Už sa stalo, že 45. a 47. prezident Spojených štátov bol na tomto mieste znevážený, asi som ho už aj nazval oranžovým trotlom. Ale dnešné rozhodnutie nórskeho výboru považujem za premárnenú príležitosť.
Verím, že 58-ročná Venezuelčanka María Corina Machado je „odvážna a oddaná bojovníčku za mier“, ktorá „udržiava plameň demokracie aj v čase narastajúcej temnoty“. Lenže svetovému mieru by viac pomohlo, keby bol Nobelovu cenu za mier získal 79-ročný Donald Trump.
Keď už tak zúfalo o tú cenu žobre, mali mu ju dať.
Chápem, že skúsenosti Nobelovho výboru s úradujúcimi hlavami štátov sú zmiešané.
Henry Kissinger ukončil prehratú vojnu proti Vietnamu príliš neskoro, celoživotný terorista Jásir Arafat dokázal na staré kolená položiť už len základy zlyhávajúceho štátu, etiópsky premiér Abiy Ahmed Ali po získaní ceny už nevdýchol mierovej zmluve s Eritreou život, ale spáchal masovú vraždu v regióne Tigraj.
A Trumpov krasorečnícky predchodca Barack Obama?
Ten dostal nobelovku za nulový výkon.
Trump neraz ničil diplomatické zvyklosti aj medzinárodné vzťahy.
Uznávam, že Trump išiel na to opäť svojsky – štýlom dajte mi cenu, inak vás vyfackám clami.
Ak niekde existuje na tomto svete malá krajina, ktorá sa týmto nemusí dať vydierať, tak sa volá Nórske kráľovstvo.
Vklady nórskeho ropného fondu predstavujú k dnešnému dňu 1,775 bilióna eur. Takáto suma zapôsobí aj na Američana so záľubou v zaokrúhľovaných štvrťbiliónových sumách.
Samozrejme, keď vynálezca dynamitu zakladal túto cenu, asi nemal pred očami Donalda „I Hate My Opponent“ Trumpa.
Alfredovi Nobelovi išlo o veľmi široké chápanie mierových snáh. Raz napísal, že jeho cenu by mali dostať tí ľudia, ktorí sa najviac zaslúžili o bratstvo medzi národmi, o zrušenie alebo zníženie počtu stálych armád či o založenie a šírenie „mierových kongresov“.
To nezodpovedá Trumpovmu osobnostnému profilu na sto percent.
Platí skôr opak, Trump v tomto roku neraz ničil diplomatické zvyklosti aj medzinárodné vzťahy.
Je aj jedným z pomerne mála svetových lídrov, ktorí otvorene hrozia inváziou do iných krajín (Grónsko).
Sedem ukončených vojen, ktorými sa chvastá, je viac než pochybná štatistika.
Ukončil egyptsko-etiópsku vojnu, ktorá sa však podľa análov historikov skončila v roku 1876, ukončil vojnu medzi Srbskom a Kosovom, o ktorej dotyčné strany nič nevedia, a vraj sprostredkoval aj mier medzi Rwandou a Kongom, no v skutočnosti o konci dvadsaťdeväťročnej „africkej svetovej vojny“ ešte nemôže byť reč.
Dvanásťdňovú vojnu medzi Izraelom a Iránom síce ukončil, ale predtým dal zhodiť štrnásť trinásťtonových bômb, a tak do tejto vojny aktívne vstúpil.
Trump trošičku prispel k riešeniu v tri a pol konflikte.
Mier medzi Arménskom a Azerbajdžanom nastal, pretože Arménsko utrpelo zničujúcu porážku, ktorá ohrozila jeho štátnosť. Skôr než sa k tomu Trump prifaril, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan už dlho rokovali o mierovej zmluve.
Ale v tomto Trumpovi musíme dať kredit: jeho nápad, že Azerbajdžanom požadovaný koridor do svojej exklávy Nachičevan sa zrealizuje v podobe novej cesty s názvom „Trump Route for International Peace and Prosperity“, naozaj pohol rokovaniami.
Namiesto ukončenia siedmich vojen za sedem mesiacov môžeme hovoriť o tom, že Trump trošičku prispel k riešeniu v tri a pol konflikte.
Bilancia tohto mierotvorcu vyzerá ešte horšie, ak zahrnieme aj dve vojny, ktoré počas siedmich mesiacov neukončil: Ukrajinu a Gazu.
Tým, že v prvej vojne dlho pochleboval agresorovi (Putinovi) a v druhej vojne dal už neprijateľne agresívnej obeti (Netanjahuovi) voľnú ruku, nesie aj on časť zodpovednosti za eskaláciu krviprelievania na Ukrajine aj v Gaze.
Napriek tomu všetkému sa Trumpovi v tomto týždni podarila neočakávaná, nemožná veľká vec.
Mier v Gaze.
Je síce dosť pravdepodobné, že sa mierový proces v nasledujúcich dňoch alebo týždňoch ešte zasekne, ale aj tak smieme dúfať, že americký prezident jedným šmahom katapultoval Blízky východ do záverečnej fázy konfliktu.
Nikto nemohol presvedčiť Izrael o takejto mierovej dohode, iba Trump.
Trump v septembri úplne otočil: z cynického plánu postaviť vo vysídlenej Gaze pozlátenú riviéru, na ktorej bude spolu s Netanjahuom pochlipkávať koktail, je odrazu funkčný mierový plán.
Trump sa na rozdiel od skorších nápadov do toho osobne vložil a je dokonca ochotný prebrať dozornú funkciu pri správe zničeného pásma.
Islamistickým hrdlorezom dal ponuku, ktorá sa neodmieta: dostanú amnestiu, voľný odchod do exilu a prepustenie takmer 2000 teroristov za 20 izraelských rukojemníkov.
Hamas takto môže, aspoň v exile, prežiť.
Nikto na svete nemohol presvedčiť Izrael o takejto mierovej dohode.
Nikto okrem Trumpa.
A on to spravil.
Podľa mňa je naším spoločným šťastím, že tento čudný narcis túži po nobelovke za mier a menej po vavrínovom venci za vyhrané bitky.
On dokáže byť tak dojímavo detinský: „I love saving lives“ alebo „I’ve saved millions of lives“.
Nech si to o sebe myslí.
Asi to tak nefunguje, ale nemohli by mu Nóri dať vedieť, že záverečné zasadnutie Nobelovho výboru sa konalo už v pondelok, no a on priniesol mier na Blízky východ až uprostred týždňa, takže preto museli vyznamenať úctyhodnú pani Machadovú?
A nemohli by mu odkázať, že ak teraz dosiahne ešte mier na Ukrajine, tak stopercentne dostane nobelovku budúci rok – a všetky roky až do konca života?
Svet by sa stal lepším.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.