Revolúcia v Nepále Parlament je v plameňoch, premiér odstúpil, polícia strieľa a demonštranti tlčú ministrov

Káthmandu zažíva novú revolúciu. Po dvoch dňoch protestov a doposiaľ asi dvadsiatke mŕtvych oznámil nepálsky premiér svoju demisiu.

Demonštranti obsadili a následne podpálili vládne budovy, parlament aj sídlo vládnucej Kongresovej strany. Demonštranti sociálnodemokratickú Kongresovú stranu, často nazývanú prosto Kongres, vinia z rozsiahlej korupcie.

Najnovšiu vlnu protestov spustilo oznámenie vlády, že zablokuje niekoľko platforiem sociálnych médií vrátane Facebooku, X a YouTubu, pretože tieto spoločnosti nesplnili jej požiadavku na registráciu na nepálskych úradoch.

Nepál má najvyšší podiel používateľov sociálnych médií v južnej Ázii, pripomína britská BBC, a väčšinu demonštrantov tvorí mladá generácia Z, ktorú trápia ekonomické problémy. Nezamestnanosť v skupine 15- až 24-ročných dosahuje 20,8 percenta.

Príčinou sociálneho pnutia je aj kontrast s deťmi bohatých politikov a vplyvných osobností, ktoré demonštranti obviňujú z predvádzania sa luxusným majetkom, drahými dovolenkami a prepychovým životným štýlom na sociálnych sieťach.

„Pre mnohých tieto drzé prejavy bohatstva a privilégií poukazujú na rozdiely medzi bohatými a chudobnými v Nepále – ako aj na systémovú korupciu, ktorá podľa protestujúcich financuje životný štýl mnohých nepotistických detí,“ píše BBC.

„,Nepo deti sa predvádzajú svojím životným štýlom na Instagrame a TikToku, ale nikdy nevysvetlia, odkiaľ pochádzajú peniaze,‘“ cituje BBC video Nepálčana, ktoré sa stalo virálnym na TikToku.

Foto: TASR via AP, Niranjan Shrestha

Foto: TASR via AP, Niranjan Shrestha

Polícia strieľa na demonštrantov, tí lovia ministrov

Násilie eskalovalo po tom, ako polícia v pondelok pri pokuse potlačiť protesty začala strieľať do demonštrantov a zabila prinajmenšom 19 ľudí. Asi tristo ľudí bolo zranených. Odvtedy sa krajina nachádza v otvorenej revolúcii, demonštranti obsadili vládne budovy a požadujú zmenu režimu.

Pod tlakom ulice vláda v utorok oznámila, že kontroverzné nariadenie zruší, a premiér Šarma Oli oznámil svoju demisiu. Spolu s ministrom odstúpila aj ministerka zahraničných vecí, ako aj ministri vnútra, vodného hospodárstva a poľnohospodárstva.

Táto správa však rozzúrený dav už neupokojila. V utorok prišli o život ďalšie dve osoby, čím počet mŕtvych narástol na 21, a demonštranti sa vlámali do domov viacerých ministrov a podpálili ich. Expremiéra Oliho evakuoval vojenský vrtuľník.

Na sociálnych médiách kolujú videá, ktoré údajne ukazujú demonštrantov, ktorí sa vlámali do domu ministerky zahraničných vecí a bijú ju aj ďalšieho muža. Ministerka Arzu Rana Deuba je manželkou expremiéra Šera Deubu.

Ministra financií takisto naháňali demonštranti po uliciach. Terčom vandalizmu sa stali aj domy ministra komunikácií Prithviho Subbu Gurunga, ministra vnútra Rameša Lechaka a ministra energetiky Dípaka Khadku.

Starosta Káthmandu Balendra Šáh, ktorý sám kandidoval proti kandidátovi Kongresu, demonštrantov vyzval na umiernenosť slovami „váš vrah odstúpil“.

Návrat kráľa?

V ostatných rokoch v Nepále pod vplyvom nespokojnosti s vládou socialistov narástol monarchistický sentiment a v rokoch 2023 a 2025 krajina zažila vlnu protestov, ktorá požadovala obnovenie monarchie a návrat kráľa Gjánéndru.

Chudobný Nepál bol až do roku 1990 absolútnou monarchiou, než si v prvej nepálskej revolúcii demonštranti vymohli povolenie politických strán a transformáciu krajiny na konštitučnú monarchiu.

Avšak nespokojnosť s nedostatočnosťou reforiem viedla k maostickému povstaniu na vidieku, ktoré od roku 1996 postupne získavalo pod svoj vplyv čoraz väčšiu časť krajiny.

V roku 2001 na trón nastúpil posledný kráľ Gjánéndra Šáh, brat dovtedajšieho kráľa Biréndru Šáha. K moci sa dostal po tom, ako (údajne) jeho synovec Dípéndra v palácovom prevrate zavraždil svojho otca, kráľa Biréndru, a ďalších deväť ľudí vrátane kráľovnej Aišavarje. Dípéndra sám prišiel o život o tri dni neskôr na následky zranení, keď si po masakri sám strelil guľku do hlavy.

Ani Gjánéndra však v novej funkcii nezotrval dlho – po tom, ako v roku 2005 zosadil zvolenú vládu a suspendoval ústavu, ho v roku 2006 zbavila moci nová revolúcia, ktorá obnovila parlamentarizmus za účasti Komunistickej strany (marxisticko-leninskej) a Komunistickej strany (maoistov). O dva roky neskôr parlament aj formálne zrušil monarchiu, v tom čase Gjánéndra už nemal žiadnu skutočnú moc.

Nová „federatívna demokratická republika“, ako sa Nepál sám nazýva, však nedokázala priniesť stabilitu ani prosperitu. Od roku 2008 sa v krajine vystriedalo 13 vlád a himalájsku krajinu naďalej trápia chudoba a korupcia.

„Samozrejme, panovalo sklamanie z výkonu súčasnej vlády, z rastúcej korupcie, nedostatku transparentnosti, nedostatku zodpovednosti... ale nemyslím si, že by si niekto, aspoň tí, s ktorými som hovorila, myslel, že to vyeskaluje na takúto úroveň,“ hovorí pre al-Džazíru miestna novinárka Ramjata Limbu.

Čo ju znepokojuje najviac? Že po páde vlády situáciu zatiaľ „nikto nemá pod kontrolou“.