Minister športu a cestovného ruchu Rudolf Huliak ohlásil v krátkom čase už druhý návrh, ktorý sa týka fungovania hazardu, resp. jeho zdanenia.

Tento týždeň vyhlásil, že už je s predsedom vlády dohodnutý na tom, že sa hazard zdaní – 30 percent online hazard a 21 percent kamenné prevádzky, ľudovo povedané herne.

V parlamentnej podateľni už zároveň leží návrh skupiny poslancov združených v Strane vidieka, ktorej je Huliak predsedom, a Huliak sám tento návrh aj verejne prezentoval. Venovali sme sa mu v nedávnom texte, preto len v skratke.

Jeho cieľom je umožniť národnej lotériovej spoločnosti Tipos, aby si mohla otvoriť pobočky v obciach, kde bude prevádzkovať číselné lotérie. Mohla by tak urobiť aj bez súhlasu dotyčnej samosprávy – teda aj v obciach a mestách, ktoré všeobecne záväznými nariadeniami prevádzky hazardu na svojom území už odmietli. A ak by sa tak rozhodli spraviť v budúcnosti, v prípade schválenia tohto návrhu by sa to prevádzok Tiposu netýkalo.

Zároveň má byť prevádzkam štátnej lotérie dovolené, aby mali otvorené aj na Veľký piatok, počas Vianoc a aj v dňoch vyhláseného štátneho smútku. Návrh sa snaží aj o kozmetickú zmenu v odvodovej povinnosti prevádzkovateľov hazardu, keď im odvod do štátneho rozpočtu zvyšuje z 27 na 28 percent z výnosu. Existujúceho trojpercentného odvodu do rozpočtov samospráv sa návrh nedotkol.

Liberalizácia hazardu podľa HuliakaNamiesto väčšej regulácie a vyšších daní tu máme návrh na herne otvorené aj na Vianoce

Erik Potocký

O návrhu, ktorý Rudolf Huliak avizoval tento týždeň, veľa podrobností nemáme. Dohoda s premiérom, o ktorej minister hovoril, môže dokonca znamenať, že ide len o ideový nápad a legislatívnu podobu dostane až v nasledujúcich dňoch alebo týždňoch.

Hoci minister financií Ladislav Kamenický povedal, že rokovanie koaličnej rady o definitívnej podobe konsolidácie, s ktorou vláda chce prísť do parlamentu, momentálne stojí na otázke zdaňovania hazardu, Rudolf Huliak tvrdí, že na ostatnom stretnutí koaličných partnerov o konsolidácii nepadlo o hazarde ani slovo.

Keďže minister financií, ktorý má v gescii dane všetkého druhu, hovorí, že na hazarde dohoda ešte nie je, minister športu, pod ktorého patrí sféra hazardných hier a lotérií, na druhej strane iba stručne oznámil dve cifry a inak sú vládne zdroje na informácie v tejto veci veľmi skúpe, nevieme presne, akú podobu toto zdanenie bude mať.

Z hľadiska predpokladaných výnosov totiž nestačí povedať, že online hazard sa zdaní 30 percentami a kamenné herne 21 percentami.

Práve technické detaily sú v tomto ohľade mimoriadne dôležité. Či bude základom dane suma vkladov, suma výnosov, či sa zdanenie dotkne aj výhier, do akej sumy by boli výhry prípadne od dane oslobodené. Takisto nevieme, či sa so zavedením zdanenia bude hýbať s úrovňou existujúcich odvodov alebo ich prerozdelením medzi štátny rozpočet a rozpočty samospráv.

Na zhodnotenie návrhu budú dôležité detaily. Čo bude základom dane, či budú zdanené aj výhry a či sa zavedením zdanenia na druhej strane neskrešú existujúce odvody do štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv.

Potom sú tu ešte ďalšie technické detaily, ako napríklad odvod z prevádzky „výherných“ automatov alebo iných obdobných prístrojov, alebo príspevok prevádzkovateľov hazardu na fungovanie Úradu pre reguláciu hazardných hier.

Navyše existujúci odvod 27 percent z výťažku do štátneho rozpočtu je maximom. Pri rôznych typoch hier sa rôzni aj percentuálna výška odvodu.

Bez poznania týchto detailov tak nie je možný ani hrubý odhad daňových výnosov. V tomto prípade totiž možno ešte trefnejšie platí úslovie, že diabol sa skrýva v detailoch.

Navyše, ak by sa aj zdanenie vo výške, ako ju naznačil Rudolf Huliak, dostalo do zákona, je namieste otázka, či to nebude výmenou za to, že štát u prevádzkovateľov zoškrtá iné, aktuálne existujúce odvodové povinnosti. Robiť si ilúzie o tom, že takýto návrh nebude predmetom lobistického tlaku prevádzkovateľov hazardu, nie je namieste. Silný lobing funguje aj pri „nevinnejšej“ legislatíve.

Navonok verejnoprospešný návrh so zdanením hazardu môže v konečnom súčte znamenať, že vo vreckách prevádzkovateľov herní a kasín skončí ešte viac peňazí ako doteraz.

Prevádzkovatelia varujú pred presunom hráčov do nelegálnej sféry

Prevádzkovatelia hazardu s reakciou na slová Rudolfa Huliaka na konkrétnejšie obrysy nečakali a stanovisko spísali hneď v ten istý deň.

Na legislatívu či iné dianie okolo hazardu zvyčajne reaguje Asociácia hier a zábavy, čo je záujmové združenie prevádzkovateľov hazardných hier.

Najnovšie si prevádzkovatelia založili Inštitút pre reguláciu hazardných hier (IPRHH), čím chcú zrejme vytvoriť zdanie existencie nezávislého posudzovateľa legislatívneho prostredia, v ktorom hazard na Slovensku funguje, hoci v závere tlačovej správy uvádzajú, že inštitút zastupuje 75 percent trhu. Ide teda o ďalší lobistický nástroj prevádzkovateľov hazardu.

Hrozia krachom regulovaných prevádzok a presunom hazardu do sivej a nelegálnej zóny, z ktorej štát a samosprávy už nebudú mať vôbec žiaden príjem, pričom následky pre hráčov a ich rodiny budú ešte horšie.

V nelegálnom, resp. neregulovanom priestore totiž neexistujú ani bariéry vylúčenia napríklad ľudí poberajúcich sociálne dávky, liečiacich sa zo závislosti, dlžníkov na odvodoch či daniach.

Prevádzkovatelia varujú, že v nelegálnom priestore neexistujú ani bariéry vylúčenia napríklad ľudí poberajúcich sociálne dávky, liečiacich sa zo závislosti, dlžníkov na odvodoch či daniach.

„Každé nárazové a výrazné zvýšenie odvodov z hazardu je osvedčeným receptom na to, ako posilniť nelegálny trh. Legálni prevádzkovatelia hazardných hier v takejto situácii strácajú schopnosť konkurovať nelegálnym poskytovateľom, ktorí neplatia dane, neplnia žiadne regulačné požiadavky a dokonca cielia na rizikové skupiny obyvateľstva,“ uviedol Dávid Lenčéš, riaditeľ IPRHH.

Pripájajú aj výsledky prieskumu, v ktorom sa až 38 percent gamblerov zapísaných v registri vylúčených osôb snaží pravidlá obchádzať a hľadajú hazard v nelegálnom priestore.

Tieto argumenty majú svoje racio, treba však zároveň brať do úvahy, že zaznievajú a budú zaznievať pri každom, aj drobnom sprísnení regulácie a aj keby sa odvod či daň z hazardu zvyšovali čo i len o pol percentuálneho bodu.

Argumentujú aj tým, že podobný vývoj potvrdzujú viaceré krajiny Európskej únie. Neuvádzajú však príklad žiadnej konkrétnej krajiny.

V EÚ pritom existuje vo viacerých krajinách mnoho príkladov zdanenia a zodvodnenia hazardu, pričom každá krajina si volí vlastný mix opatrení vrátane zdanenia výhercov. Výhry v hazardných hrách (okrem lotérií) nepatria aktuálne na Slovensku do základu dane pre daň z príjmu fyzických osôb ani sa nezdaňujú pri samotnej transakcii výplaty výhry.

Zdanenie hazardu v EÚ je bežná vec

Toto porovnanie daňového a odvodového zaťaženia hazardu v Európe urobil pred časom Parlamentný inštitút pri NR SR, ktorý takéto analýzy robí ako podklad pre legislatívne návrhy poslancov.

Celá analýza je dostupná tu, uvedieme preto len niekoľko príkladov.

Litva zdaňuje tržby prevádzkovateľov hazardu, teda objem peňazí vložených do hazardných hier, sadzbou 20 percent, lotériové žreby 18 percentami. V Česku je na väčšinu typov hazardu sadzba 23 percent, v prípade lotérií 35 percent.

Belgicko má pre kasína sadzbu 33 alebo 44 percent v závislosti od typu príjmu, na online stávkovanie je sadzba 11 percent a zo stávok na dostihy sa odvádza 15 percent. Fínsko ma jednotnú sadzbu 12 percent na všetky typy hazardu.

Výhry zdaňuje Chorvátsko – od 10 percent pri najnižších až po 30 percent pri výhrach nad 68-tisíc eur. Maďarsko takisto zdaňuje nielen prevádzkovateľov – rôznymi sadzbami podľa typu hazardu od 7 do 40 percent –, ale aj výhercov. Výhry sú príjmami podľa zákona o dani z príjmov fyzických osôb a sadzba dane na peňažnú výhru je 25 percent.

Rakúsko uvaľuje na prevádzkovateľov licenčný poplatok od 2 do 27,5 percenta z prijatých stávok v závislosti od druhu hazardu a v prípade elektronických lotérií je tento poplatok až 40 percent. Pre všetky lotérie okrem elektronických navyše platí daň vo výške 16 percent z prijatých stávok.

Slovinsko zdaňuje prevádzkovateľov aj výhercov. Tí platia daň 15 percent do rozpočtu obce, v ktorej majú trvalý pobyt. Španielsko má z hazardu príjmy jednak za vydávanie licencií, jednak prevádzkovatelia platia dane z hazardu od 10 do 22 percent podľa typu.

Väčšina krajín, ktorá v odpovedi nášmu Parlamentnému inštitútu uviedla svoje sadzby dane, v zásade vyrubuje daň podľa objemu prijatých stávok.

Opozícia je v návrhoch konkrétnejšia

S konkrétnejšou podobou návrhu na zdanenie hazardu prišli opozičné strany. Najprv KDH, ktoré sa tejto téme venuje dlhodobo a zdanenie hazardu navrhovalo už vlani pri prvom Ficovom konsolidačnom balíku. Na vyjadrenia Rudolfa Huliaka čerstvo reagovalo aj Hnutie Slovensko Igora Matoviča.

Ak by sa napokon vládny návrh zdanenia hazardu ukázal ako taký, ktorý reálne zasiahne tento segment a prinesie aj zaujímavý výnos pre štátny rozpočet, podporu by teoreticky mohol nájsť aj v opozičných radoch, napríklad ako poistka parlamentnej väčšiny v prípade, že by lobisti boli mimoriadne presvedčiví.

KDH vníma najnovšiu Huliakovu pozíciu ako výsledok (aj) svojho tlaku.

„Je zjavné, že Huliak podľahol nášmu tlaku a musel ustúpiť, pretože jeho pôvodná pozícia bola výsmechom spravodlivosti a konsolidácie. Zrazu už hovorí o 30 percentách pri online hrách a 21 percentách pri kamenných prevádzkach. To len dokazuje, že od začiatku bránil hazardné firmy a nie slovenské rodiny,“ uviedol poslanec kresťanských demokratov Marián Čaučík.

Aj voči avizovanému zdaneniu sú však kritickí a nepozdáva sa im lepšia pozícia kamenných prevádzok. Vzhľadom na obrovské príjmy prevádzkovateľov hazardných hier KDH navrhuje okrem trvalého zdanenia aj mimoriadny odvod, podobne ako bol uvalený na bankový sektor. Jeho úroveň nešpecifikovali.

KDH okrem trvalého zdanenia hazardu navrhuje aj mimoriadny odvod, podobne ako bol uvalený na bankový sektor.

Hnutie Slovensko predstavilo aj konkrétnu sumu, ktorá by sa navyše dala z hazardu získať do štátneho rozpočtu. Ak by sa zdanenie dostalo na úroveň ako v susednom Rakúsku alebo Poľsku, okrem súčasného odvodu okolo 350 miliónov by sa dalo podľa nich získať ďalších 300 miliónov eur.

„Náš návrh je, aby kamenné kasína boli zdanené 50 percentami podľa poľského modelu a aby boli podľa rakúskeho modelu zdanené online herne alebo online kasína daňami 45 percent,“ hovorí Šipoš.

Obavy z presunu hráčov na nelegálne, resp. neregistrované online platformy považuje Hnutie Slovensko za neopodstatnené. Ak podľa Šipoša sám Rudolf Huliak argumentuje tým, že Poľsko dokázalo zablokovať 50-tisíc webových stránok nelegálneho hazardu, nie je dôvod si myslieť, by to nedokázala aj Slovenská republika, ak by o to mala reálny záujem. Polícia a finančná správa na to majú dostatočné odborné kapacity.

Pripomeňme, že podľa Úradu pre reguláciu hazardných hier sa v roku 2024 v herniach, kasínach, lotériách vo fyzickom aj online svete otočilo zhruba 24 miliárd eur. Odvod do štátneho rozpočtu predstavoval vyše 347 miliónov z výnosu prevádzkovateľov 1,45 miliardy eur.

Suma 24 miliárd eur sa síce nedá považovať za reálny objem peňazí, ktorý sa v hazarde pohybuje a ktorý by mohol byť podkladom na zdanenie. Časť z tejto sumy tvoria aj tzv. bonusy, teda virtuálne peniaze, ťahy či zatočenia, ktoré hráč dostane ako vstupný „darček“ na rozohranie. Reálnu výhru môže hráč získať len zo svojich reálne vložených skutočných peňazí.