Ako by armáda zostreľovala drony nad Slovenskom Sme na tom lepšie, než vláda tvrdí, ale Kaliňákovo ministerstvo zbytočne vyčkáva

Nedávne incidenty s ruskými dronmi v Poľsku aj ďalších štátoch na východnom krídle NATO upriamili pozornosť na potrebu posilniť protileteckú a obzvlášť protidronovú obranu v našej oblasti.

Reč je preto o „dronovom vale“, ktorý má v prvom rade pomôcť rýchlejšie spozorovať prílet dronov a uľahčiť tak ich zneškodnenie.

Ako by sa k prípadnému prieniku dronov do slovenského vzdušného priestoru stavala slovenská armáda?

V prvom slede reakcie by zrejme stáli stíhačky, či už F-16, ktoré doposiaľ sú v stave iniciačnej bojovej spôsobilosti, alebo spojenecké stíhačky, s ktorými je Slovensko prepojené vďaka integrovanej vzdušnej obrane Aliancie.

Ak by drony prekĺzli hlbšie do slovenského územia, mohli by byť proti nim nasadené aj systémy protivzdušnej obrany. Tu je však potrebné si uvedomiť, že protivzdušná obrana nechráni celých 49-tisíc štvorcových kilometrov slovenského územia, ale sústreďuje sa na ciele s veľkou vojenskou alebo ekonomickou hodnotou, ako sú mestá, elektrárne alebo vojenské zariadenia.

V súčasnosti slovenskú protivzdušnú obranu tvorí sedem systémov 9K12 Kub a 54 systémov 9K38 Igla, ako aj dva systémy MANTIS. Kuby pritom pokrývajú segment protivzdušnej obrany stredného dosahu.

Práve Igly sú najpočetnejším systémom a s dostrelom 5,2 kilometra majú za úlohu obranu na krátku (SHORAD) a veľmi krátku (VSHORAD) vzdialenosť. Aspoň teoreticky by tak bolo možné súčasné systémy rozmiestniť tak, aby pokryli celú slovensko-ukrajinskú hranicu.

Na Ukrajine Igly nasadzujú Ukrajinci aj Rusi, pričom Ukrajinci na začiatku vojny hlásili problémy so starými Iglami, ktoré im zo skladov bývalej východonemeckej NVA poslali Nemci.

Podľa bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa toto nehrozí, slovenské Igly podľa neho „nie sú ani plesnivé, ani hrdzavé“. Podotýka, že slovenská armáda mohla byť vo výrazne silnejšej pozícii, ak by vláda obstarala nové systémy, ktoré v marci 2023 vybralo jeho ministerstvo. „Už tu mohli byť,“ hovorí o 36 nových systémoch Piorun, ktoré ministerstvo obrany vtedy chcelo nakúpiť v Poľsku.

Zvláštne prieťahy s poľskými Piorunmi

Ešte pred dvoma rokmi sa mohlo zdať, že prvým systémom, ktorý posilní slovenskú protivzdušnú obranu, je poľský Piorun.

Modernizácia z pleca odpaľovaných protileteckých rakiet je aj jednou z priorít štúdie uskutočniteľnosti modernizácie protivzdušnej obrany z februára 2023. V prvej etape modernizácie sa preto počítalo s prinajmenšom 12 MANPAD-mi. Tie mali slúžiť pre potreby ťažkej mechanizovanej brigády, ktorú Slovensko sľúbilo Aliancii.

Odborníci ministerstva však napokon odporúčali namiesto 12 kusov obstarať hneď 36, ktoré ponúkala poľská strana. Hoci toto riešenie bolo drahšie než obstaranie iba 12 systémov iných výrobcov, Poliaci ponúkali najlepšiu cenu za kus.

Jeho obstaranie ministerstvu odporúčala odborná komisia po výberovom konaní, v ktorom získali najlepšie hodnotenie švédske RBS-70 NG. Na rozdiel od Švédov, ktorí ponúkali 12 kusov za 39,5 milióna eur, boli však Poliaci ochotní dodať hneď 36 kusov za 65,9 milióna, teda výrazne nižšiu kusovú cenu. Aj náklady na životný cyklus boli v prípade poľského systému vyhodnotené ako najnižšie.

No hoci podľa Naďa už pri odchode Hegerovej vlády bola zmluva s Poliakmi na spadnutie a v júni 2024 české médiá písali o blížiacej sa dohode, aj po dvoch rokoch pri moci Ficova vláda žiadnu dohodu o obstaraní poľského systému nepodpísala. „Nechápem, kde Kaliňák váha, už mohli strážiť východnú hranicu,“ hovorí exminister Naď pre Postoj.

Zvláštne je odkladanie nákupu aj preto, lebo v porovnaní s miliardami za stíhačky či so stovkami miliónov za inú techniku sú Pioruny jednou z najlacnejších akvizícií.

Ministerstvo obrany vo svojej reakcii na zaslané otázky neobstaranie systému Piorun nevysvetlilo.

Päť percent na obranuV Nemecku sa mení nálada, dve tretiny verejnosti podporujú silný nárast armády

Christian Heitmann

MANTIS

Doposiaľ najnovším systémom v Ozbrojených silách SR tak zostáva systém MANTIS, ktorý Slovensko dostalo darom od Nemecka. Nemci ho pôvodne vyvinuli na ochranu vojenských základní pri zahraničných misiách, podľa informácií denníka Postoj sa dnes jeden zo systémov nachádza v areáli vojenského letiska Prešov. Ten druhý mal byť podľa medializovaných informácií nasadený v blízkosti vojenských opravovní na východnom Slovensku.

MANTIS bežne pozostáva z radarov, veliteľského centra a niekoľkých (štandardne šiestich) palebných zariadení s kanónom kalibru 35 milimetrov. Zatiaľ čo v minulosti ministerstvo komunikovalo počet dvoch systémov, teda dvanástich kusov, ktoré dostalo od Nemecka, a rovnaký počet uvádzajú aj nemecké zdroje, minister Kaliňák prednedávnom tvrdil, že skutočný počet palebných zariadení na Slovensku dosahuje len osem kusov. 

Podľa Nemcov bolo súčasťou daru aj päť radarov s dosahom 100 kilometrov, celková hodnota oboch systémov tak bola odhadovaná na 110 miliónov eur.

Keďže úlohou systému MANTIS je takzvaná bodová obrana, kanóny dokážu pokryť územie niekoľkých štvorcových kilometrov a chrániť vojenské ciele, nie sú však určené na obranu väčších miest.

Náhrada za S-300

Doposiaľ najnovšou akvizíciou na poli protivzdušnej obrany je izraelský systém Barak, ktorý má nahradiť Ukrajine darovaný systém S-300 a ktorý vláda objednala v decembri 2024. Obstarať ho chcela ešte Hegerova vláda, nová vláda sa však rozhodla napokon nekúpiť samostatne jeden systém a neskôr dokúpiť ďalšie, ale naraz nakúpiť všetkých šesť kusov, s ktorými dlhodobo počítali plány rezortu obrany. 

Aj keď opozícia súčasnú vládu viní z oneskorenia dodávky prvého systému, Kaliňák argumentuje výhodnejšou cenou, ktorú sa mu podarilo vyjednať – za šesť batérií Slovensko zaplatí už len 560 miliónov eur.

Výber Baraku je asi najvýraznejším zlepšením slovenskej protivzdušnej obrany za posledné desaťročia. Pozitívne treba hodnotiť aj rozhodnutie nakúpiť rakety nielen stredného, ale aj dlhého doletu. Tie Barak dokáže vystreľovať z rovnakých odpaľovacích zariadení, čo je výraznou úsporou oproti systému s rôznymi odpaľovacími zariadeniami.

Ako však podotýka minister Kaliňák, aj tento systém bude zrejme väčšinu času tráviť v garážach a iba v prípade informácií o akútnom ohrození, pri cvičení alebo v prípade vojny bude uvedený do pohotovosti. Ak by teda na Slovensko doletelo niekoľko ruských dronov podobne ako prednedávnom do Poľska, systém pravdepodobne nebude nasadený včas.

Samozrejme, v prípade vojnového stavu by Baraky boli v pohotovosti a dokázali by reagovať na prilietajúce hrozby.

Po začiatku vojny a odovzdaní systému S-300 Ukrajine boli na Slovensku rozmiestnené aj systémy Patriot spojeneckých armád, Nemecko a Holandsko však neskôr rozhodli o ich postupnom stiahnutí, pričom ich dočasne nahradil jeden systém MAMBA. Robert Fico ho kritizoval ako „málo výkonný“, Taliani sa napokon v marci 2024 rozhodli misiu na Slovensku nepredĺžiť.

Stíhačky objednané ministrom za SNS

Prvá reakcia na prípadný prílet dronov preto pripadne stíhačkám F-16, respektíve spojeneckým stíhačkám, ktoré v súčasnosti chránia slovenské nebo, kým F-šestnástky nebudú uvedené do plnej bojovej spôsobilosti.

Tej v súčasnosti bráni nielen primalý počet dodaných stíhačiek, ale aj potreba dodania ďalších náhradných dielov zo strany výrobcu.

Na Slovensko doposiaľ dorazila asi polovica objednaných 14 stíhačiek F-16, pričom ďalšie dva stroje sa očakávajú tento týždeň a ďalšie dva by mohli doraziť do konca roka. Slovensko tak bude na prelome rokov 2025/2026 disponovať pravdepodobne jedenástimi strojmi, ktoré od začiatku budúceho roka majú nepretržite udržiavať schopnosť reagovať na hrozby zo vzduchu.

Stíhačky dokážu drony zostreľovať raketami vzduch – vzduch alebo výrazne lacnejšie, kanónom. To je výrazným rozdielom oproti raketám vzduch – vzduch, ktoré už vo verzii krátkeho dosahu, ako je Sidewinder, môžu stáť okolo štyristotisíc eur.

Nevýhodou však je, že bežná letová rýchlosť F-16 je násobne vyššia než rýchlosť dronov, a tak pri ich zostreloch kanónom hrozí zrážka stíhačky s úlomkami dronu. Na Ukrajine pri podobných operáciách už opakovane došlo k stratám lietadiel a smrti pilotov.

Ukrajinským riešením preto v posledných mesiacoch bolo nasadzovanie obyčajných vrtuľových, pôvodne civilných lietadiel, na ktoré boli dodatočne namontované kanóny či guľomety.

Toto lacné riešenie sa doposiaľ osvedčilo, aj keď má niekoľko nevýhod. Asi najväčšou je, že prestavané civilné lietadlá nemajú radary, a tak musia byť navádzané zo zeme. Navyše sú riešením len v hĺbke ukrajinského územia, nie v blízkosti frontu, kde by boli ľahkou korisťou pre ruské stíhačky.

Ruské drony nad Rumunskom, Poľskom, Litvou a MoldavskomNeochráni nás pred nimi geografia ani neutralita, nad Európou lietajú čoraz častejšie

Christian Heitmann

Lietajúce líšky

Aj na Slovensku má diskusia o dronoch dosah na vzdušné sily a minister obrany Robert Kaliňák ju využil ako argument na obstaranie nových pokročilých cvičných lietadiel L-39 NG Skyfox, modernizovanú verziu starých Albatrosov.

Kaliňák už dlhšie argumentoval v prospech zaobstarania týchto lietadiel a ešte v apríli spolu so svojou českou kolegyňou Janou Černochovou navštívil závod Aero v moravských Vodochodoch, kde sa tieto lietadlá montujú. Rovnaké okrem Česka nakúpili aj Maďari, ktorí v Aere vlastnia výrazný podiel. Budapešť zaobstarala 12 Skyfoxov a Kaliňák v minulosti artikuloval záujem o podobný počet exemplárov.

Či by objednávka týchto lietadiel v časoch konsolidácie skutočne mala byť najväčšou prioritou, je však otázne.

Podľa informácií denníka Postoj by ozbrojené sily skutočne našli využitie pre tieto lietadlá ako náhradu za staré Albatrosy, z ktorých asi už len jeden je v letuschopnom stave, nie však nevyhnutne na zostreľovanie dronov.

Skyfox je síce pomalší než F-16, ale ešte stále násobne rýchlejší než drony, ktoré často nedosahujú ani 200 kilometrov za hodinu. Ak drony nemajú zostreľovať draho – teda z diaľky raketami vzduch – vzduch –, zostrely kanónom budú pre pilotov podobne nebezpečné ako z F-šestnástiek. 

Ako navyše poukázal Denník N, letová hodina Skyfoxu je síce nižšia než na nových stíhačkách, ale ešte stále vyššia, než je cena obyčajného dronu. Minister obrany pritom prednedávnom hovoril o potrebe nájsť cenovo výhodné efektory, ktoré budú drony zostreľovať čo najlacnejšie.

Najlacnejšia možnosť?

Z Ukrajiny v týchto časoch zaznieva iné ponaučenie – najlepšou protidronovou obranou sú Gepardy, ktoré vďaka svojim kanónom kalibru 35 milimetrov dokážu drony zostreľovať nielen účinne, ale hlavne lacno.

Nákup tohto vozidla je však definitívne zo stola – nevyrába sa už desaťročia a armády sa preto obzerajú po novšej a modernejšej náhrade. Tou by mohol byť, aspoň pre niekoľko spojeneckých armád, Skyranger. Ten sa pokúša so svojím (v závislosti od verzie) 30- až 35-milimetrovým kanónom zaplniť medzeru, ktorú vyradenie Gepardu a podobných systémov v západných armádach zanechalo.

Nemecko nakúpilo 18 vozidiel Skyranger a to je len začiatkom: v nemeckej odbornej tlači sa hovorí o trojcifernom počte vozidiel, ktoré bude potrebné zaobstarať v budúcej dekáde. Medzi zákazníkov sa radí aj Dánsko a vlastný model Skyrangeru na inom podvozku (Lynx) vyvíja Rheinmetall aj pre Maďarov.

Podľa informácií denníka Postoj však ministerstvo obrany v súčasnosti obstaranie vozidla tohto typu neplánuje.