a namiesto nej do funkcie povolal kontroverzného ekonóma E. J. Antoniho. Ten pritom len krátko predtým na kanáli Fox News tvrdil, že dôvodom zlých čísel je, že na čele úradu „nie je MAGA republikán“.

„Naša ekonomika prekvitá a E. J. zabezpečí, aby zverejnené čísla boli ČESTNÉ a PRESNÉ,“ vyhlásil americký prezident na Truth Social.

Vraj obchodná dohodaTakto vyzerá kapitulácia pred Trumpom

Martin Hanus

Medzi ekonómami sa nominácia Antoniho stretla so zhrozením. „Nemyslím si, že som niekedy predtým verejne kritizoval nejakého prezidentovho nominanta. Ale E. J. Antoni je úplne nekvalifikovaný na to, aby bol komisárom BLS,“ uviedol ekonóm Harvardu Jason Furman na sieti X. Furman v minulosti pôsobil ako predseda Rady ekonomických poradcov Baracka Obamu.

Ešte ostrejšie slová našiel profesor ekonómie na University of Michigan Justin Wolfers: „Trumpov kandidát na komisára BLS E. J. Antoni je katastrofálne hrozný. Je to na 1200 percent, 1300 percent, možno 1400 percent trumpovec s minimálnymi referenciami okrem dlhej histórie prekrúcania alebo nepochopenia základných ekonomických štatistík.“

„Preukázal buď úplné nepochopenie ekonomických údajov a princípov, alebo prejavuje ochotu správať sa k svojmu publiku s pohŕdaním a zavádzať ho,“ cituje NYT Kylea Pomerleaua, ekonóma konzervatívneho American Enterprise Institute.

„Tieto štatistiky nie sú určené na to, aby slúžili nejakému prezidentovi,“ hovorí Pomerleau. „Ide o dôležité ekonomické údaje, ktoré sú prepojené s tvorbou politík vo verejnom aj súkromnom sektore. Nemôžeme sa s tým zahrávať pre stranícke dôvody.“

Erica Groshen, ktorá úrad viedla v minulosti, pre Newsweek povedala, že sa chce vyhnúť rýchlym úsudkom, ale „najviac ma znepokojuje, že nominovaný a jeho práca nie sú dobre známi v podnikateľskej, akademickej alebo verejnej komunite“.

Lojalita nado všetko

Kritiku si Trumpov krok vyslúžil aj od amerického konzervatívneho magazínu National Review: „Niektorí sa snažili obhajovať Trumpov krok tvrdením, že požaduje zlepšenie metodiky agentúry, ktorá si vyžaduje aktualizáciu. (...) Trump rýchlo podkopal úsilie týchto obhajcov, keď neskôr v ten istý deň zdôvodnil prepustenie McEntarfer svojím presvedčením, že správy o zamestnanosti boli ‚zmanipulované‘ proti republikánom.“

„Trump by si prial systém BLS, ktorý je zaujatý v jeho prospech. Najnovším dôkazom toho je jeho nominant na post ďalšieho komisára E. J. Antoni. Antoni je hlavným ekonómom v Heritage Foundation. Neúnavne podporuje Trumpovu politiku na sociálnych sieťach. A opakovane preukázal, že nerozumie ekonomickým štatistikám,“ kritizuje Trumpov výber National Review.

Podľa National Review je nejasné, či za Antoniho chybnými tvrdeniami stojí ignorancia alebo úmyselná manipulácia. Faktom však podľa magazínu je, že nový šéf nerozumie ani triviálnym dátam. V júli sa napríklad snažil podložiť, že ceny nestúpli napriek zavedeniu ciel. Malá chybička krásy: zverejnená štatistika mapuje ceny importovaných tovarov pred uvalením ciel, štatistika tak nielenže nepodložila, čo Antoni tvrdil, ale vyvrátila aj tvrdenie trumpistov, že clá budú platiť zahraničné spoločnosti.

Podobné chyby urobil Antoni v tweetoch o náraste migrantov medzi zamestnanými alebo v tweete s grafom, podľa ktorého by sa dôchodcovia po dosiahnutí istého veku mali začať vracať na pracovný trh.

„Možno by ste mohli tieto príspevky ospravedlniť ako návnadu na sociálnych sieťach a poukázať na Antoniho serióznejšiu prácu, aby ste dokázali jeho kompetenciu. Ale o žiadnej serióznej práci sa nehovorí. Nepublikoval v žiadnom významnom ekonomickom časopise. Medzi jeho slávne zásluhy patrí aj časté hosťovanie v rozhlasových reláciách,“ pokračuje National Review.

„Ak by bola naozaj pravda, že Trump chcel modernizovať a vylepšiť BLS, nominoval by niekoho s rozsiahlymi skúsenosťami v oblasti zberu ekonomických údajov, kto publikoval výskum o štatistickej metodológii a má nápady, ako vylepšiť fungovanie BLS v jeho základoch. Jeho nominácia Antoniho dokazuje, že namiesto toho chce len lokaja,“ myslí si National Review.

Ba čo viac, Trump už vyzval banku Goldman Sachs, aby vymenila svojho hlavného ekonóma, pretože sa mu nepáčili nelichotivé analýzy.

Ruský reset 2.0Trump chcel byť Antiobamom, ale teraz zažíva podobné sklamania

Christian Heitmann

Reaganomics out, Erdonomics in

Trumpove ekonomické výsledky v prvom volebnom období aspoň do začiatku pandémie vôbec nevyzerali zle. No zatiaľ čo vtedy do veľkej miery implementoval to, čo bola desaťročia obyčajná republikánska politika, a jeho uletenejšie nápady zastavili súdy alebo niekedy aj vlastní spolupracovníci, dnes je situácia úplne iná.

Trump okolo seba nemá nikoho, kto by ho v ekonomických nápadoch mohol výraznejšie brzdiť. Ekonomickú politiku Reagana, ktorá priniesla Amerike štyri desaťročia prosperity, tak nahradila eklektická hospodárska politika, ktorá sa často mení zo dňa na deň, niekedy dokonca z hodiny na hodinu, a ktorú sprevádzajú neustále pokusy o realizáciu zmesi ľavicových nápadov, o akých pred pár rokmi hovorila len hŕstka antiglobalizačných aktivistov, s daňovou politikou, ktorá nedokáže udržateľne financovať požiadavky ani len okresaného rozpočtu.

Kontrast medzi Trumpom I a Trumpom II odzrkadľuje aj situácia na finančných trhoch: po prvých sto dňoch Trumpa v úrade v roku 2017 bol index S&P 500 v pluse o 5,3 percenta. Po prvých sto dňoch Trumpa II S&P 500 zaznamenal prepad o 7,1 percenta.

Výkon prezidenta, samozrejme, nemožno merať iba v úspechoch či neúspechoch finančných trhov, ale rozdiel medzi oboma Trumpovými vládami je úplne zrejmý.

Nápad teraz ešte aj vymieňať funkcionárov v štatistických úradoch, ak nebudú produkovať páčivé dáta, je ďalším z vrcholne pochybných krokov.

Takýto spôsob manipulácie pripomína skôr Erdoğanovo Turecko než rozvinutú západnú krajinu. A podobne ako v Turecku, kde po nekompetentnej finančnej politike a výmene šéfa štatistického úradu vystrelila inflácia do nevídaných výšin, aj v prípade Donalda Trumpa spochybňovanie nezávislosti štatistického úradu len prehĺbi jestvujúce pochybnosti o stave ekonomiky a jeho neortodoxnej politike.