Knihomoľov zápisník Čo protestantského muža zaujalo na príbehoch katolíckych rehoľníčok

Milí priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri ďalšom vydaní našej videorelácie Knihomoľov zápisník.

Dnes by som rád upozornil na knihu nesúcu názov Mystičky dvadsiateho storočia s podtitulom Osudy slovenských rehoľníčok v rokoch 1948 až 1989. Vydalo ju naše vydavateľstvo Postoj Media. Je to historická faktografia z pera Františka Mikloška a Ivy Kúšikovej o osudoch katolíckych mníšok počas komunistickej totality u nás.

O čo presne išlo? Na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia museli mníšky náhle opustiť svoju tradičnú prácu v nemocniciach a na školách. V mnohých prípadoch boli presídlené na vidiek alebo do českého pohraničia, kde museli pracovať v poľnohospodárstve alebo priemysle. Komunistický štát ich vykázal na polia a do tovární, aj keď často nemal za rehoľníčky v nemocniciach či na školách pripravenú náhradu.

Niektoré sestry skončili aj v komunistických väzniciach. Známy je napríklad tragický príbeh Zdenky Schelingovej, ktorá zomrela na zdravotné následky väznenia a mučenia. No rehoľníčky boli šikanované domovými prehliadkami či výsluchmi Štátnou bezpečnosťou v podstate až do konca režimu v 80. rokoch.

Po knihe som siahol pôvodne čisto preto, že osud rehoľníčok je súčasťou našich slovenských dejín. Navyše ide o dejiny relatívne nedávne.

Nemyslel som si však, že o knihe budem točiť video. Predsa len som protestant a muž a skúsenosť i spiritualita katolíckych mníšok je mi pomerne vzdialená.

No jedno svedectvo z knihy ma úplne nadchlo a hovoril som si, že sa oň musím s vami podeliť.

Skupina slovenských rehoľníčok bola presunutá do jednej obce neďaleko česko-poľských hraníc. Mali tam pracovať v textilnej fabrike. Na začiatku sa sestry potešili, lebo ich tam v továrenskej miestnosti privítal veľký kríž na stene, siahajúci cez dve poschodia. Brali to ako znamenie, že Boh je prítomný aj na tomto mieste a ich situáciu má plne pod kontrolou.

Rehoľníčky zvykli kríž zdobiť kvetmi, čo prirodzene dráždilo ich nadriadených. Keďže vo sviatočné dni sestry odmietali chodiť do práce, raz v ich neprítomnosti vedenie dalo kríž odmontovať. Zabudlo sa však na to, že kríž tam nebol na ozdobu, ale aby spevňoval múry. Po odstránení kríža sa po spustení továrenských strojov začali objavovať praskliny v omietke. Bola narušená statika budovy a čoskoro musela byť továrenská hala uzavretá...

Milí priatelia, je to len taký malý príbeh, no má veľkú symbolickú výpovednú hodnotu. Neprajníci často hovoria, že Kristov kríž je len akási barlička pre slabých ľudí. V skutočnosti je kríž hlavne konštrukčnou oporou – a to tak na úrovni našich individuálnych životov, ako aj na úrovni veľkej spoločnosti. Ak kríž ľahkovážne odmontujeme zo svojho života či z budovy našej spoločnosti a kultúry, môžu sa čoskoro objaviť pôvodne nezamýšľané dôsledky v podobe prasklín – až po hrozbu zrútenia celej stavby.

No možno to neplatí len jednosmerne. Možno to nie je len o tom, že ak kríž odstránime, narušíme statiku svojich životov, národa či západnej civilizácie. Možno to platí aj naopak.

Ak ste sa doteraz o kríž oprieť nepotrebovali, zvážte to. Môže vám poslúžiť ako konštrukčná opora pre ambicióznu stavbu do výšky i do hĺbky...

Milí priatelia, ďakujem, že ste si nás dnes zapli. Pokiaľ vás kniha Mystičky dvadsiateho storočia zaujala, so zľavou si ju môžete kúpiť TU.

A ak sa vám naša relácia páčila, dajte nám lajk, staňte sa odberateľom kanála Postoj TV a zvážte aj finančnú podporu pre Postoj, aby sme podobné videá mohli produkovať aj naďalej.

Dovidenia a pekný deň.