Blahoželanie šťastnému národu Celý som ozelenel od závisti, Slováci!

Dnes ste ukotvili existenciu dvoch pohlaví v ústave. 

My tu západne od vás riešime úplne iné veci: povýšenie usmrtenia nenarodeného života na ľudské právo, právo na štátom asistovanú samovraždu starého, chorého alebo nešťastného človeka.

Inými slovami: ak nás nejaká kultúrno-etická otázka ešte nadchýna, tak ide obvykle o právo na smrť.

Dnes som z toho celkom mimo.

Teším sa s vami, po odovzdaní tohto článku si štrngnem na vás a celý deň odpadávam od závisti.

Dnes viac ľutujem to, čo som včera ľutoval o čosi menej – že som sa nenarodil ako Slovák a že vás môžem povzbudzovať len z okraja ihriska.

Som šťastný obzvlášť za svojich priateľov zo slovenského kresťanskokonzervatívneho tábora.

Dnešné schválenie dvoch pohlaví bola pravdepodobne nehoda.

Hoci vás nie je málo, po ukotvení manželstva medzi mužom a ženou v ústave v roku 2014 ste už potom prijímali jednu porážku za druhou: Krajniakov zákon o tlkote srdca získal v roku 2019 povzbudzujúcich 44 zo 131 prítomných poslancov, ale neprešiel. Záborskej zákon o pomoci tehotným ženám v roku 2021 získal 67 zo 134 prítomných hlasov a neprešiel o chlp.

No dnes ste to prekvapivo dali – za „pohlavnú novelu“ ústavy hlasovalo 90 poslancov.

V tejto čarovnej chvíli sa dnes nakrátko narušila deliaca čiara medzi – zjednodušene povedané – prozápadnými a proruskými slovenskými konzervatívcami.

Rozdeľuje ich starý fenomén, že prozápadní konzervatívci majú v hojnosti – až do totálnej politickej paralýzy – to, čo proruským konzervatívcom do veľkej miery chýba: svedomie.

Dnešné schválenie dvoch pohlaví bola pravdepodobne nehoda, ale práve preto treba slušne poďakovať všetkým, ktorí sa o tú šťastnú nehodu pričinili.

Poďakujme predsedovi vášho parlamentu Richardovi Rašimu, že včera večer nedal hlasovať, lebo chýbal Ján Blcháč.

Poďakujme Jánovi Blcháčovi, že sa dnes dostavil do práce.

Poďakujme Igorovi Matovičovi za výrok vo včerajšej rozprave, že jeho poslanci „nikdy nehlasovali inak ako slobodne“. Dnes síce označil slobodné hlasovanie dvoch svojich poslancov za „zradu v mimoriadne vážnej otázke“, ale musí žiť s vedomím, že ich – chtiac alebo nechtiac – k tomuto činu povzbudil.

Osobitne musíme ďakovať poslancom Matovičovho Hnutia Slovensko Marekovi Krajčímu a Rastislavovi Krátkemu za to, že novelu na poslednú chvíľu podporili. Bez nich by to nešlo.

Aspoň zo slušnosti by sme mali poďakovať aj Robertovi Ficovi.

Viem, že sa to mnohým z nás protiví.

Moja najväčšia vďaka patrí napokon najúspešnejšej progresívnej strane Európy.

Váš „do určitej miery dojatý“ premiér po dnešnom hlasovaní vyhlásil, že Smer sa stal „lídrom v hodnotových otázkach“. To by malo znamenať – vzhľadom na jeho promafiánsku domácu politiku a jeho prodiktátorskú zahraničnú politiku – prehodnotenie pojmu „hodnota“.

Ale najsilnejší politický matador jednej generácie prišiel s iniciatívou tejto novely a včera vycítil, že môže predsa len prejsť.

Fico je, samozrejme, stále neprijateľný ako koaličný partner, bilancia štrnástich rokov smeráckej vlády je priam katastrofálna, ale oddnes si váš večný premiér môže pripísať celkovo tri zásluhy: odvrátenie ucelených moslimských komunít, manželstvo medzi mužom a ženou a dve pohlavia v ústave.

Aspoň ja mu uznávam, že v priemere každého štyri a pol roka urobí aj niečo užitočné.

Moja najväčšia vďaka patrí napokon najúspešnejšej progresívnej strane Európy.

Keby progresívci v tomto týždni nepodľahli svojim najnižším protikatolíckym a protinárodným pudom a nehlasovali so Smerom za zrušenie pracovného voľna na výnimočný slovenský sviatok Sedembolestnej Panny Márie, novela ústavy by asi nemala šancu.  

Progresívci roky kázali, že hlasovať s Ficom nikdy, no keď sa objavila príležitosť zaťať sekeru nad národnou púťou, stáli s krvavými očami v šíku so smerákmi a zdvihli ruky ako jeden muž.

Vyfarbili sa, znemožnili sa, zahanbili.

Za to jedno srdečné Pán Boh zaplať!

Na záver ešte poviem, komu určite netreba poďakovať: KDH.

Z „dvanástich apoštolov“, ktorých kresťanskodemokratický volič zvolil v roku 2023 do Národnej rady, podporovali iba tri štvrtiny kľúčový programový bod hnutia.

To nie je – mierne povedané – znakom politickej konzistencie a profesionality.

Slovenská ústava oddnes obsahuje poistky proti horším časom.

KDH potrebuje zasadnú zmenu, ale nemyslime dnes na KDH!

Rovnako dnes nemyslime na fakt, že Slovensko sa dnešnou udalosťou možno nepriblížilo k vytvoreniu alternatívnej funkčnej koalície bez Fica. Nemyslime dnes ani na putinistov a skorumpovancov a ani na to, že vaším nádejným premiérom je nedozretý zväzák, ktorý s úplnou vážnosťou verí, že zmienka o bazálnom biologickom fakte v ústave „spochybní naše miesto v EÚ a jej právnom prostredí“.

Na to všetko dnes nemyslime!

Taký krásny deň sa tak skoro nezopakuje.

Dnes žúrujme!

Pred rokmi, keď Rakúskom otriasala menšia štátna kríza, spolkový prezident pri častých inauguráciách nových vlád so štipkou irónie chválil „krásu našej ústavy“.

Ja netuším, aká krajina má najkrajšiu ústavu, lektúra ústav nepatrí k mojim koníčkom, v knižnici mám iba ústavu macedónsku.

Neviem, slovenská ústava možno nebude najkrajšia, ale ona oddnes obsahuje poistky proti horším časom.

V upršaný deň ste dostali nádherný dar.

Nepremokavú ústavu.