PS spolu so Smerom Pozor, padajú falošné princípy

Dvadsaťjeden poslancov Progresívneho Slovenska spolu s vládnou koalíciou odhlasovalo zrušenie sviatku Sedembolestnej Panny Márie ako dňa pracovného pokoja.

Z prítomných 132 poslancov NR SR bolo za návrh 100, proti hlasovalo 25 (14 z Matovičovho Hnutia Slovensko, ôsmi z KDH, dvaja z SaS a nezaradený Ľubomír Galko) a siedmi sa zdržali.

Je zrejmé, že aj ak by progresívci boli proti, zdržali by sa alebo by na hlasovanie neprišli, návrh by prešiel. Koalícia ich v žiadnom prípade nepotrebovala.

Ich zdôvodnenie, že chceli iba podporiť výmenu zrušenia sviatku zo 6. januára za 15. september, berme ako úprimné, ale ak to máme chápať tak, že týmto chceli zachrániť situáciu, neobstojí to. Pri počtoch v parlamente si toho museli byť všetci od Ondreja Prostredníka cez Martina Dubéciho po Michala Šimečku veľmi dobre vedomí. Nemohli to nevedieť.

V ich hlasovaní je viacero problémov. Jednak ide o cirkevný sviatok, čo je agenda ich kľúčového opozičného partnera (KDH), ktorý tu hlasoval proti. Progresívci tým v podstate legitimizovali Ficov zámer konsolidovať verejné financie cez rušenie sviatkov, hoci to mohol robiť aj inými spôsobmi. Hlavná opozičná strana má na takúto podporu právo, ale volič nech je takisto oboznámený aj s jej zámermi.

Koalícia zrušila voľno na sviatok Sedembolestnej Panny MárieNávrh Smeru podporilo aj PS. Šutaj Eštok v ten istý deň odovzdal pápežovi ikonu patrónky Slovenska

Marek Holka

Samozrejme, ešte podstatnejší problém je, že ich hlasovanie je v úplnom rozpore s ich vlastnými vyjadreniami. Roky zo strany PS a širokého okruhu jeho podporovateľov od komentátorov v ľavicovoliberálnych médiách cez davy na Facebooku po fanúšikov na námestiach počúvame, že s Robertom Ficom sa za žiadnych okolností – respektíve v hodnotových témach – nehlasuje, pretože je to číre zlo a hlasovanie s ním je jeho legitimizáciou.

Pritom je to celé naozaj tak, ako to progresívci aj zdôvodňovali. Ak vládna koalícia predloží návrh, ktorý je z pohľadu opozičného poslanca vecne správny a zásadný, tomu sa v jeho podporení nemôžu klásť prekážky.

To, že progresívci s týmto „čírym zlom“ hlasovali len pár hodín pred rozhodovaním o novele ústavy, kde aj práve tento argument používajú proti KDH a ďalším konzervatívnym poslancom, je už len čerešnička na torte nášho parlamentu.

Ako už bolo v tomto médiu viackrát napísané, aj ikona ako František Mikloško sa v tomto prípade hlboko mýli. Jeho argumenty, prečo so Smerom pri novele ústavy nezahlasovať, neobstoja.

Je pomerne veľká pravdepodobnosť, že Progresívne Slovensko bude zostavovať budúcu vládu a bude v nej s odstupom najsilnejším subjektom. Jeho progresívna agenda s rôznymi LGBT programami, utopickými zelenými agendami či politikami inklúzie je známa, bude mať navyše veľmi silnú medzinárodnú podporu od ľavicových súdnych dvorov, partnerských vlád či mimovládnych subjektov. KDH v takej vláde chce byť.

Kedy inokedy, ak nie teraz, majú konzervatívni poslanci preukázať schopnosť vyhraniť sa voči progresívnej sile a presadiť niečo, čo tu zostane ako ťažko odvolateľná brzda? V potenciálnej spoločnej koalícii s malým vlastným výtlakom to bude rádovo komplikovanejšie.