Viliam Karas po novele ústavy Ak tu budeme takto hystericky blbnúť, privedieme národ na pokraj občianskej vojny

Foto: Postoj/Andrej Lojan

S týmto návrhom ste išli za Ficom?

Nie, najskôr zasadali orgány KDH, ktoré schválili náš ústavný návrh. Predchádzalo tomu predstavenie ústavných priorít ešte z leta minulého roku. Samotný návrh novely ústavy sme podali do Národnej rady po jednomyseľnom súhlase predsedníctva a celého poslaneckého klubu a spravili sme k tomu v ten deň tlačovú konferenciu.

Dovtedy nikto s nikým nerokoval, a až keď bol náš návrh predložený do podateľne a bolo zrejmé, čo predkladáme, tak som dostal telefonát z úradu vlády. Zdôvodnil som im, prečo je návrh, ktorý predkladá vláda, škodlivý a že by ho vôbec nemali predkladať v tejto podobe. Premiér potom zvolal konzílium expertov, kde sa o tom diskutovalo.

Teda to nebolo stretnutie medzi stranami, ale na tejto pôde ste v mene KDH prezentovali vašu verziu?

Áno, tam som argumentoval v prospech našej verzie.

My sme si nastavili koľaje, vedeli sme, že sme pripravení hovoriť len o konkrétnych hodnotových, právnych alebo ekonomických veciach. Priznám sa, že som sa obával, že Smer bude chcieť zneužiť situáciu okolo otvorenia ústavy na to, aby nejakým spôsobom zabetónoval vládu pri moci, rekonštruoval volebný systém alebo obmedzil niektoré ústavné orgány, ako je generálna prokuratúra.

Lenže na to by bez vás nemali ústavnú väčšinu.

Isteže, ale veľmi legitímnou obavou bolo, že nás dostanú pod neprimeraný komunikačný tlak, keď spoja body, ktoré sú z nášho hodnotového programu, so snahami vstúpiť do volebného systému. My sme to už na začiatku odmietli a priestor sme zúžili. A treba férovo povedať, že naozaj sa všetko ostatné dalo nabok a riešila sa len zvrchovanosť a hodnotové témy.

Takže ste Fica presvedčili, aby zmenil prístup?

My sme mali v diskusii o doložke zvrchovanosti Slovenskej republiky v kultúrno-etických otázkach dve východiská. Teda že nijakým spôsobom nechceme vstúpiť do princípu prednosti práva EÚ ani do ustálenej judikatúry Súdneho dvora a do výkladu, aký je vzťah medzi európskym právom a právom členských štátov. A zároveň sme vstúpili iba do tých výlučných kompetencií členského štátu, ktoré sú zachované členským štátom.

Existujú totiž výlučné kompetencie Európskej únie, delené kompetencie, ktoré sa rozdeľujú medzi Európsku úniu a členské štáty, a potom výlučné kompetencie členských štátov, v ktorých nemá Európska únia čo hľadať.

Problém prvého vládneho návrhu bol v tom, že ho nastavoval na všetky tri oblasti, výlučné národné, spoločné a aj výlučné kompetencie EÚ. My sme vstúpili len do našich výlučných kompetencií, aby sme nešli do žiadneho rizika diskusií s Európskou úniou.

Lenže hoci vašu verziu Fico na sto percent prebral, napríklad exministerka spravodlivosti Mária Kolíková tvrdí, že aj tak podkopáva naše členstvo.

Najskôr to vysvetlím ako právnik. Našu klauzulu by som nazval interpretačnou doložkou. Nijako nezasahuje do právomocí prenesených na Európsku úniu, ale smeruje dovnútra, k nášmu Ústavnému súdu. Tomu dáva interpretačnú povinnosť, aby posúdil akýkoľvek konflikt medzi slovenským právom a právom EÚ alebo aby akýkoľvek judikát alebo vec, ktorá by mala byť importovaná a vykonaná na území členského štátu, posúdil presne týmto skrutíniom cez novú klauzulu v ústave.

Toto je najkľúčovejšia vec celej novely. Pritom vôbec nebude vylúčené, že Ústavný súd prijme výklad tak, ako ho urobí Európsky súdny dvor alebo Európsky súd pre ľudské práva.

Týmto zámerne dvíham prst aj smerom ku konzervatívnemu táboru, kde si niektorí myslia, že sa raz navždy niečo vyriešilo. Nie je to tak.

Otázka môže znieť: prečo bola teda potrebná?

Pretože dodnes sme ju nemali a veľmi prvoplánovo až servilne dochádzalo k absorbovaniu čohokoľvek, čo prichádzalo zvonku. To, čo by nikto nikdy nebol povedal pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi, že to vôbec budú riešiť európske súdy, hoci zjavne ide o výlučné kompetencie členských štátov.

Teraz máte na mysli rôzne rozhodnutia, ktoré sa týkajú rodinného práva alebo pohľadu na to, čo je manželstvo. Povedané inak, vy chcete novým ústavným článkom najmä pomknúť Ústavný súd, aby pri budúcich dilemách a sporoch nedával akosi automaticky za pravdu európskym súdom, ale bral viac do úvahy slovenskú suverenitu v týchto kultúrno-etických otázkach. Tým zároveň hovoríte, že konzervatívne prostredie nemá dôvod oslavovať so šampanským, lebo dejiny kultúrnych sporov sa nijako nekončia, len sa oproti minulosti o niečo zvyšuje pravdepodobnosť, že Ústavný súd rozhodne „konzervatívne“. Rozumieme tomu správne?

V princípe áno. Chceme len, aby sa zvýšila citlivosť aj na iný typ argumentu, než aký sa sem prenáša. Zároveň platí, že Ústavný súd tak mohol urobiť aj bez tejto zmeny ústavy. Ako ústavodarca sme mu chceli dať signál. Mimochodom, v Nemecku, Česku aj Poľsku už tamojšie súdy prevzali líniu, ktorá sa jednoznačne vymedzila voči prechmatom zo strany európskych orgánov či súdov. Chceme, aby aj náš Ústavný súd tie práva pomeroval a vyvažoval.

Mimochodom, pre slovenský kontext je zaujímavé, že do ústavy sa dostalo to, čo prvýkrát schválil parlament ako deklaráciu o kultúrno-etickej zvrchovanosti v roku 2002, teda ešte pred vstupom do Únie, bolo to z dielne KDH, podporili to vtedy aj poslanci SDKÚ, OKS, ktorí sú dnes v SaS. Teda debaty, že nás to vyvádza z EÚ, pôsobia absurdne. Lenže súčasne to kritizuje Európska komisia aj Benátska komisia ako orgán Rady Európy. Nemôžeme sa ocitnúť v konflikte s EÚ, ktorému ste sa chceli vyhnúť? Mária Kolíková dokonca hovorí o hrozbe odobratia eurofondov.

To je nepredstaviteľné. Ako právnik sa dlhodobo zaoberám európskym právom a návrh KDH, ktorý sa dostal do ústavy, som konzultoval s ďalšími ústavnými právnikmi a inými renomovanými právnymi expertmi. Schválená verzia prešla riadnym skrutíniom, nikto neupozornil, že by sme prekročili rubikon, červenú čiaru. 

Nesúhlasím ani s názorom, že by nás Benátska komisia nejako extra kritizovala. Ak abstrahujeme od všeobecných fráz, jej stanovisko obsahuje niekoľko vecných pripomienok, z ktorých každá je na diskusiu. Ale žiadna z nich nehovorí o tom, že by sme nesmeli tieto veci upravovať v ústave. A hovoriť v tejto súvislosti o eurofondoch je absolútne neopodstatnené a servilné.

Lenže vo verejnej debate zaznieva aj od právnikov názor, že schválená novela ústavy ohrozuje naše členstvo v EÚ či podkopáva ľudskoprávnu ochranu.

V poriadku, ale to nie sú právne, ale politické stanoviská. Niekto je suverenista, teda je presvedčený, že Európska únia má byť niečo ako lúka, na ktorej kvitnú rôzne kvety, ktoré sa navzájom rešpektujú. Alebo je zástancom toho, aby sa toho čo najviac riadilo z vysokej sklenenej veže v Bruseli, kde vidia Rumunov rovnako ako Nemcov, Slovákov či Poliakov a všetci splývajú do jednej sivej masy.

Teda spor právnikov je v prvom rade politický spor?

Je to dokonca zásadný politický spor, ale súčasne platí, že na náš návrh máme dostatok argumentov nielen právnych, ale aj faktických, lebo vnímame, čo sa deje v Európskej únii. V Nemecku prudko narástla AfD, ktorá už vedie rebríčky preferencií. Pozrime sa, kto má vyhrať voľby vo Francúzsku, kto je dnes lídrom Talianska, preferenčným lídrom v Rakúsku, a uvidíme, čo sa bude diať v Česku, nehovoriac o Maďarsku. Ale rovnako sa pozrime, kto vyhral prezidentské voľby v Poľsku.

Nikto tu jednoducho nechce unifikáciu. Už sme zaplatili veľké škody za implementovanie Green Dealu aj za iné ideologické rozhodnutia Únie. Máme počúvať, ako sa nám prezident USA pätnásť minút v kuse vysmieva na pôde OSN? Sami sebe spôsobujeme úpadok životnej úrovne, pretože sme prepadli spasiteľskému syndrómu, že na všetko je najlepšie to riešenie, ktoré prichádza z Bruselu. Takže vedieme čisto politický spor.

Bod o kultúrno-etickej zvrchovanosti je najdôležitejší, hoci verejnosti najmenej zrozumiteľný. Naopak, propagandisticky sa najlepšie predáva – a tón v tom udáva premiér – zakotvenie dvoch biologických rodov, muža a ženy. Liberálna kritika znie, že na to doplatia členovia LGBTI komunity, pretože už nebudú možné tranzície. Aký je vlastne právny stav po schválení novely ústavy?

Aj tu je veľa zmätku.

V skutočnosti sa to ani niektorým konzervatívcom nebude počúvať dobre, ale ustanovenie, že Slovenská republika uznáva len dve pohlavia určené biologicky, je len výrazom rozhodnutia najvyššieho súdu z Británie. A ten paradoxne reagoval na podanie skupiny feministiek, ktoré sa cítili diskriminované, že ich miesta v rámci kvót majú preberať transrodoví muži, ktorí o sebe vyhlasujú, že sú ženy.

Feministky to napadli, britský najvyšší súd musel tento rébus vyriešiť a čuduj sa svete, z môjho pohľadu v jednej z najliberálnejších krajín západnej Európy rozhodol, že na účely konkrétneho zákona sa bude za ženu považovať tá žena, ktorá sa narodila ako žena a je biologicky určená ako žena.

Ten britský rozsudok bol skutočne prelomový, privítala ho aj svetoznáma spisovateľka J. K. Rowlingová, ktorá je celé roky v ostrej polemike s transgenderovou komunitou. Ale to je súdny výsledok jedného sporu, my sme však prvou krajinou, ktorá to dala do ústavy. Znamená to, že tranzícia bude de facto nemožná?

Nie. Ústava vyriešila to, že na účely správy štátu bude Slovenská republika rozlišovať pohlavia určené biologicky. 

To neznamená, že by tento článok ústavy mal brániť legitímnym lekárskym zákrokom, založeným na rešpektovaní reality napríklad v hraničných situáciách, teda skutočnej lekárskej pomoci v odôvodnených prípadoch, ktorých je však skutočne veľmi málo. A úprimne povedané, tento článok dokonca úplne nebráni ani tomu, aby sa neskôr prijal nejaký zákon o tranzícii.

Časť konzervatívnych aktivistov bola nespokojná práve s tým, že zákaz tranzícií sa nedostal do návrhu ústavných zmien. V zákulisí kolovala informácia, že to bolo pre odpor Hlasu. Je to tak?

Túto informáciu nemám. Nesústreďoval som sa na túto klauzulu, tá bola z dielne vlády a konečnú podobu získala po pripomienkach KÚ. Opäť úprimne povedané, z môjho pohľadu ide o menej dôležitú časť novely, hoci má svoje racio.

Ako teda tomu rozumieť? Keby raz progresívci jednoduchou väčšinou presadili tranzíciu napríklad na základe sebaurčenia, tak to bude alebo nebude odporovať novému zneniu ústavy?

Aj Benátskej komisii sme podrobne vysvetľovali, že nijako nepotláčame práva transrodových ľudí, môžu sa takto verejne identifikovať, obliekať, organizovať.

Ale pred štátom sa bude uznávať iba biologické pohlavie. Teda muž si po medicínskej tranzícii, ktorá je u nás možná, zmení pohlavie, ale v dokumentoch bude stále muž?

V tom nie sme ojedinelí. To urobil aj britský najvyšší súd, vyzýva na to komisárka OSN, lebo keď neviete, kto je žena a kto je muž, tak sa ťažko predchádza násiliu na ženách.

Predovšetkým však platí, že tieto zmeny sú len ústavným ukotvením súčasného právneho stavu. Preto keď dnes niekto tvrdí, že berieme práva nejakým skupinám ľudí, tak je to nezmysel.

Môžem menovať jednu vec za druhou. Ozývajú sa hlasy, že zakazujeme surogáciu. Tá je už dnes zakázaná, len sme to povýšili do ústavy, aby sa s jej legalizovaním nikto nepohrával a neospravedlňoval to rozhodnutiami cudzích súdov.

Úprava o osvojení bola kompletne prevzatá z dnešného zákona o rodine, ani čiarka nie je pridaná.

Súčasne to znamená, že sa politicky znemožňuje potenciálnej liberálnej väčšine, aby to zmenila jednoduchým spôsobom.

Áno, ale bola na to spoločenská aj politická väčšina. Podľa mňa je veľmi dobre, že do tejto témy prinášame viac stability. To však neznamená, že niekomu berieme nejaké práva.

Európska komisia aj Benátska komisia vyjadrili nejaké znepokojenie, pričom Európska komisia môže teoreticky proti Slovensku začať konanie. Neobávate sa, že sa s ňou dostaneme do zničujúceho sporu pre túto novelu?

Nie je na to absolútne žiaden dôvod. Ak sa dostaneme do sporu s Európskou komisiou, tak preto, ako sa kradli eurofondy, určite nie pre novelu ústavy.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Európsky komisár pre spravodlivosť písal, že novela vyvoláva obavy v spojitosti s princípmi nadradenosti európskeho práva.

On vo svojom stanovisku automaticky vychádza zo zásady, že tu má niekto zlý úmysel. Ja za KDH deklarujem, že žiaden zlý úmysel nemáme. Slovensko je jednou z najviac proeurópskych krajín. Dnes síce máme istú avantúru s Robertom Ficom, ale aj ten vždy nakoniec v Bruseli hlasuje tak, ako treba.

Premiérovi a vláde pripisujete pri tejto ústave dobrý úmysel?

Neriešim jeho úmysel. Riešim svoj úmysel a právnu textáciu ústavy. Zároveň považujem za čestné potvrdiť, že rokovania o novele boli vecné a mal som dojem, že tam od začiatku bola snaha dosiahnuť výsledok a nehrať to len naoko.

Čisto teoreticky, nemôže táto vláda využiť schválenú novelu ústavy na niečo, čo by ste aj vy považovali za škodlivé?

Nevidím žiaden právny základ, aby tak urobili. Ak by tak chceli urobiť, mohli to robiť aj teraz. Veď vidíme, kam premiér Fico chodí a s kým sa stretáva. V tom vidím hrozbu, ale to všetko robil aj bude robiť bez ohľadu na novelu ústavy. Zmeny v ústave nemajú nič spoločné s našimi záväzkami v oblasti obrany či zahraničnej politiky.

Preto ak niekto tvrdí, že tieto zmeny umožnia Ficovi robiť ešte horšiu politiku ako doteraz, tak zavádza. Tento text ústavy nezakladá žiaden dôvod na rozkol s EÚ. Ak to bude chcieť Európska komisia politicky zneužiť, môže tak urobiť, ale bolo by to z jej strany krátkozraké. 

Ak by Komisia pri dnešnom rozložení politických síl v EÚ chcela do takýchto vecí aktívne vstupovať a upierať nám právo robiť rozhodnutia v oblastiach, ktoré vždy boli a sú v našej výlučnej kompetencii, tak by to bol veľmi zlý signál. Aj smerom k ostatným členským krajinám. Len by to urýchlilo nárast extrémistických síl.

Na mieste Európskej komisie by som rešpektoval rozhodnutie ústavodarcu. Za KDH zase môžem deklarovať, že bude vždy rešpektovať európske právo a bude robiť všetko pre to, aby sa európsky projekt posilnil. Ale nie tak, že to bude poškodzovať členské štáty. To sa týka všetkých tých greendealov a kultúrno-etických úletov.

Jedno z prvých hodnotení prijatia novely ústavy je, že Ficovi sa podarilo rozbiť opozíciu. To na prvý pohľad sedí. Nie je to však aj tak, že prijatie týchto ústavných zmien istým spôsobom rozväzuje ruky opozičným konzervatívcom v otázke možnej budúcej vládnej spolupráce s liberálmi, keďže viaceré ich hodnotové priority získali silnejšiu ústavnú garanciu?

Dosiaľ som to komunikoval len interne, ale teraz to hovorím aj verejne. Prijatie tejto novely považujem za míľnik, ktorý zásadne preformátuje slovenskú politickú scénu.

V akom zmysle?

Tieto témy už nebudú môcť byť rozdeľujúce pre akúkoľvek budúcu vládu, pretože nepredpokladám, že na zmenu týchto ustanovení by sa našla ústavná väčšina. KDH bude môcť s čistým štítom plne spolupracovať na tom, aby sa zmenila správa štátu. Pretože to, ako spravuje štát táto vládna koalícia, Slovensko veľmi poškodzuje.

Vy ste doteraz na otázky, či vylučujete budúcu vládnu spoluprácu so Smerom, odpovedali veľmi zdržanlivo. Teraz by ste to už formulovali jednoznačnejšie?

Ja rozumiem, že tieto otázky všetkých zaujímajú. Ale ja k politike pristupujem s pokorou. KDH v prvom rade potrebuje získať dôveru ľudí v to, že vieme štát spravovať lepšie.

Len aby tá pokora nebola nečitateľná.

Prečo by mala byť?

Povedzte jasnejšie, čo myslíte tým, keď hovoríte o preformátovaní.

To, že táto vláda to robí zle a musí byť vymenená. Ale musí byť vymenená so silným mandátom robiť zásadné reformy. A zároveň musí vedieť, aké reformy má robiť.

Vymenená, teda bez Smeru?

Kompletne vymenená. Ale teraz tu nebudem ukazovať prstom v zmysle „s tým áno a s týmto nie“. 

Slovensko musí zmeniť svoju zahraničnú politiku aj hospodársku, sociálnu a energetickú politiku. Lebo skrachujeme a potom sa budeme pozerať, akú máme suverenitu. Mňa bude zaujímať len to, s kým sa dá stav krajiny takto zásadne prerobiť. Nevidím, že by Smer, Hlas a SNS mali odvahu také niečo urobiť.

V opozícii to vidíte?

Na tribúnach áno, ale v realite nie. Opozícia má obrovský dlh povedať: takto konkrétne to urobíme, máme na to odvahu a dajte nám ten mandát.

Ale PS už predložilo svoj Veľký tresk.

Nechcem to príliš hodnotiť, ale považujem to za dosť vágny pokus. Osobne mi tieto slogany nesedia. Jedni chcú trieskať, druhí Slovensko poorať a neviem čo ešte. Ja som za to, aby sme Slovensko spravovali s rozvahou, s úctou k pravidlám a možno aj s o niečo väčšou pokorou.

Oni však aspoň niečo predložili, ale kde je rozpísaná predstava KDH?

My máme jasnú predstavu o reforme verejnej správy, daňovej reforme, podpore priamych investícií.

Toto hovoria všetci.

Ale nehovoria ako.

Kedy sa teda dozvieme bližšiu predstavu KDH?

Teraz sa vytvára priestor prísť s touto ponukou. Ale to je zodpovednosť všetkých opozičných strán, nielen KDH.

Nie je však príliš optimistické očakávať, že so schválením novely ústavy sa tento typ tém skončil? Veď Robert Fico dokáže veľmi jednoducho opäť vytiahnuť nejakú tému tohto typu a vystaviť KDH dileme, či s ním má hlasovať. Takouto témou môže byť avizovaná zmluva o výhrade vo svedomí.

Tá je ešte stále dlhom na strane premiéra. Verejne deklaroval, že ak prejde ústava, tak to dotiahne. Očakávam, že s tým v najbližších týždňoch príde.

Čo medzi liberálmi opäť vyvolá vášne a rozdelí opozíciu.

Výhrada svedomia je hlboko liberálna téma. Ak niekto hovorí o slobode, skutočnej slobode v pravom zmysle slova, tak sloboda svedomia je absolútny základ.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

V PS sa zatiaľ interne nijako netaja tým, že ak pôjdu do novej vlády, budú chcieť presadiť registrované partnerstvá, považujú to za samozrejmosť.

My s tým nebudeme súhlasiť.

Ale tie spory budú pokračovať.

Áno, ale to je vec koaličnej dohody. Tam ešte nie sme. Teraz sa musíme dohodnúť na troch veciach, ktoré posunú Slovensko dopredu.

Ktoré to sú?

Pre mňa osobne by to mohla byť decentralizácia verejnej správy, kde vidíme úsporu dve až tri miliardy. Druhá je reforma sociálneho systému, kde treba doplniť prvky adresnosti a začať skutočne pomáhať tam, kde najviac treba. A nakoniec daňová reforma, ktorá vráti Slovensko na rastovú trajektóriu.

Reformou sociálneho systému myslíte aj zrušenie trinástych dôchodkov?

Nie, ale hovoríme o adresnosti a to je úplne zásadná téma. Vôbec nemusíme hovoriť o znížení celkového balíka, ktorý je vyčlenený na sociálnu pomoc. Ale o tom, že ten balík rozdeľujeme veľmi zle. Dokonca platí, že aj keby išlo menej peňazí napríklad na energopomoc, ale bola by distribuovaná lepšie, tak by sme vedeli odstrániť viac chudoby.

Pri dôchodkoch to platí rovnako. Ten balík sa dá rozdeľovať omnoho spravodlivejšie a dosiahli by sme pri ňom lepšie výsledky. V prípade energopomoci je to ešte vypuklejšie. Tvárime sa, akoby 90 percent domácností boli sociálne prípady. To považujeme za chudobných aj tých, čo majú dve autá v domácnosti a nemajú hypotéky?

Pracujete v KDH na nejakom vašom Veľkom tresku?

Pracujeme na dobrej programovej ponuke založenej na realite, ktorá bude uskutočniteľná, s realistickou víziou rozvoja krajiny a nebude o sloganoch. 

Následne chceme hľadať prieniky s ďalšími opozičnými stranami. Preto hovorím aj o preformátovaní opozície, lebo treba prestať hysterizovať. Myslím tým generálny štrajk, strašenie vystúpením z Únie, šírenie obrazu, že všetci sú tu ruskí agenti. Veď trochu vážme slová. Určité hyperboly treba používať, ale ak tu budeme takto hystericky blbnúť, tak národ privedieme na pokraj občianskej vojny.

Má sa opozícia začať pravidelne stretávať na expertnej báze, aby pripravovala základ budúceho vládneho programu?

Treba sa začať baviť o tom, čo chceme urobiť, a hľadať na tom zhodu. Vidíme, že súčasná koalícia to zúfalo robiť nevie. Teda bude to na nás, či dokážeme najdôležitejšie témy riešiť s rozvahou a so zodpovednosťou.

Malo by byť súčasťou týchto spoločných aktivít aj Hnutie Slovensko?

Nie som zástancom izolácie a namysleného vylučovania každého, s kým nesúhlasím v nejakých veciach alebo štýle politiky. Akokoľvek sa to niekomu nemusí páčiť, Hnutie Slovensko malo nejaký volebný výsledok a je legitímnou parlamentnou opozičnou stranou.

KDH si ctí demokratické princípy, a preto sme opakovane hovorili, že aj ich treba prizývať do opozičnej spolupráce.

Nehovoríte to len preto, lebo viete, že PS ich aj tak zablokuje, a vám to v skutočnosti neprekáža?

Nie je to tak. My sa naozaj usilujeme o normálne vzťahy v politike. Nakoniec aj teraz pri ústave sme najintenzívnejšie komunikovali s Hnutím Slovensko.

Nechcete si potom dať podmienku, že bez Hnutia Slovensko sa na spoločných opozičných aktivitách nebudete zúčastňovať ani vy?

O každej účasti na takýchto aktivitách prijímame rozhodnutie po riadnej vnútrostraníckej debate, ktorá je otvorená ako azda v žiadnej inej politickej strane.

V tom sme naozaj iní. Takže ak bude ďalšia opozičná akcia, vrátime sa k tomu a rozhodneme podľa daných okolností, o našej účasti alebo neúčasti, prípadne o jej podmienkach.

Pri hlasovaní o ústave sa poslanecký klub KDH rozdelil a dvaja poslanci návrh nepodporili. V hnutí je preto nervozita, bude to mať pre Františka Mikloška a Františka Majerského nejaké dôsledky?

KDH je demokratická strana, ktorá má svoje orgány. Najbližší víkend zasadne Rada KDH.

Bude sa tam hovoriť o ich možnom vylúčení z poslaneckého klubu?

V programe je bod o všeobecnej politickej situácii a diskutovať sa môže o všeličom. Ale je to vec rozhodnutia členov rady, ja nevidím žiaden dôvod, aby som to teraz komentoval. 

Na zasadnutí predsedníctva strany spolu s poslaneckým klubom v Starej Lesnej podľa informácií Aktualít došlo ku konfliktu medzi vami a predsedom Milanom Majerským vo veci jeho výrokov o Gaze. Máte v KDH pri tejto témy spory?

Na každom orgáne strany sa diskutuje o aktuálnych témach, ale ja vnútorné rokovania strany určite nebudem komentovať.

Máte s Milanom Majerským rozdielny názor na smerovanie KDH?

Nemyslím si to. Hodnotovo sa nijako nerozchádzame a veľmi podobné názory máme aj na témy zahraničnej politiky.

Ani pokiaľ ide o štýl robenia politiky?

Samozrejme, že jeho štýl je iný ako môj. A to je normálne.

Špekuluje sa o vašich ambíciách v KDH. Viete si predstaviť, že by ste na najbližšom sneme vyzvali Milana Majerského v súboji o post predsedu?

Toto sú naozaj všetko len špekulácie. Ja som bol pozvaný do strany práve Milanom Majerským, aby som pomohol s programom a s komunikáciou. Toto je moja ambícia. Verím, že KDH môže výrazne pomôcť tomu, aby sa zmenilo spravovanie tohto štátu, ak sa tejto úlohy zhostí.

Z toho vyplýva, že sa jej úplne dobre nezhosťuje.

Vždy sa veci dajú robiť lepšie.

Pred necelým rokom ste v rozhovore s nami avizovali, že pracujete na tom, aby ste do hnutia pritiahli nových ľudí, prirodzených lídrov vo svojich oblastiach. Nejako ich nevidíme.

Áno, to je jedna z tém, kde potrebujeme ukázať viac.

Cítite za to zodpovednosť aj vy?

Nie, ale nebudem túto tému teraz viac rozpitvávať. KDH určite má priestor posunúť sa. Nielen priestor, ale aj obrovskú zodpovednosť. Nevidím tu inú stranu, ktorá by spoločnosti dokázala priniesť potrebnú racionalitu a upokojenie hystérie a hejtu, ktorý tu vidíme. My sa na tom nepodieľame. Ani smerom k progresívcom a SaS, ani voči „Smerohlasu“. Vrátiť do politiky rozvahu, konštruktívne riešenia a zdravý rozum, to je obrovský priestor pre KDH.