Večer s Postojom v Ružomberku Voči hysterizujúcej časti liberálov treba mať empatiu, no nemôžu si z druhej strany robiť fackovacích panákov

Minulý týždeň sa v Ružomberku uskutočnil ďalší diskusný Večer s Postojom, ktorým denník Postoj oslávil desiate výročie od svojho vzniku. Šéfredaktor Martin Hanus so svojimi zástupcami Jozefom Majchrákom a Imrichom Gazdom diskutovali o tom, ako sa počas uplynulého desaťročia zmenila krajina, cirkev aj médiá.

V úvode debaty sa však vrátili k schváleniu novely ústavy, ktorá vyvolala protichodné reakcie.

„Ja na novele nevidím nič protieurópske ani proruské. Prekvapuje ma, že aj vážení právnici sa uchyľujú ku veľmi skratkovitým konštrukciám, ktoré sú nebezpečné a spôsobujú paniku v liberálnom priestore,“ hovorí o schválení novely Martin Hanus. Výsledok hlasovania pokladá skôr za symbolický. 

„Ak v najbližšej dekáde bude nejaký spor medzi Slovenskom a európskymi súdmi a ten spor pristane na pôde Ústavného súdu, tak vďaka tomuto článku bude o niečo vyššia pravdepodobnosť, že slovenský Ústavný súd, ktorý doteraz interpretoval rôzne články veľmi eurofilne a proeurópsky, bude môcť byť v kultúrno-etických témach viac suverenistický a dupnúť si,“ dodáva.

Že by novela ústavy mohla Robertovi Ficovi poslúžiť v boji za ruskú ropu či plyn, ako sám pár hodín po hlasovaní naznačoval, pokladá za nezmysel. 

Novela podľa neho zatraktívnila obsadzovanie Ústavného súdu, lebo každá strana bude viac než doteraz potrebovať svojich hodnotovo nastavených sudcov.

Liberálom treba rozumieť aj sa proti nim ohradiť

Jozef Majchrák pripomína, že novela mala podľa sociologických prieskumov spoločenskú väčšinu. „Nepresadila ju nejaká malá fanatická menšina,“ dodáva s tým, že išlo o klasický politický zápas. 

Aj Majchrák rozumie frustrácii časti liberálneho tábora, no pripomína, že rovnako boli frustrovaní aj konzervatívci po neúspešnom referende za rodinu či keď v parlamente neprešli viaceré pro-life zákony.

„Novela ústavy neprešla dekrétom prezidenta, ale hlasovaním demokraticky zvoleného parlamentu, preto sa mi zdá reakcia z liberálno-progresívneho spektra strašne hysterická, hoci súhlasím, že aj z časti konzervatívneho spektra je reakcia príliš triumfalistická,“ vraví Majchrák.

Podľa Hanusa treba mať však voči ideologickým kritikom novely empatiu. „Keby liberáli zakotvili právo na potrat do ústavy, tak asi by to tiež vyvolalo paniku v konzervatívnom prostredí a prišli by aj mnohé prestrelené a agresívne reakcie,“ hovorí.

Foto: Postoj/Martina Spišáková

Slovenskí konzervatívci sa podľa jeho slov nemôžu vzdať hodnotových tém, ale nemôžu politiku redukovať iba na ne.

Na druhej strane sa však konzervatívci musia vedieť ohradiť, keď na ich adresu zaznievajú urážky. „Treba si chrániť vlastnú dôstojnosť a naznačiť druhému spektru, že z nás nemôžu robiť fackovacích panákov,“ povedal na margo toho, ako sa po novele ústavy snažili liberálne médiá spraviť z legitímnych konzervatívnych organizácií „katolíckych radikálov“.

Liberáli podľa neho dnes robia konzervatívcom to, čo Robert Fico robí liberálnym mimovládkam. „Strkajú všetkých do jedného koša,“ dodáva Hanus.

Stálo presadenie novely za to? A bude sa dať súčasné rozdelenie medzi ideologickými tábormi prekonať?

Spory medzi konzervatívcami neboli obsahové, ale taktické

Najlepšia atmosféra po schválení novely ústavy nepanovala ani medzi konzervatívcami. Kým časť z nich sa cíti na koni a hovorí o víťazstve, iná časť privítala presadenie svojho hodnotového programu so zaťatými zubami. Sú konzervatívci po schválení novely ústavy silnejší a sebavedomejší alebo je opak pravdou?

Podľa Majchráka nebola deliaca línia medzi konzervatívcami na novele ústavy obsahová, ale taktická, teda či hlasovať alebo nehlasovať s Robertom Ficom. „Pokiaľ išlo o obsah, novela by mala v parlamente aj sto hlasov, čo treba pripomínať,“ vraví.

Zároveň vníma v konzervatívnom tábore generačné pnutie medzi staršou a mladšou generáciou. „Mladší konzervatívci sú viac orientovaní na výsledok, už nechcú tieto zápasy v parlamente prehrávať o jeden hlas,“ myslí si Majchrák.

Témou diskusie bol aj vplyv cirkvi pri schvaľovaní. Imrich Gazda v telefonátoch s predsedom Konferencie biskupov Slovenska arcibiskupom Bernardom Boberom nevidí nič špeciálne a výnimočné. 

„Cirkev a politici či premiéri spolu vždy komunikovali bez ohľadu na to, kto stál na čele KBS a kto bol premiér. Dokonca si myslím, že politická komunikácia KBS za éry arcibiskupa Stanislava Zvolenského, keď bol výkonným sekretárom Anton Ziolkovský, bola oveľa sofistikovanejšia a dynamickejšia a oveľa viac vecí sa dalo riešiť v zákulisí ako dnes za éry Bernarda Bobera,“ tvrdí Gazda.

Foto: Postoj/Martina Spišáková

Je podľa neho smiešne vnímať, že biskupi majú na „gumičke“ poslancov, a ako cirkev „nadiktuje“, tak budú poslanci hlasovať. „Ani biskupi nie sú všetci voliči KDH a nie sú všetci rovnako politicky nastavení,“ hovorí Gazda.

Môžu byť konzervatívci spokojní s tým, ako sa zmenila krajina? Je konzervatívny hlas v politike a vo verejnej diskusii vďaka Postoju po desiatich rokoch silnejší? A ako sa za desať rokov zmenila cirkev? Pozrite si záznam diskusného Večera s Postojom z Ružomberka.