Povedal: „Rusko okupuje veľkú časť Ukrajiny a pokúsime sa získať časť územia späť pre Ukrajinu. Niektoré územia získame späť. Niektoré vymeníme. Dôjde k výmene niektorých území v prospech oboch.“

Včera sa Trump vrátil k svojmu nápadu: „A nechcem použiť slovo divvy things up, ‚rozdeliť si veci‘, ale viete, do istej miery to nie je zlý výraz, dobre?“

V anglickom origináli dodal: „But there will be a give and take as to boundaries, lands, etc, etc.“

Trumpova fixná idea tohto týždňa odpudzuje mnohých podporovateľov Ukrajiny, mňa nie až tak veľmi.

Kým ide o predbežné uznanie územia, ktoré Rusko za cenu milióna zmarených životov už vojensky dobylo, teda o zmenu hraníc de facto a nie de iure, mali by sme to skúsiť.

Ak to pomôže zastaviť krviprelievanie, prečo nie?

Keď Trump v týchto dňoch podpísal s azerbajdžanským prezidentom a arménskym premiérom mierovú zmluvu pre Južný Kaukaz, opísal svoje pohnútky v politike takto: „I love saving lives.“

Milovať záchranu životov, to by sme mali všetci.

Treba už len nájsť lokality, ktoré by si Ukrajina a Rusko – v prospech obidvoch – mohli vymeniť.

Zabrali si prevažne oceán, teda nehnuteľnosti na pobreží, čo je vždy to najcennejšie.

Trump ešte nepovedal, o aké územia by mohlo ísť, ale vo svojej trinásťminútovej odpovedi prezradil svoje znalosti o Ukrajine.

Citujem ho najprv v angličtine.

„Russia’s occupied a big portion of Ukraine. They’ve occupied some very prime territory. We’re gonna try and get some of that territory back for Ukraine. But they’ve taken some very prime territory.

They’ve taken largely ocean, you know in real estate we call it ocean-front property, that’s always the most valuable property. If you are on a lake, a river or an ocean, it’s always the best property.

Well, Ukraine, a lot of people don’t know that Ukraine was largely a thousand miles of ocean. It’s gone. Other than one small area, Odessa, it’s a small area. Just a little bit of water left.“

V slovenskom preklade: „Rusko okupovalo veľkú časť Ukrajiny. Okupovalo veľmi vzácne územie. Pokúsime sa získať časť tohto územia späť pre Ukrajinu. Ale oni si zabrali veľmi vzácne územie.

Zabrali si prevažne oceán, viete, v realitách to nazývame nehnuteľnosti na pobreží, to je vždy najcennejšia nehnuteľnosť. Ak ste pri jazere, rieke alebo oceáne, je to vždy tá najlepšia nehnuteľnosť.

No, Ukrajina, veľa ľudí nevie, že Ukrajina bola prevažne tisíc míľ oceánu. To je preč. Okrem jednej malej oblasti, Odesy, čo je malá oblasť. Zostala len malá časť vody.“

Nie je ťažké uhádnuť, kto prezidentovi tieto informácie našepkal: asi to bol Steve Witkoff, jeho starý newyorský developerský kamarát, v tejto historickej chvíli Trumpov špeciálny vyslanec pre riešenie všetkých horúcich konfliktov sveta.

Keďže Witkoff nedávno nevedel správne pomenovať názvy juhovýchodných ukrajinských oblastí, ktoré si Rusko anektovalo do svojej ústavy, mal asi aj on informátora.

Dúfajme, že sa nevolá Vladimír Vladimírovič.

Keď som túto Trumpovu analýzu dočítal, napadlo mi, že som v rokoch 2001 až 2022 takmer každý rok pobýval alebo dovolenkoval na tejto ukrajinskej Oceanfront Property.

Azovské more sa už stalo ruským vnútrozemským morom, ale nie je to oceán.

Ak si dvaja Newyorčania predstavujú ukrajinské pobrežie ako to u nich doma pri Atlantiku, ktorý im obmýva nohy doma alebo na Floride, tak to nemôže byť ďalej od skutočnosti.

Nejaký oceán pripomína maximálne južné, hornaté, čiernomorské, historicky významné a turisticky vychýrené pobrežie Krymu, ktoré Rusko na jar 2014 získalo bez boja.

„Oceánske pobrežie“, ktoré ruská armáda dobyla na jar 2022, sa týka do veľkej miery Azovského mora, ktoré sa – so smutnou výnimkou Mariupoľu – stalo takmer bez ukrajinského odporu ruským vnútrozemským morom.

Azovské more je úplným opakom oceánu.

S priemernou hĺbkou osem metrov je najplytším morom na zemi. Je príliš plytké na to, aby v ňom mohli plávať veľké oceánske lode, jeho pobrežie je prevažne ploché a nevýrazné a jeho slanosť predstavuje vďaka neustálemu prítoku sladkej vody z Donu a Kubáne v severných častiach iba mizerných dva až štyri promile.

Toto more je vo svojej podstate väčšie jazero.

Plné komárov ako Balaton alebo moje Neziderské jazero.

V nultých rokoch som sa snažil zakaždým tráviť svoju letnú dovolenku na azovskom pobreží.

Skúsil som to v Mariupole: tam človek mohol zo spacieho vozňa ukrajinských železníc vyskočiť rovno na piesočnatú pláž, ale vtedy ešte polmiliónové mesto nedisponovalo žiadnou infraštruktúrou letoviska.

Skúsil som to na myse pri Kyrylivke: bol to nekonečný rad chatiek a búdok, ktoré ľudia navštívili nanajvýš na jednodňový výlet z veľkomesta Melitopol, ale sotva tam chcel niekto aj prenocovať.

Skúsil som to v Berďansku: je to peknučké mesto s istou históriou, po mestskej pobrežnej promenáde prechádzali vlaky naložené uhlím, postaršia alkoholička ma objala a pobozkala, keď som si pri novinovom stánku kúpil gazetu. „Na dôchodku sa život iba začína,“ vyhlásila babička, ktorá nám prenajala byt a nosila nám potom aj čerstvý boršč.

Ale aj v Berďansku sa letný turizmus odohral v „turbazach“, teda vo veľmi jednoduchých letných zariadeniach, bolo to niečo medzi kempingom a jednohviezdičkovým hotelom.

Prepáč, Donald, o Prime Oceanfront Property nemôže byť reč.

V desiatich rokoch som sa presunul na Krym, zas a zas do Odesy a na rovnako nerozvinuté ukrajinské letoviska pri Čiernom mori.

Tieto lokality by v istom zmysle mohli byť snom developera, napríklad pôsobivé útesové pobrežie pri Kurortnom by stálo za investície, ale momentálne tam zo Západu nevedú žiadne zjazdné cesty.

Prepáč, Donald, o Prime Oceanfront Property nemôže byť ani reč.

A najmä: vidím na pobreží takmer nulový potenciál na výmenu územia.

Súčasná frontová línia pozdĺž ukrajinského pobrežia sleduje danosti prírody.

Pred aljašským samitom z ruskej strany počuť, že by chceli v prípadných rokovaniach o zmene hraníc získať celý Donbas.

Takže aj veľké mestá Slovjansk a Kramatorsk, do ktorých majú Rusi aj napriek zvýšenej rýchlosti v postupe ešte dosť ďaleko.

Tým by získali aj tamojší ukreprajon, takmer neprekonateľné opevnenia ukrajinskej armády vybudované pred touto štvrťmiliónovou aglomeráciou.

Rusi teda snívajú o tom, že dostanú v rokovaniach niečo, za čo by inak museli položiť ďalších stotisíc životov.

Na to môžu zabudnúť. Nikto príčetný by s tým nesúhlasil.

Jedinú výmenu územia, ktorú si viem v tejto chvíli predstaviť, je Ruskom obsadený vidiek Charkovskej oblasti pred mestom Kupjansk za zvyšok mestskej aglomerácie Pokrovsk-Myrnohrad, ktorá je už obkľúčená a zničená. Pre Ukrajinu stratila svoj ekonomický význam už vtedy, keď Ukrajinci museli opustiť výrobu koksu v pokrovských baniach.

Nemožno poprieť, že Trumpov nápad má určité čaro, ale iné väčšie územia, ktorých výmena by bola „v prospech“ Ukrajiny aj Ruska, v tejto chvíli nevidím.

Ak bude Rusko vôbec súhlasiť s prímerím, bude to zhruba pozdĺž frontovej línie.