Anna Záborská: Aký je Antonio Tajani

S novým predsedom Európskeho parlamentu Antoniom Tajanim sa poznáme už od roku 2004, keď som bola po prvýkrát zvolená za europoslankyňu. Od začiatku sme úzko spolupracovali pri zvyšovaní povedomia o prenasledovaní kresťanov vo svete – pre Tajaniho ako bývalého novinára, ktorý v mladosti strávil veľa času ako zahraničný korešpondent novín na Blízkom východe a v Afrike, to je dodnes srdcová téma. Pravdepodobne preto si ako podpredseda parlamentu zobral na starosť dialóg s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ku ktorému zaväzuje európske inštitúcie článok 17 Lisabonskej zmluvy.

Antonio Tajani je jedným z mála vplyvných politikov našej ľudoveckej frakcie, ktorí pravidelne vyzývajú k tomu, aby sme boli autentickí a robili predovšetkým hodnotovú politiku. Z jeho verejných vystúpení aj našich rozhovorov viem, že mu záleží na tom, aby kresťanské hodnoty, ktoré stáli pri zrode európskeho projektu, boli v Európe stále prítomné. Dobre sa pamätám na to, ako v roku 2004 spolu so mnou a niektorými ďalšími poslancami až do poslednej chvíle bojoval za profesora Rocca Buttiglioneho, ktorého vyjadrenia ako kandidáta na komisára na vypočutí parlamentného výboru liberáli a ľavičiari vytrhli z kontextu a zámerne skreslili, aby ho diskreditovali. Žiaľ, Buttiglione sa vtedy nakoniec po obrovskom mediálnom tlaku kandidatúry sám vzdal.

Kresťanskí aktivisti niekedy Tajanimu (a ďalším) vyčítajú, že hlasuje aj za také návrhy uznesení, ktoré obsahujú pre kresťana neprijateľné požiadavky, napr. zabezpečenie tzv. práva na potrat či podpora politík založených na „rode“ ako sociálnom konštrukte. Táto výčitka je opodstatnená. Treba však vziať do úvahy aj to, že časť kresťanských politikov považuje za dostatočné prejaviť svoj hodnotový postoj pri čiastkovom hlasovaní o konkrétnych paragrafoch predložených materiálov. Argumentujú tým, že ak nejaký návrh obsahuje 99 percent dobrých vecí a 1 percento zlých, kresťanský politik má možnosť pri samostatnom hlasovaní o tom jednom percente presvedčiť väčšinu. No ak sa mu to nepodarí, nemal by zahodiť tých 99 percent dobrých vecí, ktoré sú pre ľudí prospešné, a hlasovať proti návrhu ako celku.

Ja sama tento pohľad nezdieľam, ale chápem ho čiastočne ako dôsledok dlhšej tradície parlamentarizmu a možno niekedy príliš silnej túžby dohodnúť sa. A realisticky dodám, že schopnosť dosiahnuť dohodu aj s politickým protivníkom je základnou kvalifikáciou na post predsedu ktoréhokoľvek demokratického parlamentu vrátane toho európskeho.

Aj preto som si už dnes istá, že s novým predsedom Tajanim určite v niektorých chvíľach nebudem súhlasiť. No zároveň viem, že naše pohľady na Európu a miesto kresťanov v nej sa v mnohom prekrývajú. A viem aj to, že človek Antonio Tajani je jeden z tých vzácnych ľudí, ktorí dokážu myslieť aj na druhých. Tak ako myslel napríklad na sýrske deti v bombardovanom Aleppe, pre ktoré na sviatok sv. Mikuláša zorganizoval telemost s ich rovesníkmi z belgickej maronitskej komunity priamo z budovy parlamentu v Bruseli.